V druhej polovici majú výročia dve skutočné osobnosti českej aj československej fantastiky
27.5.1971 sa v Prahe narodila Vilma Kadlečková. V druhej polovici
osemdesiatych rokov získala viacero prvých miest v poviedkových súťažiach
(Sotěž o nejlepší fantasy 1987, O stříbřitělesklý halmochron
1987,1988, O Huňáče zeleného 1988,1991). Jej poviedky vyšli súborne
v zbierke Jednou bude tma (1991). Žánrovo často stoja na pomedzí sf a
fantasy.
Roku 1990 autorka získala Mloka v CKČ v kategórii román za dielo na Na
pomezí Eternaalu. Dej sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti v prostredí
galaktického impéria. Traja dobrodruhovia hľadajú na planéte Iranne
argenit, látku, ktorá obsahuje mentálnu energiu.
Motív argenitu autorka ďalej rozvíja v trilógii o planéte Folmahiwe
(Meče Lorgan, 1993, Stavitelé věží, 1994, Legenda o Dravci).
V spomenutých románoch sa autorke ako jednej z prvých v kontexte českej a
slovenskej fantastiky podarilo vytvoriť celistvý fiktívny svet s vlastným
slovníkom i dejinami.
17.5.1927 sa v Prahe narodil Ludvík Souček. Tento český Däniken
považoval vedeckú fantastiku za jednu z ciest popularizácie svojich
odvážnych hypotéz. Tieto zhrnul predovšetkým v knižkách Tušení stínu
(1974) a Tušení souvislosti (1978). V oblasti beletrie prerazil
predovšetkým svojou sf trilógiou (Cesta slepých ptákú, 1964., Runa Rider
1967., Sluneční jezero 1968). Tematicky sa aj tu odráža od dänikenovských
hypotéz. Hrdinovia skúmajú tajomné predmety na Islande, ktoré tam zanechali
Marťania. Tí so sebou odviezli časť Vikingov. S ich potomkami sa výprava
stretáva pri návšteve červenej planéty. Denníkový štýl spolu s bohatou
fotodokumentáciou (fotografovanie bolo jedným zo Sučkových koníčkov, vydal
v tomto odbore niekoľko publikácií) podporuje vieryhodnosť rozprávania a
navodzuje tak atmosféru liratúry faktu.
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov publikoval Souček voľne
naväzujúci seriál detektívnych noviel, v ktorých rieši opäť
predovšetkým dänikenovsky ladené záhady (Případ ztraceného
vzduchoplavce, 1968., Případ jantarové komnaty 1970, Případ
baskervillského psa 1972). Aj skeptikov však autor dokáže strhnúť
napínavým dejom, vtipnými dialógmi, dobre prekreslenými charaktermi
postáv, z ktorých zaujme predovšetkým detektív Martin Anděl, svojrázny
to kríženec Nera Wolfa so Sherlockom Holmesom.
Významné miesto v dejinách českej sf majú Součkove poviedky. V roku
1969 vyšla zbierka Bratři Černé planety, , roku 1970 Operace kili,roku
1973 Zájem Galaxie. Najkvalitnejšie príbehy obsahuje prvá knižka. Souček
tu ukázal, že podložia rozličných pavedeckých hypotéz dokáže vytĺcť
skutočný literárny kapitál. V poviedke Desetioký naprklad píše
o kláštore v Himalájach, kde kňazi menia ľudí na snežných mužov.
Knižka Operace kili narazila na neporozumenie u cenzúry, pretože Souček
v nej príliš svojrázne popísal bitku pri Kursku očami ľudí
z budúcnosti, ktorí sa na miesto boja dostali strojom času. Tretia
poviedková zbierka pozostáva z krátkych, nezáväzne hravých textov s nie
príliš invenčnými pintami. V čas jej vzniku sa už Souček totiž naplno
venoval ,nebeletristickémuô žánru. Písal totiž už spomenuté Tušení
stínu.
Reprezentatívny prierez Součkovej poviedkovej tvorby poskytuje knižka
Hippokratúv slib (1985). Podľa jednej z nesporne zaujímavých, no žiaľ
nedokončených poviedok bola pomenovaná antológia českých sf poviedok
Železo přichází hvězd
Po predčasnej smrti autora roku 1978 boli knižne vydané ešte dva jeho
romány. Blázni z Hepteridy vyšli už roku 1972 v časopise Letectví a
kosmonautika (knižne 1980). Tematicky ide o space operu, v ktorej pracovníci
filmovej spoločnosti vo vzdialenej budúcnosti odhalia v Tibete stopy kontaktu
z planétou Hepteridou.
Román Bohovia Atlantídy (časopisecky 1970, knižne 1983) sa zaoberá
návštevou Atlantídy na stroji času. Cestovatelia sa načas stanú
miestnymi bohmi.
  Juraj MadMaxon