Volá sa John Sakra Taylor a vie hľadať. Veci, ľudí i myšlienky. V realite i v mozgu druhých. Je to majster presviedčania a záchran v poslednom okamihu, mág slova. Vo svojom remesle je veľmi dobrý. Natoľko dobrý, že so sebou nikdy nenosieva zbraň. Pracuje ako súkromný detektív na Nočnej strane, v temnom srdci Londýna, kde sú vždy tri hodiny po polnoci. Tu sú doma démoni, netvory a mágia, víriaca v kruhoch čo najzvrhlejšej zábavy.
Tentokrát pátra po Nesvätom grále, pohári, z ktorého pil pri poslednej večeri Judáš. Vonkoncom nie je sám, kto po tomto predmete túži. Chcú sa ho zmocniť anjeli “z oboch strán” Vatikán i rozmanité gangy. John spolu s pištoľníčkou Suzie Brokovnicou musí prejsť neľahkú cestu… Vydajte sa na ňu spolu s ním. Určite neoľutujete.
Green v druhom pokračovaní detektívky s príchuťou temnej fantasy namiešal skutočne bláznivý kokteil humoru prelínaného s atmosférou cyberpunku, ale i patetickosťou hodnou drsnej školy či westernu. V slede rýchlo sa odvíjajúcich scén ste každú chvíľu na vážkach – smiať sa, báť alebo plakať? V bezpochyby nehlbokom akčnom príbehu vás autor majstrovským rezom cez kotrmelce zvratov prevedie presne po hrane, ktorá delí cynizmus od dojímavosti. Greenov text je rýchly a ľahký – možno aj povrchný, rozhodne však duchaplný, hoci presne tým bublinkovovyvetrávajúcim spôsobom. V danom okamihu na danom mieste však použité triky majú skutočne efekt… v údive otvoríte ústa…aby ste s odstupom času otvorili ústa nad tým, nad čím ste to ústa otvorili…a hlavne otvoriť chceli. Záchranu Suzie Brokovnice pred smrťou si želáte tak intenzívne, že je vám absolútne jedno akým, hocijakej logike sa vzpierajúcim spôsobom bude udiata. Autor vaše očakávanie bizarným hókus pókusom rozhodne nesklame.
Green je majster skratkovitej grotesky, v ktorej vás zrýchlením tempa dostane do stavu permanentného nemyslia a presvedčí vás o tom, že ryby majú sedem nožičiek. Majstrovsky seká výrazy a výjavy – čisto bez zmyslu, avšak s nádherným zmyslom pre efekt. Žongluje motívmi, témami, žánrami, loptičky poletujú tmou nočnej strany, rozprskávajúc sa vo vzduchu v podivný ohňostroj. Jeho John Sakra Taylor je putujúcou znôškou výrokov, vlastností, činov a gest rozmanitých hrdinov rozmanitých akčných príbehov. Je načisto nepôvodný – a azda preto, vo svojej úprimnosti taký presvedčivý, v šere tretej hodiny rannej oživuje dávno spráchnivené kosti fráz, aby si pred nami poskočili ako nadmieru živé mátohy. Ich lebky klepocú vetičky o Láske, Cti, Spravodlivosti, Pravde a Zrade …a my im, zakliati časom i priestorom veríme.
V Taylorových príbehoch je všetko je vlastne trocha inak, ak nie naopak. Green v nich bravúrne využíva postupy postmoderny na stvárnenie priam čítankovej populárnej literatúry. Vysvitá, že čierne a biele, anjelské a diabolské, vysoké umenie a brak nemajú od seba tak ďaleko, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Najmä nie tam, kde nikdy nesvitá.