HARRY POTTER A KAMEŇ MUDRCOV (Harry Potter and the Sorcerer´s Stone), r. Chris Columbus, USA-GB, 2001 (kino)
Začnime hádam tým, že naštveme fanklub J. K. Rowlingovej. Knihu napísanú v kaviarni som ja osobne pustil jedným okom dnu a druhým von. Je to strhujúce, zručne napísané dobrodružstvo, ktorému je celý svet vďačný za návrat detí od počítačových hier naspäť ku knihám, ale v porovnaní s detskými klasikami typu Tom Sawyer, Malý princ, Hobbit či čokoľvek od Astrid Lindgrenovej jednoducho neobstojí (upozorňujem, že hovorím výhradne o prvej časti). Na film som sa netešil. Účasť Chrisa Columbusa, ktorý má na svedomí hardcorové rodinné horory Sám doma 1 a 2, Otec v sukni, Dvaja v tom či Andrew – člen našej rodiny, mi ani trochu nevoňala. Navyše sa vedelo, že Rowlingová neustále sleduje priebeh nakrúcania a do všetkého sa montuje, od výberu hercov až po výtvarné návrhy kostýmov a kulís. Niekomu sa to môže zdať úžasné, ja som si spomenul na všetky filmy, ktoré zničila práve prílišná angažovanosť autora predlohy (za všetky príklady uvediem Vikingov, kde Crichton svojou aroganciou prinútil McTiernana odstúpiť od filmu ešte pred koncom nakrúcania), a už som bol takmer presvedčený, že toto nedopadne dobre. Lenže, čuduj sa svete, ono to dobre dopadlo. Čo dobre, výborne. A poďme ďalej a už aj tak dosť peniacich Rowling-fans prinúťme, aby ma odsúdili na smrť a vypísali odmenu za moju hlavu – ten film je v mnohých ohľadoch ešte lepší ako kniha!
Prvé, čo vás na HARRY POTTEROVI A KAMENI MUDRCOV príjemne prekvapí, je absencia toho čohosi, čoho sme sa najviac obávali, a čo pre zjednodušenie nazvime „americkosť“. Už od prvého preletu sovy dýcha z plátna nefalšované Anglicko a zatiaľ čo Harry sa prieči s Dursleyovcami o poštu, kdesi medzi riadkami (či skôr medzi filmovými políčkami) už jemne ševelí ozvena ostrovnej mytológie plnej bosoriek, škriatkov a sabatov uprostred temných nocí. Potom do deja cez vyvalené dvere vstúpi Hagrid a atmosféra anglických povestí, ktorá Tolkienovi pripadala taká strašidelná, vás zavalí spoľahlivejšie než lavína listov s pozvaním na štúdium v Rockforte. Nákup a doplnenie bankového konta v Šikmej uličke, cesta vlakom z nástupišťa 9 3/4, plavba na člnkoch k Rockfortu a prvý vstup do hlavnej siene osvetlenej vo vzduchu sa vznášajúcimi sviečkami – po chrbte behajú zimomriavky, na tvári máte napoly šťastný, napoly blbý úsmev a odkiaľsi z miechy sa po celom tele rozlieva blažené presvedčenie, že všetky obavy boli zbytočné. Ten film sa možno niekomu bude zdať oklieštený oproti predsa len trošku košatejšej knihe, v skutočnosti je však scenár Stevena Klovesa citlivou esenciou toho najlepšieho z Rowlingovej románu. Smejete sa, držíte palce sympatickým hrdinom, otvárate ústa nad úžasnými scenériami a zároveň sa snažíte spomenúť si, aké že to mala táto zvláštna detektívka na konci rozuzlenie – priznám sa, že mne záver načisto vyfučal z hlavy, takže som bol totožnosťou hlavného zloducha naozaj prekvapený.
