ZÁHADA BLAIR WITCH (The Blair Witch Project), r. Daniel Myrick, Eduardo
Sánchez, USA, 1999
Amatérske filmy, natočené po víkendoch partiami nadšencov za smiešne
peniaze, majú v horrorovom žánri dlhú tradíciu. Takto George Romero Nocou
živých mŕtvych odštartoval vlnu zombíckych brutalít, Sam Raimi svojím
Evil Dead prakticky katapultoval splatter z undergroundu do popredia
úchylného diváckeho záujmu a Peter Jackson si mimozemsko-kanibalistickou
komédiou Bad Taste vyslúžil povesť najzábavnejšieho sadistu, aký kedy
zasadol na režisérsku stoličku. Greenhornami v tomto spolku sú Daniel
Myrick a Eduardo Sánchez. Na rozdiel od vyššie menovaných sa však títo
páni pustili ešte ďalej: a síce úplne sa vykašľali na tradičnú formu
vyrozprávania filmového príbehu. ZÁHADU BLAIR WITCH prezentujú ako zostrih
autentického záznamu troch mladých filmárov, ktorí sa vydali do lesov
nakrútiť dokument o miestnej legende. Všetko šlo dobre, dokiaľ Heather,
Mike a Josh nezablúdili. Už cez deň to v sychravom jesennom lese, opradenom
báchorkami o čarodejnici, vrahovi malých detí a tajomných obetných
rituáloch nie je žiadna sranda. Keď však padne tma a v blízkosti stanu
našich stratencov zaznejú kroky a z tmy počuť detské hlasy a strašný
krik, až vtedy začína skutočná hrôza. Psychika hlavných aktérov sa
začína zosypávať. Obyčajný víkendový výlet končí tým, že sa traja
mladí ľudia stratia bez stopy. Neskôr sú v opustenom dome nájdené ich
veci a obrazový materiál, nakrútený na 16-milimetrovú kameru a video. Tak
sa dívajte, čo sa v tom prekliatom lese vlastne stalo…
Celá tá mystifikačná kampaň okolo filmu, podporovaná hlavne internetom,
je nechutná a mnoho divákov sa vyberie do kina s tým, že očakáva efekt
spľasnutej bubliny: teda že uvidia niečo, čo si toľko pozornosti vôbec
nezaslúži. A skutočne, zo začiatku je to celkom nuda. Lenže ejha, asi po
dvadsiatich minútach sú tu prvé zimomriavky, a s pribúdajúcimi metrami
filmu sa úzkosť stupňuje, aby sa pred záverom zmenila na surový,
živočíšny strach. Zdanlivo zbytočné a nezaujímavé kecy z úvodu
dostávajú hrozivý význam a keď vychádzate z kina, srdce vám búši a
hladina adrenalínu je poriadne vysoká. Aspoň ja osobne, a to som skúsený
horrorista, som sa takto v kine nebál najmenej desať rokov. Páni Myrick a
Sánchez sa síce dušovali, že celé nakrúcanie bola vlastne iba
improvizácia, ale neverím im. Ich film je totiž čertovsky dobre vymyslený a
remeselne veľmi zručne natočený. Jeho sila spočíva v šokujúcej
autentickosti. Tú tvorcovia napodiv dosiahli tak, že porušili prakticky
všetky tradičné horrorové postupy. Nie sú tu žiadne efekty, nijaká
nervydrásajúca hudba, ani jediná „ľakačka“. Taktiež chýba obvyklý
zlatý klinec všetkých dobrých horrorov od Psycha až po Vreskot či
najnovšie Šiesty zmysel, a síce prekvapivé záverečné odhalenie.
Nedozvieme sa, kto vlastne tých troch úbožiakov celý čas prenasledoval, a
u diváka dochádza k zaujímavému efektu – primitívny strach
z neznáma, z čohosi strašného skrývajúceho sa v nočnej tme, pretrváva
i po odchode z kina. Vďaka nezodpovedaným otázkam vám vždy, keď si
spomeniete na tento film, prebehnú zimomriavky na chrbte. Pre milovníkov
strachu niet väčšej slasti. Aby som to zhrnul, ZÁHADA BLAIR WITCH je
dokonale fungujúci horror s vy-ni-ka-jú-cimi hereckými výkonmi a
záverečné šialenstvo v ošarpanom dome (napriek zdanlivej chaotičnosti
precízne natočené a perfektne zostrihané) sa zrejme zaradí medzi klasické
strašidelné scény.
ZÁHADA BLAIR WITCH nie je len úlet a krátkodobá móda. Je to jedinečné a
bez preháňania majstrovské dielo žánru, jasne dokazujúce, že filmový
horror nie je odsúdený navždy uviaznuť v slepej uličke teenagerských
vyvražďovačiek. Škoda len, že jeho pozoruhodný (hoci zaslúžený) úspech
určite odštartuje obludnú komerčnú mašinériu. Jej prvou lastovičkou je
televízny seriál (!) na motívy filmu. Na ďalšie pseudodokumentárne
tiežhorrory určite nebudeme čakať dlho. Potom si vždy spomeňte, že
ZÁHADA BLAIR WITCH bola prvá.  Michal Jedinák