Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Ja len krátku reakciu na „azda nové kultové dielo Miešanci“.
Neberiem nikomu právo označovať nejaké dielo ako kultové. Nie je to presne definovaný pojem a mnoho ľudí by asi malo problém upresniť, čo si pod tým predstavuje.
Mne sa pod spojením kultové dielo vynorí, niečo, čo sa stáva ústredným motívom „kultu“. Teda takému dielu nestačí mať veľa priaznivcov, ale musí okolo seba zoskupiť fanúšikov, ktorí sa s dielom silne identifikujú a akýmsi spôsobom ho chcú dotvárať. Ciže SAMI OD SEBA sa začnú združovať v kluboch, ktoré „skúmajú“ veci, čo s dielom hoci okrajovo súvisia. Kultové dielo ďalej inšpiruje – ľudia vyrábajú presnejšie mapy, výtvarníci maľujú svoje predstavy. SAMOSTATNE – teda z vlastného popudu. Fanúšikovia si vyrábajú tričká, ktoré dávajú na známosť, že nositeľ trička je hrdým prívržencom toho-ktorého diela.
Dielo sa bežne cituje. Bežne znamená, že buď sa stáva autoritou (ako Pán prsteňov, ktorý udal tvár trpaslíkom, elfom atď.), alebo sa vety z neho stávajú „zľudovelými hláškami“ (ako Stopárov sprievodca, Lietajúci cirkus Monty Pythona, Pán Kaplan a pod.)
Napriek tomu, že Sašu mám rád, nemyslím, že Miešanci by ašpirovali na kultové dielo. Obávam sa, že nesplnia ani jednu vlastnosť, ktorou sa dielo stáva kultovým v mojich očiach.
Bohužiaľ, nezažil som žiadnu diskusiu o Miešancoch, ktorú by nevyprovokoval spoluautor diela.
Iste slovíčko „azda“ zachraňuje realitu otázky, ale skonštatovať, že niečo sa „azda stane kultovým dielom“ možno fakt o všetkom.