 |
 |
Keď som sa obzrel za tohtoročným Starconom, nadobudol som dojem, že reportáž nenapíšem.
Nadobudol som dojem, že som nadobudol len dojmy. Nič…nič…čo by mohlo zaujímať širší okruh čitateľov. Lebo nie som žurnalista, iba taký pobehaj, čo väčšmi hľadí na seba a do seba než na svet a potom vidí, čo nevidno a nevidí, čo vidno. Ale…napokon, načo opakovať veci zjavné? Venujme sa radšej tým, ktoré my zjavujeme. Veru, veru – a tak i budem v ďalšom robiť.
Zrána v sobotu 18.3. 2006 som sa ocitol v najväčšom stredoeurópskom antikvariáte. V Leopoldove. Že som v Leopoldove, bolo mi jasné okamžite. Na každých dverách boli tri zámky a kladka. Jedny dvere som musel odomkýnať. Zmaturoval som.
Víťazoslávne som, v požičaných šľapkách /kvôli lepkavému leopoldovskému blatu som sa musel vyzuť z čižiem/ vkročil medzi kopy kníh, zažínal medzi nimi malé lampičky, zízal a podivuhodne sa ovládal.
Odniesol som si len trinásť kníh. Tri gotické romány, Limonádového Joa, skvelú modernú parafrázu Troch mušketierov od Rogera du Nimiera /tento autor zahynul pri automobilovej nehode/, dve knižky slovenskej detskej vedeckej fantastiky, Manzoniho Snúbencov, teda klasiku klasík historického románu a jeden z úžasných, dojímavých a nesentimentálnych príbehov o láske.
Prosto skvelé.
Potom sme prišli do Bielic. Cestovalo sa nudne, lebo autom. Žiadne na čierno vo vlaku. Žiadne blúdenie.
Ten svet prosto z roka na rok upadá a jar je každý marec na Starcone chladnejšia a chladnejšia.
Hvezdáreň stála. Program sa začal popoludní prednáškou cestovateľa a astronóma pána Rušina. Bolo to o zatmení Slnka a Galapágoch. Pán Rušin ma zaujal svojou mladistvou mysľou. Už vekovo starší človek si dokázal urobiť radosť a nachádzať zaujímavosti i vo veciach zdanlivo všedných. Z jeho prednesu bolo cítiť radosť z každého nového pohľadu či poznatku.
Evidentne sa nenarodil a nevyrastal v dobe internetu, kedy informácie zaháňame zubnou kefkou ako húf neodbytných múch.
Po vedcovi nasledoval film. Skvele spravená česká bábková klasika. Taký prototyp burtonovského hororu.
Po tomto skvelom chode trocha vybledol aj nesporný vrchol dňa – moja geniálna prednáška o hlavnom protagonistovi filmu, lužickosrbskej legendárnej postave, Krabatovi. S nesporným vhľadom som poukázal na súvislosti, odvážne som načrtol perspektívy…a žiaľ, tohto roku som neuprednášal nikoho. Hm, budem musieť nad sebou popremýšľať.
Večer, tak ako po celý deň, bolo zamračené. Nekonala sa teda studená kupola planetária a pohľad ďalekohľadom na zrnká ryže, ktoré sú vraj planéty /neverím. Sú to naozaj zrnká ryže, za ktorými naťahuje labky šikmooký Nefritový Zajac, ktorý sa hojdá na kosáku mesiaca/.
Rovno po prednáške sme sa spustili do podzemia. A tam sa rozpútal boj priaznivcov a odporcov Dana Browna. S diabolským úsmevom som tasil vidličku a tiekla i krv. !!!
Hydre Dana Browna odpadlo niekoľko hláv a pyramídy Da vinciho kódov na celom svete sa zachveli v základoch. Sú veru boje, ktoré treba vybojovať hrdo a dôsledne.
Zvyšky večera lepšie ozrejmí fotografická príloha Jana Žišku.
Keď dvaja zakladatelia Fantázie a jedna čelná osobnosť slovenského fandomu z Košíc rozpútali diskotéku, odobral som sa na chatku.
Oproti vlaňajšku som zaregistroval príjemné teplo. V noci sa mi snívalo o Starcone, na ktorý pricestujem s vreckami plnými fialiek. Budem ich rozdávať na prednáške venovanej Jari vo vedeckej fantastike. Budú rásť všade – popri ceste i na poli, tam, kde tohto roku boli plochy, ktoré sa rozhodovali či budú snehom alebo vodou.
Potom som si uvedomil, že do budúceho roka nevydržím. Potichu som vstal, otvoril som dvere a vyšiel von.
Nemýlil som sa. Vo vzduchu bola jar. Chytil som sa lemu jej rúcha, utkaného z púpav a nezábudiek. Vzniesol som sa nad krajinu. Scupol som presne pri železnici.
Boli tam. Medzi koľajami, zahrievané teplom idúcich vlakov rástli fialky. Odtrhol som tri a zobudil sa.
V chatke bolo tak dusno, že fialky zvädli. Potichu som sa tešil zo skleníkového ovzdušia a chatka sa mi páčila čoraz viac.
Až tak veľmi sa nám so spolubývajúcimi zapáčila, že sme si od nej ponechali kľúč. Aby sme sa mohli kedykoľvek vrátiť.
Veď Starcon bude až o rok…ako to dovtedy vydržať bez hvezdárne, literárnej bitky…a fialiek?