Prvý deň: Ubehli sme cez Rohan 40 míľ. Nie sú tu žiadne veveričky, čo by sa dali zjesť. Gimli vyzerá, že je dosť veľký na pečenie. Ktosi mi povedal, že trpaslíci chutia ako kurence. Ešte stále nie som kráľ.
Súčasný stav strniska: uspokojivý Druhý deň: Narazili sme na Rohirskú armádu. Opýtal som sa Eoméra, či nevie, kde sú hobiti. Dostalo sa mi veľmi zdržanlivej odpovede. Možno Eomér ešte stále zúri kvôli tej poslednej slopanici, keď som mu celého koňa pomaľoval oplzlými nápismi v elfštine. Rozhodol som sa nepripomenúť mu, že svoj účes jednoznačne odkukal od Legolasa. Keby som bol kráľ, tak by si voči mne tento postoj nedovolil.
Tretí deň: Keď raz vidíš kopu dymiacich mŕtvych škratov, už si ich videl všetkých. Nemám k tomu čo dodať.
Štvrtý deň: Narazili sme na Gandalfa. Vyšlo najavo, že v skutočnosti nezomrel, ale namiesto toho ho Balrog prinútil zapredať sa firme na pracie prášky, a teraz je Gangalfom Žiarivobielym. Čistokrvná kurva. Prvé, čo urobí nabudúce, je, že si spoplatní ten trik so špicatým klobúkom.
Šiesty deň: V Edorase. Kráľ Theodén ma provokuje. Stále samé: \„Si tu kráľom? Naposledy, čo som si všimol, som tu bol kráľom ja. Obzerám sa, ale nevidím nikoho iného, kto by mal na hlave korunu. Ha? Ha?\“
Prinútil ma priznať si, že v skutočnosti ešte stále nie som kráľom.
Keď sa nepozeral, na oplátku som mu ukradol peňaženku. Využil som to a v Rohanskej bráne som si otvoril bežný účet. Kúpil som Gimlimu a Legolasovi rovnaké čepčeky.
Siedmy deň: Mám podozrenie, že Éowyn po mne ide. Nemôžem ju z toho viniť, lebo moje strnisko mužnie každým dňom samo od seba. Deviaty deň: Spadol som z útesu. Blbí vrrci zo Železného pásu. Myslel som, že ma to zachránila Arwen, ale keď som sa prebral, bozkával ma môj kôň. Niečo nechutné. V rieke sa stratil môj obľúbený trblietavý prívesok. Som veľmi rozladený, pretože tu niet ničoho, čo by sa podobalo na nejaký pokútny šperk. Nuž, možno Prsteň.
Súčasný stav strniska: mokré 12. deň: Triumfálny návrat do Helmovho žľabu. Objal ma Gimli. Ako keby som potreboval pripomínať, že je vysoký akurát po pracku na mojom opasku. Jejda, Legolas mi vrátil prívesok! Zamrmlal niečo v elfštine, čo mohlo znamenať \„Ideš neskoro\“, alebo to mohlo byť \„Strhni ma na zem a roztrhaj ma na cucky.\“ Nie som si celkom istý. Musím si oprášiť elfštinu, lebo ináč si len domýšľam.
Stále nie som kráľ, ale som príliš zaneprázdnený udržiavaním morálky týchto mužov, aby ma to trápilo. Nadchádzajúca bitka by mala byť srandička, vážne.
14. deň: Stojím na bojisku Helmovho žľabu. Mieri sem absolútne úžasný počet škratov. Koho sa vlastne snažíme oklamať? Sme úplne v riti. Možno má tento hrad zadné dvierka. 14. deň, neskôr: Elfi nám vyslali na pomoc armádu najdriečnejších a najpôvabnejších bojovníkov. Samozrejme, v boji sú nepoužiteľní, ale aspoň zomriem s pohľadom na niečo pekné. Ohľadom elfskej armády Theodén stále šomre: \„To je neuveriteľné!\“ Musel som súhlasiť – je neuveriteľné, že Haldirovo obočie neladí s jeho kaderami. Stále sa pokúšam vytratiť bočným vchodom, ale Gimli ma všade nasleduje. Takto fakt nikdy nebudem kráľom.
15. deň: Neočakávané víťazstvo v boji o Helmov žľab, ale oslavu zničila neprístojná pohľadnica od Faramira. Na obrázku je on na pláži Osgiliathu s drobným nositeľom Prsteňa a jeho vykŕmeným spoločníkom vo farebných šortkách, a dávajú si piňakoladu. Na pohľadnici je napísané: Milý Aragorn,
ďakujem ti za Prsteň a za hobitov. Sú malí, ale veľmi ohybní. Presne to, čo som vždy chcel! Stále mám krásne spomienky na tú noc, ktorú sme spolu strávili v Minas Tirith. Miluje ťa a bozkáva Faramir.
Čert aby vzal Faramira. To som mohol rovno dovoliť Boromirovi, aby si zobral Prsteň a odpratal toho Stredozemčana. Aspoň že viem, že Sam ho zabije, ak sa o niečo pokúsi.
Stále nie som kráľ.
Preložila Alexandra Pavelková Originál: http://www.ealasaid.com/misc/vsd/