„Písať som začal po tom, čo som si prečítal v novinách vyhlásenie druhého ročníka ceny Gustáva Reussa. Vtedy som si povedal, že to skúsim. Prekvapujúco, hneď moja prvá poviedka sa dostala do zborníka. Potom som si chvíľu myslel, že to je všetko, že viac zo seba nedostanem. Nakoniec som to na ďalší rok skúsil znovu a motyka opäť vystrelila, moja druhá poviedka získala druhé miesto. Tak som pomaličky prichádzal na to, že sa to pár ľuďom aj páči a že písanie by mohlo byť čímsi, v čom by prípadne malo význam pokračovať. Popri tom som ako bonus objavil, že existuje fandom a cony, a ľudia okolo toho.“ Takto si na svoje začiatky v písaní sci-fi a fantasy spomína Jožo Girovský, dnes jeden z najúspešnejších slovenských poviedkárov v týchto žánroch po roku 1990. Momentálne mu vyšiel jeho knižný debut – zbierka Zubaté slnko. Prečítajte si rozhovor s Jožom a príďte na krst a autogramiádu jeho novej knižky – prekvapenia na slovenskom knižnom trhu…
-Vyšla ti knižka. Ako sa cítiš? Skvele! Malý krok pre ľudstvo, veľký pre mňa… Ale vážne, je to zvláštny pocit držať v ruke knižku, do ktorej som ja osobne zoraďoval písmenká. Takmer sa mi nechce veriť, že toto všetko som napísal ja. Celkovo prevláda taká udivená radosť. Navyše sa vydarila aj obálka, aj s redakčnou prácou som spokojný.
-Tvoja zbierka spadla akoby z neba. Zvyčajne sa takéto veci, ako zbierky najlepších autorov, ohlasujú dlho dopredu. Čo tak z ničoho nič? Pre mňa to nie je z ničoho nič. Akurát dozrel čas. Píšem pomaly a kým sa nazbieralo dostatočné množstvo vhodných poviedok, prešli roky. Veľmi často sa mi stáva, že to, čo večer považujem za geniálny nápad alebo najlepšiu scénu, akú som kedy napísal, sa mi na druhý deň javí ako trápnosť nad trápnosť a mažem, škrtám, trhám, prepisujem. A tak aj u týchto poviedok som potreboval čas na získanie odstupu, aby som sa sám uistil, že si za nimi stojím. To posledné, čo by som chcel, je, aby som po čase nadobudol pocit, že som mal niektorú poviedku vyradiť alebo prepísať. Keď niečo vyjde knižne, má to príchuť akejsi definitívnosti. Samozrejme, je tam pár vecí, s ktorými nie som celkom spokojný, ale sú to detaily.
-Čo môžme od teba čakať ďalej? Že nemieniš, tak ako napr. Juraj Toman, po vydaní knižky prestať písať? Snáď nie. Mám pár poviedok začatých, ešte neviem, čo sa z nich vyvinie, ale dúfam, že niečo áno.
„Keď čítam výnimočný text, či už román alebo poviedku (ale častejšie sa mi to stáva pri poviedkach), je to pre mňa motivácia a výzva. Keď takpovediac slintám nad skvelým štýlom, originálnym nápadom alebo pointou, kdesi v hlave mi vŕta trúfalá myšlienka, či by som čosi také tiež dokázal. A tu je aj odpoveď, prečo píšem práve sci-fi: Aj čítanie dobrého mainstreamu môže byť skvelý zážitok (milujem napríklad Umberta Eca alebo Remarqua), ale nikdy som v tom necítil takú výzvu. Neviem prečo. Možno ešte občas pri poézii. Ale moje poetické pokusy za veľa nestáli. Takže asi preto sci-fi a fantasy,“ povedal nám ešte okrem iného Jozef Girovský.
Ak sa chcete dozvedieť, ktorým svetovým autorom a prečo by sa Jožo rád vyrovnal, či sa chystá aj na dlhší text, alebo či si myslí, že sa slovenský autor dokáže presadiť aj v zahraničí, počkajte si na Fantáziu č. 21, ktorá vyjde už v marci…
…alebo príďte na autogramiádu Jozefa Girovského spojenú s krstom jeho knižného debutu – zbierky poviedok Zubaté slnko – v bratislavskom kníhkupectve Brloh v utorok 26. februára o 18.00 h.   Juraj MadMaxon