 |
Nigel Walmsley je astronautický profík, ktorý od svojho prvého kontaktu s mimozemským artefaktom, stále niečo hľadá, ale ak by ste sa ho priamo opýtali čo, nevedel by vám jednoznačne odpovedať. Prvý kontakt skončil fiaskom…
Autorský štýl Gregora Benforda je dosť špecifický a nie každý príde
jeho románom s mnohými originálnymi motívmi na chuť. Jeho cyklus Eon bol
prijatý rozporne a ani jeho poviedky kritika nezaradzuje na scifistický olymp.
Mnohí sa k podstate myšlienok v jeho románoch dostávajú až pri druhom
či treťom prečítaní, ale nikto to potom neľutuje.
Jeho relatívne starší román, ktorý u nás vyšiel oneskorene len teraz
však vôbec nezapadá do jeho autorského konceptu. Aj keď jeho štýl je
v ňom stále badateľný, je napísaný o dosť odľahčenejšie a
svižnejšie ako jeho neskoršie diela, čo mu hneď pridáva pár plusových
bodíkov.
Dej sa odohravá v časovom období 1999 až 2018 a Benford túto dobu
vykreslil ako plnú divov, ale aj beznádeje, technologických zázrakov a
hlbokého sociálneho úpadku. Na orbite a mesiaci sa stavajú kolónie a
kybernetika urobila úžasné pokroky, no do toho všetkého sa mieša
smrtonosné znečistenie, hlad a znepokojivé fanatické kulty. Benfordova sonda
do života budúcej spoločnosti je veľmi realistická a znepokojivá. Je
veľmi zaujímavé sledovať, do akej miery sa splnily niektoré Benfordove
predstavy a vízie a do akej nie, keďže román vznikal v polovici
sedemdesiatych rokov.
Nigel Walmsley je astronautický profík, ktorý od svojho prvého kontaktu
s mimozemským artefaktom, stále niečo hľadá, ale ak by ste sa ho priamo
opýtali čo, nevedel by vám jednoznačne odpovedať. Prvý kontakt skončil
fiaskom, pretože artefakt priletel do slnečnej sústavy ako meteorit,
pretínajúci dráhu Zeme a tak sa musel zničiť. Nigel sa musel vzoprieť
priamym rozkazom, aby z artefaktu aspoň čo to zachránil pred zničením.
Neuposlúchnutie rozkazov malo svoje následky, ale omnoho horší bol nepokoj,
ktorý mu do duše tento kontakt zasial. Benford dokázal nenútene a pútavo
zobraziť vnútorné napätie človeka, ktorý ani presne netuší, čo chce
nájť…
Ako ubiehajú roky, Nigel sa stále snaží udržať vo fyzickej kondícii a na
odbornej úrovni, ktorá ho stále zaradzuje do zoznamu použiteľných
astronautov. Dúfa, že toto úsilie mu raz môže prísť vhod. A nemýli sa.
Skoro pätnásť rokov po kontakte zo záhadným mimozemským artefaktom sa
v slnečnej sústave zjavuje škriatok. Tajomná automatická loď s ešte
tajomnejším poslaním…
NASA, ktorá je opísaná ako veľká byrokratická mašinéria plná
politických hier, podrazov a osobných záujmov je donútená znovu využiť
Nigelove schopnosti a intuíciu. Ani tento kontakt však nedopadne o nič
slávnejšie, ako ten predchádzajúci a Nigel z toho začína mať pomaly
nočné mory, hlavne keď sa do toho zamieša smrť jeho milenky, ktoré až
absurdne súvisí priamo so škriatkom.
Trochu som sa obával klišé a spojitosti s Clarkovým Rámom, ktorý bol
napísaný skôr, ale našťastie prevážila Benfordova špecifická
originalita. Mimozemšťanov, ich technológie a artefakty dokázal vykresliť
svojským a zvláštne vierohodným štýlom, ktorým si už získal
mnohých.
Nigel sa nakoniec stretne s mimozemským artefaktom aj do tretice, ale či sa
mu podarí konečne nájsť odpovede na množstvo otázok, ktoré ho
v podvedomí trápia, si už budete musieť prečítať sami. Pekná obálka od
Davida A. Hardyho s polo surrealistickým snovým motívom ladí s celkovým
duchom knihy a s vnútorným rozpoložením hlavnej postavy. Kto má rád
Benfordov štýl a jeho romány, siahne po tejto knihe určite, no na svoje si
prídu aj vyznavači klasickej vedeckej space opery konca
sedemdesiatych rokov.
7/10
Anton Stiffel
Gregory Benford: V oceánu noci, orig. In the Ocean of Night, prekl. Robetr Tschorn, obál. David A. Hardy, Straky na vrbě 2002, 281,– Sk, 327 s.