Odsunula kameň v podlahe a so strachom sa obzrela. Všade bolo ticho, ale to neznamená, že ju nik nemôže pozorovať. Napriek tomu nikoho nezahliadla. Bola už noc a mesiac svietil len cez jedno mozaikové okno do prostred sály. Možno sa niekto skrýva v tej tme, ale ona ho nevidí. Ak tam predsa len niekto je, tak by ju už zastavil. Je už tak blízko a určite by ju nenechal vyhrať nad pekelným zlom. Bola si už teraz istá, že ju nik nemôže vidieť.
Pod kameňom v malom otvore ležala kovová truhlička. Rýchlo ju vybrala a stlačila na nej gombík. Veko sa s puknutím otvorilo a Sofia k nemu s netrpezlivosťou natiahla ruku. Otvorila truhličku, v ktorej ležal zožltnutý pergamen. Vystrela k nemu ruku ale tesne pri ňom sa zastavila. Možno by to nemala otvárať tu a teraz. Mala by si ho prezrieť osamote, kde ju nik nemôže vyrušiť. Ale to tajomstvo už má konečne pred sebou. Vedela, že ten pergamen jej pomôže, aj keď nevie ako. Dlho hľadala možnosť, ako zničiť tu temnotu, čo visí nad kráľovstvom. Doteraz jej nič nepomohlo a vo všetkom sa sklamala. Ale teraz už verí, že ten pergamen jej domov zachráni. Už nemôže čakať. Už nie. Iba sa trošičku pozrie. Bude to len minútka…
Vytiahla pergamen z truhličky a rozviazala ho. Pomaly ho začala rozprestierať a hľadieť na tie záhadne vety.
„Od tejto chvíle viem všetko, čo som vedieť chcela, odteraz bude všetko tak, ako má byť. Od tejto chvíle som strach prekonala, zlo sa na dobro musí obrátiť. Nebude viac v tejto zemi, vládnuť zlo nad dobrom. Spravodlivosť zvíťazí, ako nebo nad peklom…“
Bum! Buchnutie dverí prerušilo Sofiu v čítanie. Srdce jej poskočilo. Niekto tam je a sleduje ju. Hľadela do tmy, k dverám, čakajúc, že niekoho uvidí. Niekto sa k nej blíži. Je ich viac. Vtom sa v strieborných lúčoch mesiaca zaleskne brnenie prvého kancelára. Áno je to kancelár Florián a s ním jeho garda.
„Zastavte ju!“ Ukázal zrazu na ňu prstom. „Nesmie to dočítať!“
Sofia sa preľakla. Pozrela znovu na pergamen a rozhodla sa čítať rýchlo ďalej:
„Z hrobov povstanú dávni bojovníci, aby pomstili svojich potomkov. Budú hnať všetkých neprajníkov a uložia ich do hrobov.“
Garda bežala k nej a Sofia už nemohla ďalej čítať. Vzala truhličku aj pergamen a rozbehla sa na opačnú strany veľkej sály. S rozprestretým pergamenom sa snažila utekať a neprestať pri tom čítať.
„Vyzývam všetko dobré medzi nami, nech pomôže zlo potrestať. Od tejto chvíle nech nie je s nami, do pekiel sa musí brať.“
Dobehla k dverám na opačnej strane a otvorila ich.
„Nenechajte ju utiecť!“ Reve kancelár trasúc sa od zlosti a sám sa rozbehne za ňou.
Sofia zavrela za sebou dvere a zastrčila závoru. Rozprestrela pergamen a oprela sa o dvere. Búchanie na dvere si vôbec nevšímala. Dvere sa otriasali a ona s nimi, ale ani na to nedbala. Hľadala pasáž, kde skončila a potom pokračovala ďalej.
„Všetci sa postavme nepravosti, pomôžme dobru zvíťaziť. Musíme sa vzoprieť tej zlej zlosti, a konečne všetko napraviť.“ Dostala sa už skoro k poslednej vete, keď zrazu sa dvere rozleteli a ona sa skotúľala zo schodov. Pergamen jej vyletel z ruky a truhlička sa kotúľala s ňou.
