Čože? Vás v škole učili niečo iné? Guľatá? Ale kdeže! Zem je placka, položená na chrbtoch štyroch slonov stojacich na chrbte korytnačky. To už dnes vie predsa každý! Určite všetci tí, čo boli 21. mája v Brlohu na čítačke Posledného hrdinu, ďalšieho príbehu z Úžasnej Zeměplochy. A nebolo ich málo. Už sa zdalo, že prekladateľ Jan Kantůrek sa medzi fanúšikov ani nevojde. Ale podarilo sa. Veľvyslanec Zeměplochy sa usadil za brloháckou pokladňou a ospravedlnil sa za štvrťhodinové meškanie so šarmom, ktorému sa nedalo odolať.
Potom to už sypalo. Brlohom sa rozoznel Kantůrkov výrazný prednes a prítomní sa ocitli vo svete Terryho Pratcheta. Nikomu nebolo treba hovoriť, že sa má smiať. Na toľkú zábavu si určite nespomína ani najstaršia kniha v policiach Brlohu. Dobrá nálada sa nevytratila ani vo chvíli, keď pán Kantůrek zistil, že mu z pripravených materiálov vypadla jedna pasáž – práve naopak. Bez zaváhania sa chytil a prerozprával ju vlastnými slovami. Nebolo to však jediné miesto, kde sa potvrdil jeho rozprávačský talent. Nech už čítal, vysvetľoval súvislosti z románu, ukazoval ilustrácie z anglickej verzie, alebo rozprával pikošky o rume, jeho slová zneli ako z knihy (Terryho Pratcheta). Ako trofej si priaznivci Zeměplochy mohli odniesť podpis J. Kantůrka. Podpisovalo sa až v troch kolách. Prvé bolo hneď na začiatku a druhé niekde uprostred, aby autogram získali aj tí, čo mali naponáhlo. A hoci sa okamžite vytvorili rady, z masy výrazne neubudlo. Keby Brloh nezatvárali, skalní by zostali hádam aj do rána. Veď Pratchettových kníh bolo na policiach dosť. V každom prípade, kto prišiel, neoľutoval.