V zásobníku ostali posledné štyri náboje plus jeden, ktorý si po dychu lapajúci Krisztián odkladal pre seba.
Vedel, že sa mu nepodarilo ich striasť – z chodby spoza zabarikádovaných dubových dverí sa práve ozvali prvé nervy drásajúce stony. Nebude trvať dlho a nájdu ho. Lokalizujú ho podľa pachu jeho potu, pôjdu za zvukom tlčúceho srdca a neprestanú ho štvať, kým ho nepolapia. Ak sa tak stane, nedovolí, aby ho dostali živého.
Zasunul zásobník do pažby zbrane a trhnutím hlavne vsunul prvý náboj do komory. V núdzi poznáš priateľa, zaškeril sa. Ten jeho vážil dobré dve kilá a hrdil sa menom Desert Eagle. Guľky vypálené z tohto revolveru kalibru .50AE dokážu preraziť aj kevlarovú vestu. Nechránenú ľudskú lebku nechajú vybuchnúť ako zrelý melón.
A to bola v zúfalej Krisovej situácii nemalá útecha.
- – –
Kris zvažoval svoje možnosti. V PharmaTechu bol zamestnaný ako pracovník bezpečnosti, a hoci do firemného mestečka sa nasťahoval len minulý týždeň, mapu celého obytno-výskumného komplexu mal pevne vrytú do pamäte.
Vybavil si ozrutnú spleť chodieb spájajúcich laboratóriá, výrobné haly, kancelárie, rokovacie priestory a ubytovacie kapacity.
Nachádzal sa v administratívnej budove, v jednej z mnohých konferenčných miestností na druhom poschodí. Luxusné, i keď na Krisov vkus trochu staromódne zariadenie tu bolo skoro celkom zdemolované – potrhané čalúnenie koženého gauča, prevrátené kreslá, rozdriapané obrazy a polámaný konferenčný stolík dokladovali, že šialenstvo sa dostalo až sem. A v neposlednom rade o tom svedčilo aj znetvorené, na franforce potrhané ľudské telo, nehybne ležiace na mäkkom, krvou nasiaknutom perzskom koberci.
Obeťou bola mladá žena, jedna zo sekretárok. Niekedy s Krisom prehodila slovo, keď na pravidelnej obchôdzke prechádzal okolo jej stola vo foyeri. Pohľadná blondína, vysoká, športovej postavy. Taká aspoň bola predtým, ako si ju podali tí nakazení bastardi a narobili z nej mäsové slíže s krvavou omáčkou.
Na dvere dopadla prvá dlaň. Tlmený zvuk úderu odvrátil Krisov pohľad od rozpitvaného korpusu a prinútil ho sústrediť sa na aktuálnu hrozbu.
Okná boli utesnené, v zúfalstve ich niekto znútra obil doskami. Keby ich aj vypáčil – a narobil tak zbytočný hluk, ktorým by na seba upozornil – na skákanie to bolo privysoko. Späť na chodbu, ktorá vedie von z budovy, nemôže – tam číha istá, krutá smrť. Ostáva posledná možnosť, dvere vedúce hlbšie do komplexu. Vybrať sa tade by ale znamenalo, že za chrbtom zanechá jedinú cestu von.
Akoby vonku bolo bezpečne…
Kris vedel, že nemá na výber, hoci netušil, čo naňho v útrobách PharmaTechu čaká. Hromobitie rúk dopadajúcich na zabarikádované dvere ho utvrdilo v tom, čo chcel urobiť. Pevne zovrel Desert Eagle a so srdcom v hrdle stlačil pozlátenú kľučku.
XXX
Pristávajúci bojový vrtuľník AH-64 Apache na okamih zakryl zapadajúcim slnkom do oranžova sfarbený horizont. Sotva sa kolesá letúnu dotkli pristávacej plochy, vyskočil z kabíny muž v dôstojníckej uniforme a prebehol pod vzduch víriacimi lopatkami vrtule k uvítacej komisii tvorenej dvojicou mužov v čiernych oblekoch. Kývol pilotovi na pozdrav a vrtuľník sa vzniesol do oblakov, kde sa po chvíli stratil v diaľave.
„Rád Vás opäť vidím, plukovník,“ potriasol rukou vojaka muž č.1. „Dúfam, že manželka je už po tej angíne v poriadku.“
„Ani nehovorte,“ zagúľal očami plukovník, „odkedy sa jej vrátil hlas, mám tlak zasa dvesto!“ Všetci traja sa z chuti zasmiali.
Plukovník pokračoval: „Ale k veci, páni, čas sú peniaze, a tých nikdy nie je dosť! Ako si vedie naša čerstvá krv?“
„Najlepšie bude, keď sa na to pozriete sám, pane,“ odvetil muž č.2.
- – –
Stáli v priestrannej miestnosti, ktorej južná stena bola vytapetovaná monitormi rôznych veľkostí. Centrálny bod štúdia tvorila ozrutná plazma. Dvere miestnosti sa v prievane každú chvíľu otvárali a zatvárali, ako cez ne lietali rozliční muži a ženy so slúchadlami na ušiach a s poznámkovými blokmi v rukách podávali hlásenie o aktuálnom stave vecí.
Na obrazovkách sa striedali zábery rovnakej scény, snímanej z rôznych uhlov pohľadu. Hlavnou a zároveň jedinou postavou, na ktorú kamery zameriavali svoju pozornosť, bol mohutný muž v špinavom, zakrvavenom tričku a potrhaných džínsoch. Svoju zbraň zvieral oboma rukami ako by to bol cestovný lístok do zasľúbenej zeme.
„Je tam už vyše týždňa…,“ povedal s obdivom muž č. 1.
„…a stále sa teší relatívne dobrému fyzickému i duševnému zdraviu,“ dodal muž č. 2.
Plukovník pristúpil bližšie k obrazovkám a spokojne si preložil ruky na prsiach. „To je viac, než sme čakali. Čo na to hovoria čísla?“
Muž č. 1 na tú otázku netrpezlivo čakal odkedy plukovník na streche mrakodrapu vystúpil z vrtuľníka. „Prekonali sme všetky doterajšie výsledky, pane,“ povedal s neskrývaným nadšením v hlase a v jeho rukách zašušťali akési dokumenty s krivkami a farebnými grafmi. „Valcujeme konkurenciu, trh patrí takmer bezvýhradne nám.“
Hovoril o sledovanosti televíznej stanice, v ktorej sídle sa práve nachádzali.
Muž č. 2 ho ihneď doplnil: „Žiadna zo súčasných reality show nedosahuje takých úspechov u divákov, ako tá naša. ,Zóna mŕtvych´ je v tejto sérii vďaka nášmu novému protagonistovi najúspešnejším televíznym programom domácej produkcie.“
„Výborne.“ Generál sa zhlboka nadýchol a vychutnával si pocit úspechu. „Zvýšte ceny za reklamu v prime time. Kde sa náš hrdina nachádza v tejto chvíli?“
Muž č. 1 pokynul technikovi, aby na plazmu vyvolal aktuálne zábery. Na obrazovke Krisztián práve otváral bočné dvere konferenčnej miestnosti. Na čele sa mu rosili kvapky potu, zbraň pripravená na akciu.
„Práve dosiahol koniec druhej úrovne a postupuje na tretí level!“ hlásil ktosi.
Všetci v štúdiu s rešpektom stíchli. Tak ďaleko sa ešte nik nedostal, ani v jednej z doterajších sérií šou.
„Level číslo 3,“ zašepkal s bázňou plukovník. „Miesto, kde ho čaká súboj s prvým bossom…“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.