 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Je to len náhoda alebo sme skutočne svedkami zrodu novej tradície? Tak ako sa vlani túžobne upierali zraky miliónov, no dobre, tak asi tisícok fanúšikov k Temnému rytierovi, aj tento rok tie isté oči s nádejou vzhliadali k Avatarovi. Pokiaľ nie ste úplne negramotní, nevyhýbate sa televíznym novinám, tlači a rádiu ako čert svätenej vode, už asi viete, ako našich zopár fantastických želiezok v ohni dopadlo. Avšak aj keď už poznáte výsledky a víťazom ste už v duchu poblahoželali k pozlátenej soške „naháča s mečom“, nič vám to nebráni v tom, aby ste si túru do losangeleského Kodak Theater zopakovali ešte raz s nami. Ak už nie kvôli filmom, tak snáď aspoň kvôli nesporným kvalitám článku, ktorý práve čítate, či prirodzenej schopnosti pútavo rozprávať o veciach a zážitkoch prežitých niekým iným. Och, a samozrejme aj pre autorovu prehnanú skromnosť a nekompromisnú sebakritiku.
Ale dosť už bolo sypania si popola na hlavu – späť k cene Akadémie roku 2010. A kde je lepšie začať než na začiatku? Oproti minulému roku sa zmenilo mnohé, napríklad aj hostiteľ celej ceremónie. Fešného Austrálčana s trojicou vyskakovacích švajčiarskych nožíkov na každej ruke nahradil tandem Alec Baldwin/Steve Martin. Tí pri uvádzaní (prekvapivo) vsadili na humornú kartu. Či im tento tip vyšiel, to nechajme na subjektívnom uvážení každého diváka, no mne osobne robilo problém rozhodovanie, či ich výkon označiť za úsmevný alebo smiešny. Nech je ako je, svoju povinnosť si splnili. Na rozdiel od iných, napríklad Penelope Cruz s jej večným prízvukom. Pokojne by mu mohla dať už vlastné meno, napríklad taký Ľadoborec je pomerne výstižný. Pretože v momente, ako narazí na ušné bubienky rodených Američanov, dochádza ku katastrofe porovnateľnej snáď len s potopením Titanicu. O mnoho lepšie nedopadla ani mladá hviezdička Miley Cyrus, ktorá potvrdila, že je speváčkou telom i dušou. Možno to bolo sklerózou, možno nervozitou, ale bývalá Hannah Montana si zrejme doma zabudla metronóm, s ktorým si nacvičovala svoju reč, a tak ako alternatívu musela použiť svoju pravú ruku. Avšak najlepším medzi najhoršími bol tradične Ben Stiller a jeho neposlušný lietajúci chvost. Áno, chvost. Ben sa totiž rozhodol okoreniť vyhlasovanie kategórie Najlepší mejkap (v ktorom mimochodom nakoniec zvíťazil Star Trek) premenou na príslušníka kmeňa Na'vi. Vtipné, len treba pozabudnúť na fakt, že Avatar v danej kategórii z pochopiteľných dôvodov nefiguroval. Na druhej strane príjemne potešil Taylor Lautner, ktorý prekonal všetky očakávania a neprišiel na pódium do pol pása nahý, ale ako sa patrí – v smokingu.
No a teraz už k samotným nomináciám a víťazom. Napriek veľkým očakávaniam sa víťazom hlavnej kategórie, teda kategórie Najlepší film nestal Avatar. A nestal sa ním ani žiaden film, ktorý by bolo možné zaradiť do škatuľky s nápisom fantastické. No soška aj tak skončila takpovediac v rodine. Konečné víťazstvo patrí filmu Smrť čaká všade (The Hurt Locker) režisérky Kathryn Bigelowovej (bývalej manželky Jamesa Camerona) za vojnovú drámu z Iraku. Ten sa stal zároveň aj najúspešnejším filmom tohto roka so šiestimi zlatými soškami za Najlepší film, réžiu, strih, mix zvuku, strih zvuku a Najlepší originálny scenár, ktoré získal z celkových deviatich nominácií. Cameron tak nakoniec neukoristil sošku v hlavnej kategórii a na poličke sa mu nebude presúšať ani Oskar za najlepšiu réžiu. No ten, kto by tvrdil, že mu zostáva už len dlhý nos, by sa šeredne mýlil. Z celkových deviatich nominácii sa totiž premenila na víťazstvo celá jedna tretina a to rozhodne nie je neúspech. Pandorčania si teda domov odniesli výhry v kategóriách Najlepšia kamera, výprava a samozrejme Najlepšie vizuálne efekty.
Čo nenaplnil Avatar, to dobiehajú ostatné žánrové snímky. V kategórii Najlepší herec vo vedľajšej roli zaslúžene zabodoval Christopher Waltz za úlohu charizmatického lovca Židov vo filme Quentina Tarantina Nehanební bastardi, ktorý bol zo svojho víťazstva taký dojatý, že jeho ďakovná reč dávala asi taký zmysel, ako keby ju hovoril poručík Aldo Raine (Brad Pitt v Nehanebných bastardoch) po taliansky. No aspoň bolo jasné, že jeho radosť je úprimná, a to je hlavné.
District 9, ktorý bol najväčším sci-fi prekvapením tohto a nielen tohto roka, sa napriek nádejným štyrom nomináciám k víťazstvu nakoniec neprebojoval. No pri danej situácii sci-fi filmov v súčasnej kinematografii sú už i samotné nominácie obrovským úspechom. Koniec koncov, toto béčkové sci-fíčko s áčkovou realizáciou sa prebojovalo okrem iného do hlavnej kategórie a s desatinou rozpočtu Avatara mu bolo dôstojným konkurentom aj v kategórii Najlepšie vizuálne efekty.
Rovnako prekvapil aj animovaný film Hore, ktorý sa okrem toho, že bol päťkrát nominovaný, stal aj prvým animovaným filmom v histórii, čo to dotiahol až do hlavnej kategórie. Je teda ľahké odvodiť si, že vo svojej kategórii, teda Najlepší animovaný film jednoznačne zvíťazil. Okrem toho získal skalp aj v kategórii Najlepšia hudba a popritom nám dokázal, že nielen hrané filmy môžu presvedčivo a zároveň citlivo podať skutočné (a tým pádom často tragické) ľudské príbehy.
Ak ste si v písmenkách hore našli to vaše obľúbené, som rád, ak nie, tak snáď nabudúce… pretože tento rok je cena akadémie za nami a nezmení to ani Robert Downey Junior s nevkusným motýlikom a dokonca ani Sandra Bullock. A to môže po mne naraz pokojne hodiť Oskara aj svoju Zlatú malinu. Tak zase o rok priatelia.
Na oživenie:
Ben Stiller uvádza Najlepší mejkap
Najlepšia herečka v hlavnej úlohe
Zdieľať na Facebooku Fantázia na Facebooku