Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Roman, nie všetko sa podarí na prvý raz. ;) Mne sa tiež tá moja poviedka „Koza“ (tuším 2 týždne vzadu) zdala dobrá a… pohorel som na celej čiare. =D Ale tak učíme sa, Ohnivé pero je hlavne o tom.
Ja som tú 12-tku pochopil dosť, myslím, že vôbec nebolo treba voľačo vysvetľovať.
K deju:

• Prvá časť, tie opisy a vnútorný monológ hrdinu, je z veľkej časti zbytočná.
• Tá žena prichádza na scénu príliš rýchlo (bum a zrazu tu je)
• A priveľmi ľahko porazí hlavného hrdinu (bum a je na zemi a zrazu nič nemôže)
• Potom žena pred usmrtením toho ujka všetko vykváka – to je podľa mňa gýč a trochu nelogické… ale zas chápem že si potreboval vysvetliť súvislosti
• Dlhé myšlienkové pochody v závere (to že už sa blíži koniec a tak…) tiež zbytočné
• V závere chýba pointa (nejaký ten ZVRAT, alebo šokujúce ODHALENIE vďaka ktorému celá poviedka vyznie inak)

K forme:

• Prečo zas upírovia? 8 z 10tich poviedok v OP má voľačo s upírmi. Kurnik, nadávate na to Zatmenie ale upírov všade pcháte =) wrrrrr!
• „Dvanásť úžasných znamení zverokruhu, vmiešaných do tej trblietavej masy.“ Ak tou trblietavou masou myslíš mliečnu dráhu tak tam je chyba. Pokiaľ viem 12 súhvezdí zvieratníku majú stabilnú pozíciu (a teda nikdy nebudú všetky v mliečnej dráhe)

Ale ja tiež nie som nejaký literárny borec, takže výtky ber s rezervou =)

Zaujimave a vydarene.

ale keď ono to je také lákavé… my ženy sme proste mrchy :D:D

však to už chlapi dávno odhalili, nie? :P

Priznám sa, celkom fajn som sa zabavil – čo by vôbec nevadilo, keby to bolo cieľom poviedky. Fakticky, keď som si prečítal, ako náš hrdina „úspešne, v priebehu niekoľkých mesiacov, kolí ich prvorodené dcérky“ tak som fakt vyprskol – čo samozrejme úplne pokazilo romanticko-hororovú atmosféru o ktorú asi šlo. A takých momentov bolo viac (a keď nie až tak zábavných). Potenciál tu bol, text napokon nie je úplne zlý, len sa s ním narábalo tak trochu necitlivo. Navyše pointa jalová. Tento týždeň u mňa vyhráva kratší text.

Škoda, že posledné slovo nemal Boskvick, úplne som čakal ako na konci vymákne oboch svojich žiakov a príde nejaká úderná pointa a objasnenie tej 12. Lenže koniec prišiel a nič.