„Dílovať“ sa dá kadečo – od cracku až po CD-čka s výberom najobľúbenejších trampských piesní. Selena patrí ku komandu takzvaných Death Dealerov, takže vám až do bytu môže dodať veľmi peknú dieru do hlavy alebo mľaskavý zásah hypermoderne dizajnovaným šurikenom, z ktorého sa za letu (samozrejme snímaného spomalene) so zlovestne kovovým cvakaním vysúvajú ostré brity. Takúto objednávku ale Selena vybavuje iba v prípade, že sa vám počas splnu preťahuje držka, rastú pazúry a po tele vám rašia chlpy. Áno, jej zákazníkmi sú výhradne vlkolaci. Selena je totiž upírka, a tí s rodom Lycantov už 600 rokov vedú tajnú vojnu.
Počas jedného zaťahu na \„škodnú\“ sa upírskym ostrostrelcom náhodou pripletie do cesty smrteľník menom Michael Corvin, ktorého sa vlkolaci z neznámeho dôvodu snažia dostať. Selena taktiež začne ňuchať po jeho stope – nielen zo zvedavosti, prečo sa ho snažia zložiť Lykanti, ale hlavne preto, že ho chce zložiť sama. Avšak nie striebornou guľkou, ani svojimi sexy špicatými tesákmi. Michael sa jej totiž páči. Problémy začnú nabiehať na scénu ako horliví výsadkári vo chvíli, keď Michaela uhryzne vodca vlkolakov Lucian a zmätený junák sa začne meniť na ideálneho odberateľa Seleninho tovaru…
Večným dažďom a modrosivou tmou zahalené gotické veľkomesto (zjavne niekde v Maďarsku, pretože Corvin býva na Laktos Jószef utca 39) je kulisou pre túto akože atmosférickú akčnú hororovú romancu. Vzhľadom na to, že si ešte pamätáme Vranu a Spawna, tak kulisou okukanejšou ako kozy Pamely Anderson. S tým žánrovým zlepencom nech idú tvorcovia taktiež do hája – tú akcia a hororové prvky ešte ako-tak prehryznete, ale zmienená romanca chutí asi rovnako, ako musí dobručkým, civilizovaným upírikom z Underworldu šmakovať syntetická krv. Do konca filmu nepochopíte, prečo by sa tvrďácka kočka v podaní Kate Beckinsalovej mala zabuchnúť do toho mdlého blonďavého polena menom Scott Speedman. K dôveryhodnosti tohto „vzťahu“, ktorý by mal pumpovať šťavu do chrchľajúceho motora filmu, neprispieva ani samotná hlavná predstaviteľka, ktorá celé dve hodiny odohrá s tým istým výrazom na tvári (ak sa bude rovnako urputne mračiť aj v chystaných pokračovaniach, urobí sa jej nad koreňom inak rozkošného nošteka škaredá eastwoodovská vráska). Iste, Beckinsaleovej futuristická čierna koža náramne pristane, ale aj tak je vidieť, že sa v historických kostýmoch cítila pohodlnejšie. O ostatných predstaviteľoch ani nehovoriac – Michael Sheen ako šéf-vlkolak Lucian a neuveriteľný Shane Brolly v úlohe upírskeho macha Kravena snáď absolvovali Akadémiu afektovaného prehrávania (alebo na nej možno dokonca prednášajú!). Zo zívania vás vytrhne iba Bill Nighy, ktorý dokázal starému vládcovi krvocucačov Viktorovi nadžgať do vyschnutej zubatej papule aspoň kúsok charizmy.
Režisér Len Wiseman začínal ako trikový výtvarník a reklamár a neodpustím si poznamenať, že by si mal zbaliť svojich pár debutantských slivák a poklusom sa vrátiť k svojmu pôvodnému fachu. Underworldu absolútne chýba akýkoľvek náznak režijnej zručnosti či originality – príbeh je prevarený Blade, vizuálne je to chvíľu Matrix, chvíľu Vrana (vás možno ešte nie, ale mňa už vážne otravuje spomalene poletujúce rozstrieľané murivo, vlajúce čierne kabáty a dej odrážajúci sa v zloduchových čiernych okuliaroch). Nič proti dobrému béčku a netrvám ani na nejakom prevratnom novátorstve – napríklad také Equilibrium sa mi páčilo, pretože jeho tvorcovia z tých rôznych vplyvov namiešali koktejl svojráznej chuti a poriadne ho osolili originálnou choreografiou bojových scén. Underworld nemá ani to – súboje potreboval dostať do pazúrov úplne iný strihač a za Katine špagátiky očividne neťahal Yuen Woo-ping – Trinity by Selene odrazila hlavu jediným seknutím malíčkovou hranou, Michelle Yeoh púhym nevľúdnym pohľadom.
Takže aké sú dôvody pozrieť sa na túto bezostyšnú vykrádačku bez akéhokoľvek nadhľadu a konzistencie? Hej, je tu krv. Je tu pekný zadoček Beckinsaleovej v lesklých kožených gatiach. Je tu efektný pád vzduchom rotujúceho auta do rieky. A trikovo vskutku vydarená smrť hlavného lotra (aj keď tento fór s odseknutým kusom hlavy, ako správne poznamenala Nefertiti vo Fantázii, nás už tiež „šokoval“ v tucte iných filmov). Na to, aby som sa tešil na sequel, je to všetko čertovsky málo.