Axióma č. 1: Všetci poznáte dielo Andrzeja Sapkowského, majstra postmoderny a stvoriteľa postáv par excellence. Axióma č. 2: Aj keď ste jeho knihy nečítali, platí axióma č. 1. Ak prijmem platnosť týchto zákonov, bude sa mi ľahšie vravieť o filmovom spracovaní ságy o Zaklínačovi (orig. Wiedzmin), ktoré uzrelo biele plátna minulý rok (v Poľsku) a TV obrazovky práve teraz (na Slovensku). Vďaka nemenovaným dobrým dušiam (ahoj Ďasno!) sa nám podarilo nahradiť neexistujúce distribučné kanály a zhliadnuť film aspoň na TV obrazovke. Pravdu povediac, na škodu to nebolo – Wiedzmin nie je dielom, ktoré si vyžaduje veľké plátno. Na druhej strane, nie je to také zlé, ako tvrdili (prevažne) poľskí fanúšikovia…
Zlosť fanov je pochopiteľná – film narába s predlohou značne svojsky, v záujme relatívne ucelenej dejovej línie mení niektoré skutočnosti – ktoré sa čitateľom vpálili do hlavy opakovaným čítaním znova a znova. Pridáva niektoré postavy (renegátsky zaklínač Falwick), niektoré uberá (Yarpen Zigrin) a niektorým znižuje kredit (Eithné, pani Brokilonu sa len tak mihne, rovnako ako Yennefer). Ťažko povedať, či na škodu alebo na prospech veci – rozhodne by som ale prijal väčšiu úlohu pre Yennefer – trebárs na úkor kňažiek Melitelé.
Príbeh sleduje poviedky tak, ako boli zoradené v zbierkach Zaklínač I. a Zaklínač II. – vrátane „tmeliacej medzipoviedky“ v prvom zborníku. Film začína Geraltovým výcvikom (rýchloposuvom, v rámci úvodných titulkov), stretnutím s Pavettou a Dunym a končí… poviedkou Něco víc (Cos wiecej). Stretnete sa s Borchom Tři kavky a Zerikánkami (majú chutné copy a zadočky), Marigoldom, Yennefer (má veľké… oči) a Renfri, uvidíte Kaer Morhen, Cintru a Blaviken. A spoznáte Geralta – ktorý je v podaní Michala Zebrovského rozhodne dominantou filmu a dôvodom, prečo by ste ho mali zhliadnuť…
Film je v podstate chutný a milučký – je to vizualizácia hrdinov, ktorých ste doteraz stretli len na papieri. Stojí za to si ho pozrieť, no nie je to nezabudnuteľné a skvelé dielo. Ako dýka z chrbta z neho trčí neskúsenosť stredoeurópskych filmárov s akčnými scénami. Geralt sa bije vždy mimo kameru, každé bodnutie či sek končí mimo dohľad, ozve sa len výkrik a prípadne vystrekne aj nejaká tá krv. Bojové scény sú pomalé, len máloktorý súboj (napr. ten s Renfri) ma dokázal zaujať – John Woo by zaplakal.
Ďalším negatívom je herecké obsadenie. Zebrowski JE Geraltom a Zbigniew Zamachowski Marigoldom (napriek výhradám, že je výzorom niekde mimo) – no za „herecký“ výkon postáv Ciri, Falwicka či Dunyho by som sa hanbil do konca života. Dievčatko, ktoré „hrá“ Cirillu, má len jeden výraz (inšpirácia Schwarzeneggerom?) a dve pózy (keď stojí, alebo keď visí – Geraltovi v náručí). Bolo mi do plaču, keď som videl úžasného Zebrowského, ako sa snaží – hrá naplno – a celú scénu mu ničí bezduchá bábika so striebornými vlasmi.
Ale, ako som povedal, je to film hodný zhliadnutia. Sú tam úžasné momenty (Borch, Geralt a Zerikánky vo vani), občas kvalitná atmosféra (v kláštore Melitelé), pár dobrých trikov (drak a potvory na moste) a… je to Zaklínač! Žiadna stálica videoték, ale prijemné strávenie večera a oživenie postáv – dôvod prečítať si to znova :-)
Hodnotenie – 6/10
P.S.: Ešte ma zarazila neprítomnosť scén, na ktoré som sa tešil podľa filmu o filme Wiedzmin – napr. scéna s Vespulou, keď vyhodila Marigoldovu lutnu a kričala naňho maličký „ptaszek“ :-) Nuž, dúfam, že sa táto scéna objaví v TV sérii.