 |
 |
 |
 |
Najnovší diel spomienok známeho slovenského scifistu. Dnes o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.
Politika, mafia, biblické cédečka a sci-fi
Motto:
Je smažno, lepě svihlí tlové
se batoumají v dálnici,
chrudošiví jsou borolové
na mamné krysy žárnící.
V roku 1990, v dobe anarchie štátneho systému som – ako som sľúbil – zorganizoval Parcon ´90 v Bratislave. Vždy som svoje sľuby plnil a do akcie som šiel s holým zadkom. V materskom podniku Slovnaft som si vykecal ročnú neplatenú dovolenku na prípravu nielen Parconu, ale i založenia vlastnej firmy. Ak by Parcon uspel a firma nie, plánoval som návrat do Slovnaftu. Veci sa však otočili. V marci 1990 ma Strana slobody (na Slovensku fungovala do roku 1948 a obnovila sa r. 1990) navrhla ako kandidáta na miesto poslanca Federálneho zhromaždenia Československa. A čo teraz? Ak by som sa náhodou dostal do politiky, nedokážem zorganizovať Parcon a súčasne držať svoju vydavateľsko-distribútorskú firmu. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 stačili 3 % hlasov, aby ste sa dostali do politiky. Keďže štát sľúbil na založenie a rozbehnutie každej novej strany 250 tisíc Kčs, bez vrátenia dotácie, na Slovensku ich vtedy vzniklo asi 60. Veľa strán vzniklo len pre tieto peniaze. Na založenie strany vtedy stačilo mať 100 podpisov od občanov. Dokázali ste ich získať aj v krčme.
Keď sa o mojej kandidatúre do Federálneho zhromaždenia dozvedeli moji známi, rodina, scifisti a spolupracovníci v Slovnafte, vo voľbách som z kandidátov Strany slobody dostal najviac hlasov. Našťastie Strana slobody sa do parlamentu nedostala. Vo voľbách získala 2,89 % hlasov, pričom polovica bola mojich. Mal som teda voľné ruky, aby som vykonal, čo som sľúbil fandomu.
Ešte pred Parconom ´90 som si vymodlil v týždenníku Mladé rozlety (obdoba Mladého světa) dvojstranu venovanú fantastike. Zároveň mi denník Ľud (dnes Nový Čas) poskytol na fantastiku celú stranu. Mojím zámerom bolo propagovať nielen SF, ale i blížiaci sa Parcon. Mal som šťastie, že s textovými i fotografickými materiálmi mi pomáhali najviac bratislavskí fani, vrátane výtvarníkov. S komunikáciou s ostatnými fanúšikmi SF zo slovenských klubov však boli problémy. Ničím neprispievali do celoštátnej tlače, kde prvýkrát vznikla rubrika sci-fi. Jediným, kto mi začal posielať vzácny materiál o histórii fantastiky na Slovensku, bol Jožko Žarnay. Košičania mi neodpovedali. Na moje naliehanie mi poslali informácie, kto sa oženil alebo mal narodeniny a ako sa opili. Začal som váhať, či to nenechám tak. No s Bratislavčanmi sme vydržali publikovať fantastiku temer dva roky. Po odchode od ZZZ, ktorá sa premenila na exekútorský úrad, som si založil začiatkom roku 1992 firmu na produkciu a distribúciu hudobných nosičov a kníh. Nazval som ju Sféra, ako to, čo po mojom odchode zo Slovnaftu zaniklo. Raný kapitalizmus na Slovensku sa rozdivel. Niektorí fiškusi začali podnikať tak, že na faktúry odvážali celé kamióny textílií z fabrík, ktoré im na základe živnostenského listu naivne vydali tovar. Peniaze, samozrejme, nikdy nevideli. Tým začal krach zabehaných tovární s ešte socialistickým vedením. Nastala divoká privatizácia a z boľševických riaditeľov sa stali podnikatelia vo vlastnom podniku, s cieľom ostatok vytunelovať. Na Slovensku sa začala objavovať mafia a multimilionári i miliardári, všetko boľševici. V takom prostredí som začínal budovať firmu.
Moje plány sa netýkali literatúry, ale produkcie spievaného a hovoreného slova, teda vtedy ešte magnetofónových kaziet a málo CD.
