Kórejský horor bol pre mňa až doposiaľ veľká neznáma. Preto som sa do obrazovky zahryzol s veľkým očakávaním…
Na začiatku príbehu sa nám objavuje „klišoidné“ auto, v ktorom sedí osamelá a sympatická žena. Vonku sneží. Prudko sneží. Všetko citlivo natočené vynikajúcou, až detailnou kamerou. Žene sa pokazilo vozidlo a na pomoc odrazu prichádza muž. Celkom obyčajný muž. Je na škodu (samozrejme pre ňu, nie pre nás), že sa z neho postupne vykľuje psychopatický sériový vrah… A podotýkam, veľmi „neklišoidný“ vrah.
Aby som uviedol veci na správnu mieru, režisér Dži-un-Kim mal pred týmto kúskom na svedomí už vydarené snímky: „Good, the Bad and the Weird“ a „Tale of Two Sisters“. Jeho ruku je na recenzovanej snímke intenzívne cítiť a to vôbec nie je zlé. Niektoré scénky (štvrtenie ženskej obeti) sú natočené realisticky, svojím spôsobom brutálne. Chcel by som vyzdvihnúť výkon Min-sik Čoi, ktorý sa do roly vraha vcítil tak enormne, až som na pochybách, či skutočne neobjavil temnejšiu stránku svojej duše. Niektoré dialógy sú vtipné, iné psychologicky vedenou nitkou vyrážajú dych. Takisto výkon jeho protipólu, pozitívneho hrdinu Bieong-heon Lee ma nenechal úplne chladným.
Ale poďme postupnejšie…
Sériový vrah Kiung-čul zabije tú nesprávnu.
Totiž žena, ktorú s veľkým apetítom rozkúskuje, je teraz už bývalá manželka agenta tajnej služby Kim Sú-hieon. Ten po smrti svojej milovanej kuje žeravú pomstu. Vytipuje si pár indivíduí, ktoré by mohli byť vrahmi… a tentoraz jeho obeťami. Postupne si každého nájde, pričom formy jeho vypočúvania sú špecifické a dosť násilné. Nakoniec sa samozrejme dostáva na stopu tomu správnemu. Pri stretnutí je agent ten šikovnejší a rýchlejší. Vraha zmláti do bezvedomia a do jeho útrob zavádza sondu, ktorá obsahuje GPS aj odpočúvanie. Zaujímavá pointa naberá spád…
Takto nejako by mala vyzerať jeho pomsta:
Nechá vraha utiecť a vždy, keď sa schyľuje k ďalšiemu prehrešku či asociálnemu činu (pomocou GPS a odpočúvania to s určitosťou vie), prichádza ako strážca zákona a pekne sadisticky to zloduchovi natrie. Dej sa následne zauzľuje, objavuje sa vrahov kamarát „kanibal“, rôzne zaujímavé a netendenčné scénky, takže príbeh hodnotím ako zaujímavý a nevšedný. Niektoré situácie mi síce prišli hluché, (stopáž mohla byť aj kratšia) no vyskytujú sa iba sporadickejšie, preto je konečný dojem dobrý.
Áno, tento horor je iný.
Myslenie cudzieho národa ma zaujalo, herecké výkony hrdinov takisto. Svojím spôsobom mi scenár veľmi pripomínal dielo: No Counry for Old Men. Inak je o pár litríkov krvavejší.
Niektoré sekvencie naozaj pôsobia vierohodne a realisticky. To ma prekvapilo. Prekvapilo ma ešte niečo. Uveril som mu. Ázijské filmy pre mňa nikdy neboli dokonale vierohodné. Pri niektorých hereckých ksichtoch a grimasách som, ako som veľmi chcel, nedokázal odolávať smiechu. Ale tomuto snímku som zhltol všetko aj s navijakom. Od začiatku, až do poslednej emotívnej sekundy.
Prijmite teda moju pozvánku. Pozývam vás na naháňačku dvoch opačných, no svojím spôsobom veľmi podobných a cynických mužov. Slabé povahy ale nech si to radšej premyslia. Nebude to žiadna ľahkovážna zábavka!
Videl som diabla (Akmareul boattda)
Žáner: horor
Réžia: Dži-un Kim
Výroba: Južná Kórea, 2010
Hodnotenie: 85 %
Písané pre www.necro-web.cz.