Ocitla sa pod schodmi na studenej podlahe a omámená otvorila oči. Počula, ako za ňou schádza množstvo ľudí a videla ich nohy. Ako ju obkľúčili, no nemohla sa postaviť. Pred sebou zbadala zrolovaný pergamen. Natiahla k nemu ruku a pritiahla si ho k sebe. Nehľadela viac okolo seba. Vedela, že už ju majú, no nevzdávala sa. Stáli okolo nej a niekto ďalší sa ponáhľal k nej po schodoch.
Sofia rozprestrela pergamen a pustila sa do čítania poslednej vety.
„Každé dobro musí povstať hoci je aj mŕtve, vždy zvíťazí nad temnotou, napokon ju…“ Vtom jej niekto stúpil na pergamen a viac čítať nemohla.
„Tak čo moja?“ Zohol sa nad ňou Florián. „Zbytočne si sa snažila. Nikdy ti nedovolím, aby si to dočítala.“ Zaškerila sa na ňu a Sofia omámene naňho hľadela.
Kancelár zdvihol pergamen zo zeme a v druhej dlani sa mu zapálil oheň. Priložil k nemu pergamen s pôžitkom a začal sa nahlas smiať.
„Tak a je koniec!“ zreval na ňu, otáčajúc pergamenom, aby ho plameň celkom pohltil.
„Nemôžeš vyhrať. Zdvihnite ju!“ prikázal mužom a už ju aj dvíhali na nohy.
„Pôjdeš do temnice!“ Chytil jej do dlane bradu a pozrel na ňu zblízka. „Nič iné si ani nezaslúžiš. Vedel som, že si vzbúrenec. A to sa nevypláca. Našťastie som to včas zastavil. Snáď si si nemyslela, že sa dám do spolku s diablom a ty všetko len tak pokazíš?“ Smeje sa jej do tváre, ale Sofia ho nevníma. Hľadí akosi cez neho a niečo si šomre.
„Čo to vravíš?“ Zamračil sa na ňu a ešte viac sa k nej naklonil.
Sofia stále niečo šepkala a Florián sa snažil jej porozumieť.
„…vždy zvíťazí nad temnotou, napokon ju…“ Kancelár sa od nej s hrôzou odtiahol a potom Sofia naňho konečne pozrela.
„Napokon ju zhltne!“ Vyslovila konečne koniec tej vety a Florián od nej odskočil až k stene.
„Zavrite ju! Ihneď ju niekam zavrite!“ reval, ako zmyslov zbavený, keď vtom mu z brucha vyrazil cez brnenie veľký meč a on naň nemo zízal. Potom sa zvalil na zem mŕtvi a zo steny vystúpila akási mŕtvola. Odrazu boli všade a sekali všetkých vojakov naokolo. Duchovia a mŕtvoly dávnych bojovníkov povstali, aby porazili krivdu a bezprávie.
Sofia spadla späť na podlahu a niekto sa k nej zohol. Bol to duch. Mal bielu, milú tvár a usmieval sa na ňu.
„Neboj sa, Sofia. Stihla si to včas,“ prehovoril na ňu vľúdnym hlasom. „Mala si veľké šťastie, Sofia. Našla si zabudnutý kúzelný pergamen, ktorý dávny vládca ukryl v trónnej sále. Vedel, že raz nastane doba temna a ten, čo už sa viac nemôže prizerať na to bezprávie ho raz nájde. Niekto ako ty, Sofia. Si len dievča, ale aj dievča môže zvíťaziť nad temnotou. Dobro povstalo, hoci je aj mŕtve. Dokonca aj mŕtve, či zabudnuté dobro môže zvíťaziť nad zlom.“ Usmial sa duch. „Teraz už môžeš zavrieť oči, Sofia a oddýchnuť si. Všetko zle sa na dobre obrátilo a to len vďaka tebe.“ Natiahol k nej otvorenú dlaň a z nej fúkol Sofií do tváre trblietavý prášok.
Sofia sa usmiala a s pokojom zavrela oči.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.