Film nezostal knihe takmer nič dlžný, pričom nie je iba fascinujúcou, 150-miliónovou ilustráciou Rowlingovej textu, ale žije svojím vlastným životom a, to predovšetkým, dýcha vlastnou atmosférou (k čomu výrazne prispieva Williamsova hudba, ktorá na soundtracku nijako neohúri, ale vo filme funguje na 200%). Iste, viacvrstvovosť trebárs takého Nekonečného príbehu HARRY POTTER nedosahuje, ale miera zábavy a povinného moralizovania je v ňom tak brilantne vyvážená, že rozhodne nejde o otravne poučujúci, a už vonkoncom nie o hlúpy film. Keď už dôjde na vyslovovanie životných múdrostí, vyznieva to naozaj úprimne a dokonca dojímavo (vynikajúco zvládnutá scéna „Harry a zrkadlo“). Čo je však ešte lepšie, nebojí sa byť ani riadne pochmúrny, ba miestami naozaj strašidelný (scéna s mátohou a jednorožcom by mohla slúžiť ako príklad mnohým hororom, ako prinútiť diváka zatínať nechty do sedadla). Po vizuálnej stránke mu ťažko niečo vytknúť – snáď len ten trojhlavý pes príliš smrdí počítačom. Kamera sa nebojí používať i netradičné pohyby a uhly pohľadu a v spojení s bombastickými dekoráciami a špičkovými trikmi zabezpečí, že hoci sa vlastne skoro všetko odohráva v jednej budove, pre diváka je stále nachystané niečo nové. Absolútnym vrcholom remeselnej zručnosti všetkých zúčastnených je samozrejme metlobalový zápas. V súvislosti s ním už ani nemožno použiť výrazy typu „strhujúci“ či „dych vyrážajúci“ – nevystihnú totiž ani časť z toho, čo dokázali trikári vedno s kameramanom a strihačom. Je to jedna z najlepších filmových akčných scén vôbec a smelo sa môže postaviť vedľa pretekov lietačov z Epizódy I či prestrelky v mramorovej hale z Matrixu.
Pravdaže, hlavným tromfom a triumfom filmu je herecké obsadenie. Tu treba pred Rowlingovou zložiť špicatý klobúk za to, že trvala na výhradne anglickej zostave. Robbie Coltrane je Hagrid ako maľovaný a jeho ustavičné „ups, to som nemal prezradiť“ nemôže omrzieť, práve naopak – je čoraz vtipnejšie. Takisto všetci profesori, najmä slizký a pritom zábavný Alan Rickman ako Snape pôsobia dojmom, že ich osobnostiam autorka prispôsobovala postavy už pri písaní knihy – hádam len Richard Harris ako Dumbledore mohol pôsobiť majestátnejšie (ale to som už asi rozmaznaný Gandalfom z trailerov na Pána prsteňov). Suverénne najlepšie herecké výkony však podala ústredná detská trojica. Daniel Radcliffe je ideálny Harry, o Emme Watsonovej ako Hermione a Rupertovi Grintovi v úlohe Rona nehovoriac. Škoda preškoda, že práve na posledných dvoch sa podpísal inak celkom obstojný slovenský dabing. Ron má hlas s veľmi podozrivým prízvukom a do rozkošne afektovane sa otvárajúcej Hermioninej papuľky sa nejaká slovenčina asi ani nedala trafiť. No čo, počkáme si na DVD.
Suma sumárum, Chris Columbus vytvoril jednoznačne najlepší film svojej doterajšej kariéry. HARRY POTTER je po vizuálnej i pocitovej stránke tak dobre zvládnutý, že väčšia vychutnávka by to snáď bola iba v podaní Tima Burtona. Mňa ten film absolútne dostal (ale tu treba prihliadnuť na fakt, že ja som psychologicky 12-ročný chlapec) a skutočnosť, že podľa očitých svedkov ide len o zahrievacie kolo pred omnoho famóznejším filmovým zážitkom (24. januára!), definitívne láme moje predsavzatie netešiť sa. Vlastne aj preto dávam Harrymu iba 9/10 – aspoň jeden bodík si treba nechať rezervu, pretože už čoskoro sa nám plné bodové hodnotenie pravdepodobne zíde. Vyčkajme. Čas, ktorý nám zostáva do stretnutia s hobbitmi, môžete stráviť v spoločnosti malých čarodejníckych učňov. Odmietnuť ju by bola veľká chyba. HARRY POTTER A KAMEŇ MUDRCOV je skvostom žánru filmovej fantasy a dáva nový, kvalitatívne omnoho vyšší význam pojmu „rodinný film“. Jednoducho žiadny ušný maz, ale fazuľka tej najlepšej chuti.
Hodnotenie: 9/10 (tak trochu aj preto, že môj milovaný John Cleese sa objaví len na chvíľku, aby pomocou poslabšieho triku predviedol, prečo sa jeho postava volá Takmer bezhlavý Nick)  Michal Jedinák