 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Ženy v žánrovej literatúre si zaslúžia osobitný článok vonkoncom nie iba z galantnosti, ale tiež preto, že vnášajú do tvorby (či sa to nám a im páči alebo nie) iné videnie a vnímanie sveta. O uchopenie jeho špecifickosti sa vo faktografickom, nebeletristickom texte pokúšať nebudem, hŕstku odpozorovaných, nevyhnutne jednostranne, stereotypne videných odlišností si ušetrím do poviedok, kde sa ochotne nechám nachytať pri omyle, skryjúc ho za úmyselný výmysel…
Teraz ale… ženy sú ženy, fakty sú fakty, rozplývavé dohady nechajme bokom.
Ženy v slovenskej fantastike netvoria kvantitatívnu prevahu, rozhodne ale nie sú niečím úplne výnimočným. V rozličnej miere presadzujú špecifiku ženského pohľadu na svet v literatúre zmieneného žánra od polovice šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Zatiaľ známa prítomnosť žien v slovenskej literárnej fantastike začína rokom 1966, kedy vyšli hneď dve knižky príslušníčok nežného pohlavia, patriace do zmieneného žánra.
Hriešna krajina Atlantis plodnej autorky detskej literatúry, romancí i rozsiahlych románových kompozícií Hany Zelinovej prináša nie príliš pôvodný námet. Kvetnatým jazykom a ornamentálnym štýlom sa autorka vracia k svojim spisovateľským začiatkom v rámci prózy naturizmu. Obraznosť a atmosféra okrem ranej prózy autorky evokujú Babylon Margity Figuli; bujná opisnosť zatláča do úzadia dej a hlbšie charakteristiky postáv. Prítomnosť fantastického prvku je zjavná v podstate len z mena (neexistujúcej) krajiny, inak prevláda zachytenie pseudohistorického, no najmä exotického koloritu, plného farieb, zvukov, vôní, chutí a bizarných tvarov. Odmietnutie pôžitkov a prepychu v mene skazenosti patrí k častým myšlienkovým gestám literatúry umeleckej i náboženskej; u Zelinovej, v dôsledku ledva načrtnutých charakterov utopených v hojnosti opisných rekvizít vyznieva pateticky a nepresvedčivo.
Autorkou druhého diela s fantastickým námetom pod názvom Povesť o snežnom človeku je Katarína Lazarová. Tvorkyňa budovateľských a detektívnych románov aj v tejto próze dokazuje zreteľný epický talent. Príbeh vyrozprávaný nenásilne archaizovaným jazykom upúta atmosférou tajomna, sľubne sa stupňujúceho napätia i striedmymi prvkami lyrizácie.
Najvýznamnejšou autorkou fantastiky dvadsiateho storočia a z hľadiska literárnej kvality doposiaľ neprekonanou ženou zmieneného žánra je Alta Vášová.
Vášovej vedeckofantastická tvorba ukazuje drsnú, nie príliš nežnú tvár ženskej prózy. Jej Po (1979) je drsná antiutópia. Popri dielach Orwella, Huxleyho, Zamjatina či Atwoodovej už dnes čitateľov sotva ohromí (ibaže dnes už ľudí neohromí ani pád atómovej bomby, pokiaľ nebude 3D v priamom prenose). Ale ak sa zvoľna ponoríme do textu, musíme aj dnes oceniť presvedčivosť familiarizácie a zvládnutie neľahkého rozprávačského uhla – celý príbeh je predsa podaný optikou robota. Bez zbytočných okrás a veľkolepých akčných scén. Hutne, úzkostne, naliehavo. Fantastika aj v tomto prípade autorke umožňuje zovšeobecnenie problematizujúceho pohľadu na svet.
Vášová patrí zároveň k najvýznamnejším autorkám juvenilnej fantastiky na Slovensku. Príbeh o návšteve mimozemskej civilizácie podaný optikou detí podáva v knihe Blíženci z Gemini (1981). Román Sedem a pol stupňa celzia (1984) prináša zriedkavý a vydarený pokus o prepojenie juvenilnej fantastiky s antiutópiou a postakatastrofickým románom. V protiklade k jednostranne optimistickému pohľadu na deti tu autorka poukazuje na Wiliamom Goldingom v románe Boh múch pôsobivo podanú temnú stránku prelínania detského myslenia s myslením divochov a šeliem. Román pôsobivo zhmotňuje autorkin strach o možnú stratu ľudskosti.
Bezprostredne po roku 1989 je počet kníh s fantastickou tematikou vcelku nízky. Ženské autorky sa preto, podobne ako muži, v priebehu deväťdesiatych rokov presadzujú predovšetkým v literárnych súťažiach a časopisoch.
Chronologicky prvou súťažou špecializovanou na literárnu fantastiku bola Cena Gustáva Reussa (ďalej CGR), organizovaná Syndikátom slovenských autorov fantastiky na čele s odborníkom na popkultúru Ondrejom Hercom. Finálové poviedky súťaže boli pravidelne publikované v zborníkoch Krutohlav. V znamení presily žien sa nesú prvé dva ročníky CGR.