S mojim priateľom Alim Beladičom (1949 – 2002), ktorý už za socializmu mal svoje hudobné štúdio, sme sa rozhodli produkovať to, čo vtedy chýbalo. Napadlo nám, že ešte nikto na Slovensku nezdramatizoval biblické príbehy. Oslovili sme Bratislavskú diecézu, ktorá vtedy sídlila v Trnave. Sídlilo u nich aj progresívne katolícke vydavateľstvo Spolok sv. Vojtecha. Okrem cirkevnej literatúry sa orientovalo i na literárnu modernu slovenských spisovateľov. Môj strýc Vojtech Mihálik tam v roku 1947 vydal prvotinu, básnickú zbierku Anjeli. Spolok vydával v rokoch 1941 až 1945 fantastickú literatúru, čo bolo pri cirkevnom vydavateľstve neuveriteľné. V roku 1988 sme v domove dôchodcov v Trnave našli inžiniera Jána Kresánka – Ladčana, ktorý patril k autorom fantastickej literatúry. Urobili sme s ním videorozhovor. Uviedol nám úžasné informácie, že vtedajší slovenskí autori fantastiky sa pravidelne stretávali a vymieňali si nápady. Nepripomína to cony?
Žiaľ videokazeta sa niekde zapatrošila a ja mám len zvukový záznam pána Kresánka na MC.
Čo sa týka plánu vydávať dramatizované biblické príbehy, oslovili sme riaditeľa vydavateľstva SSV. Konštatoval, že tento nápad je vynikajúci, ale musí ho schváliť biskup diecézy. Bol ním Ján Sokol (neskôr arcibiskup, metropolita Slovenska), ktorý pochoval môjho otca i babičku a pokrstil i moju dcéru Tatianu. Súhlasil s projektom, ale keďže katolícka cirkev síce uznáva Starý zákon, prvoradý pre ňu je Nový zákon. Nakoniec sme sa dohodli že po Novom zákone vydáme i Starý zákon, teda 5 kníh Mojžišových. Náš zámer bol taký, a súhlasil s tým aj biskup, že projekt bude mnemotechnickou pomôckou na hodiny náboženstva pre základné školy, na ktorých už od roku 1991 boli parlamentom schválené dobrovoľné hodiny výučby náboženstva. Na rozbehnutie projektu nám Spolok Sv. Vojtecha poskytol vtedajších 150 000 korún. Bol to môj prvý veľký produkt. V konečnej fáze sme pre katolícku cirkev vyrobili temer milión zvukových nosičov MC.
V tomto projekte, ktorý sme nazvali Pegas, sme angažovali najlepších slovenských hercov ako účinkujúcich. Úlohu hlasu Boha sme zverili legendárnemu Gustávovi Valachovi, ktorý bol i hlboko veriacim človekom. V dvadsiatich dieloch Starého a Nového zákona účinkovalo 150 hercov. Distribúciu som vykonával svojou firmou Sféra. (Viď Sféra, SF klub Slovnaft Bratislava a fanzin Sféra). Týmto projektom som rozbehol svoju kariéru v biznise distribučnom i produkčnom. Postupne som zamestnal ľudí na distribúciu a venoval som sa produkcii.
Spoznal som množstvo umelcov talentovaných i neschopných. Pracovať s celebritami je samovražedná činnosť. Pochopil som to a učinil sebakritiku. Zabezpečil som rodinu, splatil dlhy exekútorom. Pokúšal som sa pracovať i na živnosť vo svojej profesii elektrotechnika, no mladí dynamickí šéfi nezniesli päťdesiatnika. A to som navštívil osem firiem elektrotechnického zamerania.
Túto činnosť som opustil v marci 2008 s rozhodnutím odísť do blízkej cudziny, teda Prahy. Ale to je moja osobná kapitola. Som spokojný a vyrovnaný s budúcim osudom.
Pokračovanie o týždeň.
Scifistova púť 1. až 11. diel:
Scifistova púť, 1. časť – o detstve v židovskej škôlke, prvých láskach, strýkovi Bélovi a baťovských topánkach.
Scifistova púť, 2. časť – o izraelských mobiloch, mladom učiteľovi fyziky, arcibiskupovi a vzdialených galaxiách.
Scifistova púť, 3. časť – o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.
Scifistova púť, 4. časť – o stavebnici Merkur, o rock´and´rolle, bojkotovaní vojenskej kariéry a niklovej hute.
Scifistova púť, 5. časť – o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.
Scifistova púť, 6. časť – o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…
Scifistova púť, 7. časť – o práci vo filmových ateliéroch na Kolibe, životnej láske, novej rodine a začiatkoch v Slovnafte.
Scifistova púť, 8. časť – o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.
Scifistova púť, 9. časť – o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.
Scifistova púť, 10. časť – o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.
Scifistova púť, 11. časť – o prášilovskej cesta do Prahy a novej ére, ktorá nemala byť posledná.