Túžba vedieť zastaviť čas patrí v hitparáde chlapčenských snov na pekné druhé miesto. Na jednotke je samozrejme schopnosť stať sa neviditeľným. Obidve majú svoje pre a proti. Nevidený školák môže po telocviku vliezť svojim spolužiačkam do šatne a užiť si všetko ako v IMAXE. Pri zastavenom čase je návšteva dievčenskej sprchy skôr prehliadkou čudesného panoptika, ale na druhej strane sa exponátov možno dotýkať či akokoľvek inak s nimi manipulovať. Tvorcovia ZLODEJOV ČASU však žiadnymi postpubertálnymi sexuálnymi frustráciami netrpeli a nakrútili svoj film ako akčnú sci-fi.
Dej by vymyslel aj človek s fantáziou daňového úradníka: armádou zneužívaný vedec vyvinie prístroj na zastavenie času (či skôr také zrýchlenie molekúl ľudského tela, že to vyzerá, akoby všetko vôkol zastalo), uvedomí si hrozbu zneužitia svojho vynálezu, zdrhne z labáku, na úteku v núdzi zverí prístroj úhlavnému teenagerovi, nuž, a potom už môžu odštartovať naháňačky s agentami, ktorí taktiež jeden časo-brzdič vlastnia… Nalejme si čistej slivovice: celé to nemá vôbec žiadnu logiku a divák s aspoň minimálnou znalosťou fyziky sa celý čas musí cítiť ako návštevník čínskej mučiarne, ktorému dali na 90 minút vyskúšať si tú fintu s kvapkaním vody na jedno miesto na plešine. Navyše tu niet ani náznak niečoho, čo by sa dalo nazvať hereckým výkonom – snáď len s výnimkou Michaela Biehna v úlohe šéf-agenta, ale aj on už v živote hral lepších záporákov (najmä keď ako Johnny Ringo v Tombstone citovaním z Biblie veštil príchod Wyatta Russella). Napriek tomu sú ZLODEJI ČASU celkom milý a obstojne zábavný film. Jonathan Frakes, ktorý nám ako herec dal komandéra Rikera a ako režisér najlepší filmový Star Trek (Prvý kontakt, prirodzene), dokáže dať i takejto hovadine veľmi svižné tempo a tým čiastočne zakryť jej hovadskosť. Jeho ostatný režijný počin silne pripomína vynálezové sci-fíčka z 80-tych rokov (Návrat do budúcnosti, Vnútorný vesmír, Miláčik, zmenšil som deti…), ale podľa súčasných filmových zákonov sú hlavnými hrdinami teenageri a všetko sa odohráva v rezkom rytme happy-rocku. A čo je najdôležitejšie – triky so zastaveným časom sú naozaj pekné. V prípade dievčinky prehŕňajúcej sa kvapôčkami v stopnutom prúde vody zo záhradného ostrekovača dokonca veľmi pekné.
ZLODEJI ČASU sú taký ten film, ktorý si vo videopožičovni všimnete, len keď nenájdete hľadaný atraktívny kinotitul a voľačo si už predsa len chcete požičať. Nuž, Minority Report to naozaj nie je, ale tých 90 minút sa dá zabiť aj podstatne horším spôsobom.
ZLODEJI ČASU (Clockstoppers), r. Jonathan Frakes, USA, 2002