Roku 1991 víťazí Eva Rísová, občianskym povolaním jazykovedkyňa, s príbehom pod názvom Lingvália – svojráznou rozprávkovo ladenou fantasy o bojoch v krajine fantastiky. Dobré umiestnenie získavajú aj iné autorky (Zuzana Suchánová, Jana Pflegerová a. i). V súťaži absolvuje (ešte pred vydaním debutovej knižky) poviedkársky rozbeh dodnes najvýznamnejšia osobnosť spomedzi ženských autoriek na Slovensku, Alexandra Pavelková. Martina Vytykačová prichádza na sklonku deväťdesiatych rokov so zaujímavo ladenou fantasy poviedkou (Polienko). Tradičnejšie ladené no bezpochyby podmanivo vyrozprávané texty sa v zborníku Krutohlav a časopise Fantázia uverejnila Eva Cigániková. Porotkyňou jedného z ročníkov CGR bola poetka Nata Hosťovecká, ktorá okrem niekoľkých básnických knižiek a početných rozhlasových hier napísala aj niekoľko poviedok s vedeckofantastickou tematikou, jednu z nich pod názvom Siedma tvár uverejnila v antológii Správy z neznámych svetov (1988).
Helena Matonoková publikuje chronologicky neskôr, v deväťdesiatych rokoch, no atmosférou i postupmi patrí jej tvorba jednoznačne do už uzavretých kapitol dejín slovenskej fantastiky. V knižke Tajomné jazero (1999) prináša tradičný, klasický, miestami až archaicky pôsobiaci model vedeckej fantastiky so sklonom k naivnému pohľadu na svet. Emancipovaná výtvarníčka Eva nájde v jazere kozmickú loď. Dobrotiví vyspelí mimozemšťania vyliečia Evinho priateľa z rakoviny a varujú ľudí pred zneužitím vedy a techniky
Betka Palacková v románe Priatelia aragonitu (2007) nadväzuje na tradície juvenilnej fantastiky. Prostredníctvom fantastického motívu približuje krásy Slovenska, ponúka presvedčivých detských hrdinov. Do slovenskej fantastiky prináša motív mimozmyslového vnímania a v súvislosti s ním aj nový pohľad na v juvenilnej fantastike častú postavu detského génia.
Autorka dvoch dielov úspešného Džínsového denníka, Zuzka Šulajová, v románe Dievča z minulosti použila motív cesty v čase; romanca sa tak odvíja v dvoch časových rovinách – v súčasnosti a v šestnástom storočí na dvore anglickej kráľovnej Alžbety.
Autorkou niekoľkých poviedok je aj najúspešnejšia slovenská ilustrátorka v žánri fantastiky, Martina Pilcerová. V roku 1991 sa s poviedkou Krajina nekončiacich snov dostala do finále súťaže O nejlepší fantasy a bola mečom pasovaná za Rytiera rádu fantasy (lady fantasy). Text bol publikovaný vo fanzinoch Poutník a Dech draka. Jeho pokračovanie tvorí próza Aj sny raz musia skončiť (finále súťaže O nejlepší fantasy 2000). Rozsiahlu poviedku Hart-al- amma-ec s pôsobivo podaným prostredím uverejnila roku 2003 vo Fantázii č. 25.
Jednou z najnovších a najmladších nádejí slovenskej fantastiky je Marja Holecyová. Debut pod názvom Mariotovi dediči, Predurčenie (2010) prináša na slovenský knižný trh Rowlingovou ovplyvnený príbeh s uveriteľne načrtnutými vzťahmi. Dielo by malo tvoriť prvý zväzok tetralógie.
V porovnaní s CGR omnoho výraznejší podiel na poli súperiacich dosiahli ženy v súťaži Cena Fantázie (organizátori Ivan Aľakša a Ivan Pullman).
S výnimkou prvého ročníka 2003 (víťaz Juraj Červenák) sú víťazkami výlučne predstaviteľky nežného pohlavia. Roku 2004 Alexandra Pavelková, roku 2005 Scarlett Rauschgoldová z Českej republiky, roku 2006 Monika Michalovová s poviedkou Darca spomienok; v rokoch 2007 a 2009 Lucia Droppová, roku 2008 Lívia Hlavačková. Navyše ešte: Cenu Bibliotéky za rok 2007 získala Monika Sjekelová v roku 2007, v roku 2008 Diana Majerová (Čas neľahkých rozhodnutí); až v roku 2009 sériu príslušníčkam nežného pohlavia pokazil Michal Jedinák. Okrem víťaziek boli aj iné umiestnenia na stupňoch víťazov, prípadne finálové umiestnenia. Medzi „publikované nevíťazky patrí napríklad Brynn Absolon. V poviedke Hrdinstvo s obmedzeným ručením (zborník Cena Fantázie 2008, druhá, „nefinálová” päťka, vybraná editorom Ivanom Pullmanom) ponúka v ženskej fantastike neobvyklý postkatastrofický žáner s presvedčivými emočnými charakteristikami postáv. Zuzana Gajdošová vo svojich poviedkach vedome nadväzuje na tradície folklórnej tvorby (Dar, druhé mesto Cena Fantázie 2008). Ďalším oceneným a víťazkám sa budem venovať v ďalšom osobitne.
Ženské (a dievčenské) autorky veľmi často bodujú tiež v súťaži Keď si vymýšľam určenej žiakom (a žiačkam) základných a stredných škôl.
Napríklad v aktuálnom jedenástom ročníku si víťazstvo v kategórii základných škôl odniesla Monika Jakábová, v kategórii stredných škôl Kristína Ištvánová.
Prejdem teraz k významnejším a pravidelnejšie publikujúcim autorkám v podstate súčasnej slovenskej fantastiky. V skratke ponúkam prehľad diela i jeho základné znaky (ale až o týždeň, pozn. red.).
Poznámka: Článok pôvodne vyšiel v časopise Istrozin 26 – 27.