MUŽ BEZ TIEŇA (The Hollow Man), r. Paul Verhoeven, USA, 2000 Ó nie, nesnažte sa mi nahovoriť, že ste si nikdy nepredstavovali, aké by bolo úžasné stať sa aspoň na pár dní neviditeľným. Sadnúť do lietadla, odfrčať do Kalifornie a tam šmírovať v sprche Lucy Liu či Angelinu Jolie (alebo Russella Crowea, záleží na pohlaví a orientácii). Podobné predstavy určite dlho mučili aj mozgy tvorcov MUŽA BEZ TIEŇA. S tým rozdielom, že málokto z nás by chcel svoj objekt brutálne znásilniť alebo mu zlámať väzy. Lenže nikto z nás samozrejme nie je Paul Verhoeven.
Zabudnite na Neviditeľného na úteku a podobné srandičky. MUŽ BEZ TIEŇA
je čistokrvný sci-fi thriller, ochutený veľmi drsným humorom a niekoľkými
slušnými „drasťákmi“. Hoci spočiatku to tak nevyzerá. Tím vedcov
pracuje v podzemnom laboratóriu na tajnom projekte pre Pentagon a všetko sa
zdá byť v pohode. Práca im ide pekne od ruky, súdiac podľa štekotu a
vrčania znejúceho zo zdanlivo prázdnych klietok. Partii vedcov šéfuje
geniálny (a vzhľadom na to, že to o sebe vie a ustavične na to ostatných
upozorňuje, aj riadne nesympatický) doktor Sebastian Caine. Tomu sa práve
konečne podarilo objaviť metódu, ako zneviditeľnený objekt vrátiť do
pôvodného stavu. Úspešne tento postup aplikuje na gorile, ktorá tak
prestane byť fantómom, čo odhryzáva potkanom hlavy. Projekt speje
k úspešnému zavŕšeniu. Zostáva posledná fáza – odskúšať
experiment na človeku. A keďže Caine chce byť vo všetkom prvý, čoskoro
už leží na laboratórnom lôžku a divák dostáva lekciu anatómie, keď
jeho telo vrstvu po vrstve mizne. Všetko klape až do chvíle, keď treba
Cainea opäť zviditeľniť. Človek totiž nie je gorila a reverzia sa
nepodarí. Sebastian musí zostať neviditeľný a to je zlom, po ktorom jeho
psychika pôjde veľmi rýchlo do čerta. A keď mu rupne v bedni úplne,
nepriepustne uzavrie celé laboratórium a usporiada na kolegov neľútostnú
poľovačku. Z kľudne sa rozbiehajúcej sci-fi zrazu máme variáciu na tému
„skupinka hrdinov v uzavretom priestore proti krvilačnej beštii“.
Pokiaľ podobne ako ja patríte k fanúšikom Paula Verhoevena, rovno vám
poviem, že MUŽ BEZ TIEŇA kvality jeho vrcholných diel nedosiahol. Dlho som
uvažoval, prečo to tak je, a nakoniec som na to prišiel: ten film je skrátka
málo verhoevenovský. Človeku sa žiada čohosi šťavnatého na spôsob
Sharon Stoneovej prekladajúcej nohu cez nohu či mimozemských chrobákov,
ktoré pripomínajú ohanbie a vycucávajú mozgy. Tlak producentov prinútil
úchylného Holanďana vystrihnúť najbrutálnejšie scény, čím sa film stal
stráviteľnejší pre širšie publikum, no stratil na „šmrncovnosti“.
Najviac to vidno na zbytočnom motíve s krásnou (ale fakt krásnou!)
susedkou, ktorú Caine znásilní a zavraždí. Z filmu sa to však nedozviete,
podstatná časť scény musela ísť do koša a v deji tak zostala
nepríjemná diera. Takisto MUŽOVI BEZ TIEŇA neprospelo, že tu vlastne niet
solídneho hereckého výkonu. Elizabeth Shueová sa snaží, ale aj tak
zostáva ďaleko za svojimi možnosťami (viď jej excelentný výstup
v Leaving Las Vegas). Hodnoverný je snáď iba Kevin Bacon v úlohe Cainea,
lenže ten vám čoskoro zmizne z očí a jeho herectvo je zredukované na
prácu s hlasom. Možno aj kvôli tomu nie je prerod Cainea na šialeného
vraha ktovieako presvedčivý a divák napokon vôbec nechápe, prečo sa
vlastne Sebastian rozhodol zabiť svojich kolegov.
Ale aby ste si nemysleli, že MUŽ BEZ TIEŇA je zlý film – na to je
Verhoeven príliš veľký profík. Predovšetkým je jeho nový počin (tak ako
aj všetky predchádzajúce) natočený na najvyššej možnej súčasnej
technickej úrovni. Iste, triky sú väčšinou úplne samoúčelné a slúžia
ako záplaty na deravý scenár (čo by ste chceli, keď ho napísal Andrew
Marlowe, autor Konca dní), ale sú také dokonalé, že budete celý čas
civieť s ovisnutou bradou a ani vás nenapadne, akú to má celé chabú
zápletku. Víťaz v kategórii najlepšie vizuálne efekty na marcovom
odovzdávaní Oscarov je už teraz viac než istý. Tvorcovia na sto percent
vyťažili základný nápad s neviditeľnosťou a nahustili film množstvom
nami vysnívaných, ale i celkom originálnych, prekvapivých prvkov (súboj
v bazéne, Caineove stopy v miestnosti vyoblievanej krvou z transfúznych
sáčkov, neviditeľné zvratky čľapotajúce do záchoda a pod.). Záverečná
vyvražďovačka je taká nadupaná, že jej odpustíte aj príšerné
prehrešky proti logike (výjav s výťahom je absurdný). Skrátka, je to
brilantne natočené, má to tempo a neustále sa je na čo dívať. Možno je
to niekomu málo, ale koľko súčasných filmov nemá ani to?
Ťažko povedať, či sa práve vám bude MUŽ BEZ TIEŇA páčiť. Patrí
k filmom, ktoré ohromia dokonale zvládnutým filmárskym remeslom, ale
nesmiete sa nad nimi príliš zamýšľať. Ak vám teda vyhovujú béčka typu
Chobotnica, Zradná hlbočina alebo trebárs Čiernočierna tma, zhmotnenie
ďalšieho Verhoevenovho zvrhlého sna si nepochybne vychutnáte.
Hodnotenie: 7/10  Michal Jedinák