TŘINÁCTÉ PATRO (The 13th Floor), r. Josef Rusnak, USA, 1999 Ja som to vedel! Už keď som videl Mesiac 44 a Hviezdnu bránu, bolo mi jasné, že Roland Emmerich aj prdí tak, aby to pripomínalo zvukové efekty z nejakej slávnej sci-fi od Lucasa, Spielberga či Camerona. Preto ma šokovalo, keď tomuto chronickému béčkarovi zverili réžiu vysokorozpočtovej produkcie. Možno to bolo vďaka jeho typicky nemeckému ekonomickému pragmatizmu, pomocou ktorého nakrútil 70-miliónový Deň nezávislosti tak, že aj drahšie projekty z rovnakého obdobia popri ňom vyzerali ako privátne video manželského páru a bisexuálnej susedky. Tak či onak, efektné pozlátko spoľahlivo zakrylo zlepencovitosť scenára a divák rád vypol mozog a nechal sa baviť. Koniec-koncov, vždy lepšie áčkové béčko ako béčkové áčko (ďakujem za potlesk, páni Sommers a Harlin). Bol som však náramne zvedavý, čo sa stane v prípade, ak niekto vezme emmerichovsky nepôvodný námet a urobí podľa neho lacný film. Výsledný efekt nie je ťažké uhádnuť. Bez rojov kozmických stíhačiek, prerastených jašteríc a počítačových výbuchov zostane čistá nuda.
Je to veľmi jednoduché. Sci-fi thriller TRINÁSTE POSCHODIE je slabučký
odvar z Proyasovho Smrtihlava. Je tu skoro totožná zápletka s hrdinom
obvineným z vraždy, pričom vďaka výpadkom pamäte ani on sám nevie, či
to urobil alebo nie. Nechýba snaživý detektív, spočiatku idúci hrdinovi po
krku, ale nakoniec stojaci na jeho strane (v Smrtihlavovi to bola dobre
napísaná a Williamom Hurtom výborne zahraná postava, tu len plochá figúrka
v podaní bezvýrazného černocha). Prirodzene, je tu aj ženská, chvíľu
prítulná a tváriaca sa ako hrdinova stará známa („Ako by sme sa už
predtým videli…“ tu nie je otrepaná baliaca fráza bisexuálnej susedky,
ktorá vo výťahu stretla manželský pár, ale predtucha veľkej pointy), a
chvíľu zase nepochopiteľne chladná a cudzia. Úplne vás dorazí
záverečný záber, kde hrdina s hrdinkou stoja na terase nad morom a škeria
sa do slnka. Totožná scéna zo Smrtihlava však mala zásadný význam a bola
plná emócií, tu je to len prilepený hepáč. TRINÁSTE POSCHODIE sa od
Proyasovho veľdiela líši naozaj len tým, že je šmrncnuté módnou
virtuálnou realitou. Lenže čo vám budem hovoriť, od istého času mám na
filmy o VR omnoho vyššie nároky.
Tento uspávací film nakrútil v Emmerichovej produkcii človek s podozrivo
stredoeurópskym menom Josef Rusnak. Jeho réžia je fádna a bez šťavy ako
manželský sex bez bisexuálnej susedky. Film nemá atmosféru ani gradáciu, a
aj prezervatív napnutý do dĺžky údu Richarda M. má stokrát väčšie
napätie. Riedky výskyt trikov ani nezamrzí, pretože sú mizerné. Z hercov
sa ako-tak dá zniesť Vincent D`Onofrio (to je ten, čo tak perfektne zahral
v MIB hnijúcu ľudskú kožu natiahnutú na hnusnom mimozemskom chrobákovi).
Craig Bierko, ktorý kedysi ako zlosyn Timothy v Dlhom bozku na dobrú noc
s chuťou trúsil sadistické hlášky, nielenže pribral pár kíl, ale
navyše ubral plyn na svojom hereckom mopede, prdkajúcom po hrboľatej ceste
stagnujúcej kariéry. Jediné, čo tu vlastne stojí za viac než len
ľahostajné odpľutie, je veľmi slušná výprava Kirka Petruccelliho –
virtuálny svet 30-tych rokov nemá chybu.
No áno, ešte stále je tu viac-menej originálna a viac-menej prekvapivá
pointa. Najlepšie by bolo, keby som vám ju rovno prezradil a vy by ste
s týmto filmom už potom vôbec nemuseli strácať čas. Ale just to
neurobím – veď aj majitelia videopožičovní musia z niečoho žiť.
A keď sa to tak vezme, je veľa ďaleko horších spôsobov trávenia času a
vy sa možno neškodným podriemkavaním pri TRINÁSTOM POSCHODÍ ušetríte
takých šokov, akým je napríklad hudba z Piateho elementu či Face Off,
použitá ako podmaz v seriáli Milady. A na prebratie si môžete požičať
niečo z police filmov pre dospelých, napríklad video manželov a… Veď vy
už viete, čo mám na mysli.
Hodnotenie: 4/10  Michal Jedinák