 |
Postava geniálneho, súčasne však pomäteného vynálezcu by už pomaly mohla byť označená za archetypálnu. Výsledkom práce takejto komplikovanej psychiky môže byť potom niečo úplne nefunkčné v štýle perpetuum mobile. Okrem toho však ale existuje pomerne fascinujúca skupina významných objavov, ktoré z rôznych dôvodov zapadli, aj keď sa vlastne mohli uplatniť veľmi dobre.
Neúspešné vynálezy môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií. Prvú skupinu predstavujú pôvabné hračičky, ktoré pre svoju úsmevnosť predsa len neboli zabudnuté a dnes majú svoje miesto v zbierkach kuriozít. Tu patria napr. rôzne stroje, ktoré vám v okamihu, keď skloníte hlavu, automaticky pozdvihnú klobúk. Jedno takéto zariadenie si nechal na konci 19. storočia dokonca patentovať Američan James C. Boyle v roku 1896. Bol to malý hodinový strojček, ktorý dokázal klobúk zdvihnúť a potom ho položiť späť
Ďalšiu skupinu potom tvoria smutné príbehy vynálezcov, ktorých o ich objav (alebo aspon jeho finančné zúročenie) niekto pripravil. Šialení vedátori nebývali spravidla veľmi schopní v sociálnych vzťahoch a interakciách. Stále ich však ešte mohla hriať pri srdci predstava, že uplatnenie našla aspoň ich idea, aj keď k tomu väčšinou došlo až dávno po ich smrti (napr. taký Mendel by mohol hovoriť)
Najparadoxnejšou je však ešte iná kategória a tou sú objavy urobené na nesprávnom mieste alebo v nesprávny čas. Napr. Grék Heron už okolo roku 100 p.n.l. v starovekej Alexandrii objavil čosi na spôsob parného stroja, no o praktické využitie svojho vynálezu sa vôbec nestaral (antická veda bola oproti tej novovekej podstatne menej zviazaná s technológiami) a poslal celé zariadenie svojmu kráľovi len ako zaujímavú hračku. Čo je však ešte zvláštnejšie, nápadu sa vtedy nechopil ani nikto iný. V učebniciach dejepisu sa píše, že nezáujem o parný stroj a s ním spojenú mechanizáciu bol daný vtedajšou nízkou cenou otrockej práce. To však ani zďaleka nie je vysvetľujúci argument.
Ako by sa vyvíjal svet, keby okolo prelomu letopočtu začali jazdiť prvé vlaky? Samozrejme nevieme. Namiesto odpovede uveďme ešte silnejší príklad. Charles Babbage, neúspešný vynálezca prvých počítačov v 19. storočí. Slovo počítač je pritom namieste, pretože na rozdiel od rôznych jednoduchých počítadiel, už sa Babbageovým strojom stála algoritmizácia problémov vrátane podmienených príkazov a skokov (vlastné programy pritom písala dcéra romantického básnika Lorda Byrona Ada, na ktorej počesť je dnes pomenovaný jeden programovací jazyk). Za zdôraznenie pritom stojí, že Babbage nielen že predbehol svoju dobu podobne ako Herón so svojím parným strojom, ale mohol dať dejinám úplne iný smer – jeho počítače totiž neboli elektromagnetické, ale mechanické, pričom energiu potrebnú k chodu mal dodávať parný stroj. Až dnes sa k myšlienke mechanických počítačov znovu vraciame, pričom príslušné princípy by sa mohli uplatniť predovšetkým u tzv. nanomechanizmov. Babbage vo svojej dobe neuspel sčasti kvôli vrtkavej šťastene a sčasti kvôli vlastnej nesústavnosti. Svoj diel viny mali aj technické problémy sprevádzajúce stavbu stroja, ktorý tvorili ocelové válce s tisíckami malých ozubených koliesok. V tej dobe bol problém dosiahnuť potrebnú presnosť, kolieska však museli zapadať do seba presne. Avšak Babbageov vynález fungovať mohol: aspoň v roku 1960 skupina Britov z úcty k slávnemu vynálezcovi zostavila stroj presne podľa jeho nákresov. V tej chvíli, aj keď k PC na každom stole bolo ešte ďaleko, už oceľové valce nemohli sálovým počítačom konkurovať…
To boli teda neúspechy tak akosi prvoplánové. No ani to, že nejaký objav zapustí v prvej chvíli korene, ešte nemusí mnoho znamenať. Technológie sa zabúdajú, veľa zručností sa vo chvíľach kríze stáva luxusom. Zmiznúť zo sveta nemusia len abstraktné konštrukcie v štýle teórie relativity, ale aj tak praktické skúsenosti, ako je napr. výroba rybárskych háčkov – práve táto technológia upadla do zabudnutia v Tasmánii, keď sa ostrov oddelil od zvyšku austrálskeho kontinentu.
Zo staroveku takto poznáme celý rad vynálezov, ktoré nejako predbehli svoju dobu – na mínojské Kréte nebol tzv. disk z Faistu v skutočnosti popísaný, ale potlačený. Aj tak ale na Gutenberga bolo treba čakať ďalších 3 tisíc rokov. Po dórskom vpáde zabudli Gréci skoro úplne písať a museli neskôr prevziať písmo úplne odznovu od Feníčanov. Občas takto narazíte na technológie, ktoré by v danej dobe nemali existovať vôbec – na starovekom blízkom východe boli podľa všetkého známe galvanické články a dokonca sa používali na pokovovávanie – ale nerozšírili sa. Samozrejme, dá sa tiež tvrdiť, že podobné indície vedú k nejakým dosiaľ neznámym dávnym civilizáciám, alebo rovno k mimozemšťanom. Skutočnosť je však takmer určite jednoduchšia: sú to objavy učinené v nesprávnej dobe na nesprávnom mieste.
No a celkom na záver zopár kurióznych vynálezov:
Protipožiarný padák Američan Benjamin B. Oppenheimer vynašiel toto bezpečnostné zariadenie ešte v roku 1879, ale postupne sa zdokonaľovalo. Keby ste náhodou uviazli v horiacej budove, pripli by ste si padák k hlave, obuli vystužené topánky a vyskočili by ste z okna. Či by však trhnutie padáka prichyteného k hlave vydržali aj vaše väzy, sa už neuvádza.
Okuliare pre kurčatá Okuliare Američana Andrewa Jacksona ml., patentované v roku 1903, nezlepšovali zrak jeho kurčatám, ale mali ho chrániť pred ďobaním ostatných kurčiat.
Čokoládové gramofónové platne Vynašla ich v roku 1903 nemecká firma Gebruder Stollwerck pre milovníkov čokolády. Len čo ste si platňu prehrali, mohli ste ju zjesť.
Potľapkávač detí Thomas V. Zelenka z Kalifornie si dal patentovať tento prístroj v roku 1971. Bol pripevnený k boku postieľky a elektrický motor poháňal piest s „rukou“ v rukavici na konci, ktoré potľapkávala zadoček dieťaťa. Uspávanie detí nebolo nikdy také jednoduché.
Kašľúca krabička cigariet Navrhol ju v roku 1972 Američan Lewis R. Toppel. Keď sa krabička otvorila, ozval sa kašeľ, ktorí mal pripomínať nebezpečie fajčenia.