Žijeme obdobie štvrtých dielov. Batman sa spolu s Robinom po štvrtýkrát vzniesol nad temné strechy Gothamu, Mel Gibson a Danny Glover už tento rok vezmú do ruky Smrtonosnú zbraň IV., na Brucea Willisa sa vraj už taktiež chystá Smrtonosná pasca s totožným poradovým číslom, čoskoro štvrtýkrát vybojujeme Hviezdne vojny, a tretia krížová výprava Indianu Jonesa tiež nebola posledná. A, aby som nezabudol, aj Votrelec – no, viete, to je tá známa a celkom obstojná sci-fi séria – už má štvrté pokračovanie.
Poviem to rovno: Vzkriesenie obstojí z hľadiska filmárskeho i scifistického. Scenárista Joss Whedon, poverený úlohou „oživiť“ Ripleyovú, pružne zareagoval na fenomén klonovania /o ktorom v poslednom čase počuť zo všetkých strán/ a ponúka nám okrem akčného deja a vybrúsených dialógov aj kúsok zamyslenia sa nad týmto novodobým „zázrakom“. Scéna, v ktorej Ripleyová nájde laboratórium s množstvom svojich nepodarených, znetvorených „sestier“, a musí zabiť akoby samu seba, je hrôzostrašnejšia než všetky tie krvavé votrelcovské orgie, a ja osobne ju považujem za jednu z najstrašnejších v celej sérii.
Režisér Jean-Pierre Jeunet za výdatnej podpory kameramana Dariusa Khondjiho natočili nového Votrelca ako neutíchajúci ohňostroj vizuálnych nápadov a brilantne natočených scén. Strih, niekedy až neúnosne dynamický, skladá tieto pôsobivé a nezvyčajne nasnímané obrázky do strhujúcich celkov. To je však aj jedna z problematických kvalít filmu. Jednotlivé scény sú tak výrazné, že dej ako celok stráca kontinuitu. Niežeby bol nudný či rozvláčny, to určite nie, ale skrátka už nemá tú gradáciu ako Cameronov druhý diel. Možno je to vina producentov, ktorí z filmu údajne vystrihali viacero scén. Ja by som to skôr pripísal na účet Francúzovi Jeunetovi – európski tvorcovia majú totiž nepochybne iný prístup k tvorbe ako ich všeobecnému vkusu príliš poplatní hollywoodski kolegovia. Vidieť to aj na prácach Luca Bessona či Jean-Jacquesa Annauda – Francúzi zrejme nedokážu tlačiť na pílu tak silno ako Američania, radi sa pohrávajú s atmosférou jednotlivých sekvencií a niekedy dokonca zámerne volia iný rytmus rozprávania, než na aký sme si zvykli u bežnej /teda made in USA/ filmovej produkcie. Ani Jeunetovi však neušlo zopár drobných chybičiek. A tak Ripleyová, ktorej nová „votrelcovská“ krv v pohode rozleptá kovové zariadenie kozmickej lode, môže čerstvo poranenou rukou pohladiť pašeráčku Call po tvári a nič sa nestane. Takisto záverečná likvidácia groteskno-monštrózneho kríženca človeka s votrelcom nepôsobí veľmi dôveryhodne, ale našťastie je tak vizuálne pôsobivá a emocionálne silná, že o jej nepravdepodobnosti začnete uvažovať až niekde v bare oproti kinu, kam zájdete tento filmový zážitok zapiť. Vznášam aj námietky proti výskytu pavúkov na kozmickej lodi, ktorá predsa musí byť z dôvodu možnej kontaminácie mikroorganizmami dokonale chránená pred podobnými formami života.
Hereckému obsadeniu už tradične kraľuje Sigourney Weaverová. Napriek hlbším vráskam na tvári je stále úchvatná a dokáže veľmi presne vystihnúť zmeny, ktoré s jej hrdinkou po zmiešaní človečích a mimozemských génov nastali. Výborný výkon podávajú aj Ron Perlman, Dominique Pinon a Michael Wincott; ten posledný je asi najpresvedčivejší, a preto zamrzí, že zomrie už niekedy v tretine filmu. Naopak výrazne sklamala Winona Ryderová, ktorá na preukázanie svojich hereckých schopností asi potrebuje trochu väčší priestor, a v záplave deja na akékoľvek herectvo jednoducho nemala čas. Taktiež je možné, že práve na jej postave ukájali producenti svoje vystrihovačské chúťky. Škoda, androidka Call tak pôsobí zbytočne a absolútne nevýrazne.
Vizuálna stránka filmu plne zodpovedá vysokému štandardu druhej polovice 9O-tych rokov. Zábery kozmu a vesmírnych lodí sú dokonalé, interiéry omračujúco rozľahlé, mechanické príšery ako živé. Bohužiaľ, aj vo Votrelcovi už došlo na počítačovú animáciu, a podobne ako u viacerých filmov z posledného obdobia /Relic, Mutant/, je to na škodu veci. Tie neprirodzene sa pohybujúce „kompjúterové“ ohavy pôsobia maximálne rušivým dojmom a s klasickými latexovými monštrami Stana Winstona spred dvanástich rokov sa nedajú ani porovnať. Hollywood by sa mal vážne zamyslieť, či pchanie počítačových efektov tam, kde sa dajú nahradiť klasickými trikmi, má vôbec nejaký význam. Ďalšou vecou, ktorá ma podráždila, je sekvencia, kde jedna z postáv zomrie tak, že jej prerazí lebku votrelčie embryo, vyliezajúce z hrudníku za ňou stojaceho muža. V dokumente o natáčaní filmu sme mohli vidieť rozkošnú maketu ľudskej hlavy, ktorej z čela v záplave krvi vylieza zúbky ceriaci malý votrelček. Vo filme to neuvidíte, krutý strih vás o pôžitok z tejto nepochybne umelecky hodnotnej scény načisto pripraví.
Záverom treba povedať, že voči Vzkrieseniu by sa dalo vzniesť viacero výhrad, ale nemožno poprieť, že sa jedná o dôstojné pokračovanie slávnej série, ktoré príbeh razantne posunulo vpred a vnieslo do celej ságy najmodernejšie filmové trendy. A vzhľadom na to, že kozmická loď s votrelcami v závere havarovala na Zemi, môžeme len ticho závidieť budúcim obyvateľom modrej planéty, ktorí sa v piatom pokračovaní podľa všetkého stretnú s roztomilými mimozemšťanmi osobne. Šťastní to ľudia!