Tak sa zdá, že prežívame veľké „bu-bu-bu!“ obdobie. V kinách mátajú Tí druhí, Belphegor – Fantóm Louvru a napokon aj Monsters, a. s., a ani naše ďalšie tipy na novinky vo videopožičovniach sa nebudú niesť v inom duchu. Ale prečo si neprečistiť črevný systém nejakým dobrým hororom?
OZVENY MŔTVYCH (Stir of Echoes), r. David Koepp, USA, 2000
Ešte ani neskončili úvodné titulky, a synček hlavného hrdinu Toma už
sa pri pohľade do zdanlivo prázdneho kúta kúpeľne pýta „Bolí to, keď
si mŕtva?“. Poviete si „a sme doma“ a nebudete ďaleko od pravdy,
pretože OZVENY MŔTVYCH sú skutočne klasický módny horor typu
„rodina-dom-duch-kdejemŕtvola?-ktojuzabil?“. Tak trochu to vyzerá ako
kombinácia Šiesteho zmyslu a Pod povrchom, ale fór je v tom,
že film vznikol zhruba v rovnakej dobe ako prvý menovaný a dobrý rok pred
tým druhým. Prvý veľký režisérsky počin scenáristu Davida Koeppa
(napísal – teraz sa držte – Smrť jej pristane, Jurský park,
Mission: Impossible, Hadie oči, Panic Room či najnovšie
Spider-Mana)je jedným z tých príjemne triezvych, civilných hororov,
ktoré vás najviac vystrašia tým, že by ste ich mohli zažiť na vlastnej
zimomriavkami obsypanej koži. K tomuto pocitu prispieva hlavne záver
príbehu, ktorý sa zaobíde bez jediného digitálneho efektu a rozuzlenie
šokuje ani nie tak nečakanosťou, ako skôr tým, že za všetko vlastne
môže obyčajná ľudská blbosť. Z OZVIEN MŔTVYCH ťažko niekedy bude
hororová klasika, ale na to, aby vás poldruha hodiny inteligentne a remeselne
bezchybne strašili (pripravte sa na zopár smrtiacich ľakačiek) stačia
až-až. A Kevin Bacon vo svojom veľkom sóle dokazuje, že patrí medzi
najlepších a neprávom prehliadaných súčasných hercov.
Hodnotenie: 7/10
SEKTA (La Setta), r. Michele Soavi, Taliansko-Nemecko, 2001
Keď do oficiálnej distribúcie dorazí niektorý z klasických kusov
úchylnej hororovej školy made in Italy, je to dôvod na oslavu. Alebo skôr na
poriadnu depresiu. Talianske horory totiž nemajú za cieľ diváka pobaviť či
ho príjemne postrašiť, oni ho chcú zdeptať, psychicky rozložiť a
zahodiť. Producentom a scenáristom SEKTY je kráľ špagetového hororu Dario
Argento (Inferno, Suspiria), réžiu zveril svojmu talentovanému
žiakovi Michele Soavimu. Stretnutie mladej ženy (v podaní Kelly Curtis,
sestry slávnej Jamie Lee) s uctievačmi Satana je plné bizarných,
častokrát nepochopiteľných scén, pričom tvorcovia nemajú najmenšiu snahu
divákom čosi polopate vysvetľovať, ide tu výhradne o atmosféru a pocit.
Odporná samovražda fanatika prichyteného s ľudským srdcom vo vrecku,
posteľ plná lariev, vízia vtáka zobajúceho do červami sa hmýriaceho tela
hrdinky, zostup do pekelnej studne, ktorá je vlastne Satanovou liahňou…
Bŕŕŕ! Kedykoľvek si na SEKTU spomeniete, strasie vás od hnusu. A navyše
je to všetko výborne nakamerované, zostrihané a ohudbené a Herbertovi
Lomovi sa v úlohe tajomného starca podarilo čosi neuveriteľné – už si
ho nebudem do smrti pamätať ako Kornela z Pokladu na Striebornom
jazere, lež ako jednu z najodpornejších mŕtvol v dejinách hororu a
filmu vôbec. Michele a Dario, bravo, bravo!
Hodnotenie: 8/10
MEMENTO, r. Christopher Nolan, USA, 2001
Uznávam, toto nemá s fantastikou nič spoločné (aj keď v prípade
tohto filmu nič nemožno tvrdiť s istotou), ale nedá mi, aby som na tento
brilantný a pritom mnohými doposiaľ nepovšimnutý thriller neupozornil. Jeho
príchod na videokazety vám umožní pozrieť si ho znova (a znova a znova) a
aspoň trochu pochopiť jeho dráždivo zamotanú zápletku. Leonard (v podaní
skvelého Guya Pearcea) pátra po vrahovi svojej ženy, čo je v jeho prípade
ťažšie ako vyčúrať do snehu pentagram. Trpí totiž poruchou krátkodobej
pamäte, takže si spomína len na udalosti posledných cca 10 – 15 minút.
Jeho nepostrádateľnými kamarátmi sú preto polaroid a tetovacie pero (lebo
najdôležitejšie údaje spoľahlivo uchováte iba tak, že si ich jednoducho
napíšete na telo). Aby to nebolo až také jednoduché, celý film je
rozprávaný s obrátenou chronológiou scén. Ak sa aj náhodou považujete za
nadpriemerne inteligentných divákov a myslíte si, že pri maximálnom
sústredení MEMENTO pochopíte na prvé pozretie, tak sa veľmi, ale naozaj
veľmi mýlite. Geniálny scenár Christophera Nolana (jeho neúspech na
Oscaroch je ďalším dôvodom na výsmech výsledkom tohtoročných cien
Akadémie) je neuveriteľne komplikovaný a zašmodrchaný, ale pritom sa po
filme nebudete môcť zbaviť toho úžasného pocitu, že ste videli niečo
dokonale premyslené a že to určite všetko do seba perfektne zapadá – len
zaňuchať tú správnu stopu a poskladať z tohto puzzle o veľkosti
futbalového štadióna ten správny obrázok. MEMENTO je skrátka hodená
rukavica pre divákovu inteligenciu, a to, ako iste uznáte, sa americkým
filmom nestáva každý deň. Nehovoriac o tom, že sa tvorcom podarilo
navodiť totálne dusnú, depresívnu a bezútešnú atmosféru bez jedinej
kvapky dažďa, hmly a kadejakých polonasvietených interiérov. Neváhajte.
Jeden z najzaujímavejších filmov za poslednú päťročnicu už na vás
striehne v regáloch videopožičovní.
Hodnotenie: 10/10  Michal Jedinák