V týchto dňoch majú výročia traja slovenskí autori
11.4.1927 sa v Pezinku narodil prekladateľ a literárny teoretik Dušan Slobodník. V roku 1980 sa ako prvý na Slovensku pokúsil o komplexný pohľad na vedeckú faantastiku v knižke Genéza a poetika science.-fiction. Hoci mnohé z tvrdení, ktoré v knižke uvádza, boli sporné už v čase jej vzniku (koncepcia mýtu a pod), publikácia autorom ktorej bol popredný predstaviteľ oficiálnej kultúry, posmelila iných, aby sa začali v tejto oblasti aktívnejšie prejavovať. V osemdesiatych rokoch sa Slobodník zaslúžil o propagáciu diel bratov Strugackých.
12.4.1936 sa v Závažnej Porube narodil Bohuslav Kováč. Ťažisko jeho činnosti spočívalo v umenovede (vydal napr. knižky o poézii nadrealiostov a Jána Smreka). Z hľadiska fantastickej literatúry je dôležitá publikácia Svet dieťaťa a umelecká fantázia (1964), v ktorej autor venuje pomerne rozsiahlu kapitolu vedeckej fantastike. Hoci text tejto štúdie má predovšetkým informatívny charakter (autor stručne spomína vznik a formovanie žánra), dodnes zaujmú viaceré postrehy o podstate fantázie a imaginatívnosti.
14.4.1849 zomrel na Dobrej Vode Ján Hollý. Autor Selaniek a všeobecne známeho eposu o Svätoplukovi roku 1839 napísal epos Sláv, v ktorom opisuje boje mierumilovných Tatrancov s lúpeživými Čudmi na čele s kráľom Bondorom. Historické pozadie textu je prinajmenšom sporné – a tak ho pokojne môžeme vnímať ako kombináciu historických a legendárnych látok v štýle tolkienovskej fantasy. Pre autorov modernej slovenskej fantasy je Hollý inšpirujúci aj z čisto materiálového hľadiska.V doslove k spomenutému eposu sa ako jeden z prvých pokúša o stručný prehľad slobvenskej mytológie. V dôsledku malého množstva faktov však opäť využíva skôr kopance Múzy.  Juraj MadMaxon