ZÁHADA BLÉRSKEJ VIČE

ZÁHADA BLAIR WITCH (The Blair Witch Project), r. Daniel Myrick, Eduardo Sánchez, USA, 1999
Amatérske filmy, natočené po víkendoch partiami nadšencov za smiešne peniaze, majú v horrorovom žánri dlhú tradíciu. Takto George Romero Nocou živých mŕtvych odštartoval vlnu zombíckych brutalít, Sam Raimi svojím Evil Dead prakticky katapultoval splatter z undergroundu do popredia úchylného diváckeho záujmu a Peter Jackson si mimozemsko-kanibalistickou komédiou Bad Taste vyslúžil povesť najzábavnejšieho sadistu, aký kedy zasadol na režisérsku stoličku. Greenhornami v tomto spolku sú Daniel Myrick a Eduardo Sánchez. Na rozdiel od vyššie menovaných sa však títo páni pustili ešte ďalej: a síce úplne sa vykašľali na tradičnú formu vyrozprávania filmového príbehu. ZÁHADU BLAIR WITCH prezentujú ako zostrih autentického záznamu troch mladých filmárov, ktorí sa vydali do lesov nakrútiť dokument o miestnej legende. Všetko šlo dobre, dokiaľ Heather, Mike a Josh nezablúdili. Už cez deň to v sychravom jesennom lese, opradenom báchorkami o čarodejnici, vrahovi malých detí a tajomných obetných rituáloch nie je žiadna sranda. Keď však padne tma a v blízkosti stanu našich stratencov zaznejú kroky a z tmy počuť detské hlasy a strašný krik, až vtedy začína skutočná hrôza. Psychika hlavných aktérov sa začína zosypávať. Obyčajný víkendový výlet končí tým, že sa traja mladí ľudia stratia bez stopy. Neskôr sú v opustenom dome nájdené ich veci a obrazový materiál, nakrútený na 16-milimetrovú kameru a video. Tak sa dívajte, čo sa v tom prekliatom lese vlastne stalo…

Celá tá mystifikačná kampaň okolo filmu, podporovaná hlavne internetom, je nechutná a mnoho divákov sa vyberie do kina s tým, že očakáva efekt spľasnutej bubliny: teda že uvidia niečo, čo si toľko pozornosti vôbec nezaslúži. A skutočne, zo začiatku je to celkom nuda. Lenže ejha, asi po dvadsiatich minútach sú tu prvé zimomriavky, a s pribúdajúcimi metrami filmu sa úzkosť stupňuje, aby sa pred záverom zmenila na surový, živočíšny strach. Zdanlivo zbytočné a nezaujímavé kecy z úvodu dostávajú hrozivý význam a keď vychádzate z kina, srdce vám búši a hladina adrenalínu je poriadne vysoká. Aspoň ja osobne, a to som skúsený horrorista, som sa takto v kine nebál najmenej desať rokov. Páni Myrick a Sánchez sa síce dušovali, že celé nakrúcanie bola vlastne iba improvizácia, ale neverím im. Ich film je totiž čertovsky dobre vymyslený a remeselne veľmi zručne natočený. Jeho sila spočíva v šokujúcej autentickosti. Tú tvorcovia napodiv dosiahli tak, že porušili prakticky všetky tradičné horrorové postupy. Nie sú tu žiadne efekty, nijaká nervydrásajúca hudba, ani jediná „ľakačka“. Taktiež chýba obvyklý zlatý klinec všetkých dobrých horrorov od Psycha až po Vreskot či najnovšie Šiesty zmysel, a síce prekvapivé záverečné odhalenie. Nedozvieme sa, kto vlastne tých troch úbožiakov celý čas prenasledoval, a u diváka dochádza k zaujímavému efektu – primitívny strach z neznáma, z čohosi strašného skrývajúceho sa v nočnej tme, pretrváva i po odchode z kina. Vďaka nezodpovedaným otázkam vám vždy, keď si spomeniete na tento film, prebehnú zimomriavky na chrbte. Pre milovníkov strachu niet väčšej slasti. Aby som to zhrnul, ZÁHADA BLAIR WITCH je dokonale fungujúci horror s vy-ni-ka-jú-cimi hereckými výkonmi a záverečné šialenstvo v ošarpanom dome (napriek zdanlivej chaotičnosti precízne natočené a perfektne zostrihané) sa zrejme zaradí medzi klasické strašidelné scény.
ZÁHADA BLAIR WITCH nie je len úlet a krátkodobá móda. Je to jedinečné a bez preháňania majstrovské dielo žánru, jasne dokazujúce, že filmový horror nie je odsúdený navždy uviaznuť v slepej uličke teenagerských vyvražďovačiek. Škoda len, že jeho pozoruhodný (hoci zaslúžený) úspech určite odštartuje obludnú komerčnú mašinériu. Jej prvou lastovičkou je televízny seriál (!) na motívy filmu. Na ďalšie pseudodokumentárne tiežhorrory určite nebudeme čakať dlho. Potom si vždy spomeňte, že ZÁHADA BLAIR WITCH bola prvá.&nbsp Michal Jedinák


1. novembra 2001
Fandom SK - PR