Viete prečo sa veľké ryby stávajú legendami? Lebo sa nenechajú chytiť! Tim Burton so svojím dvorným skladateľom Dannym Elfmanom sa uloviť našťastie nechali a „VEĽKÝ“ scenár Johna Augusta, inšpirovaného románom Daniela Wallacea, spustil veselú premenu malých rybičiek na veľké kusy. Burton zhromaždil väčšinu svojich tradičných prostredí a nápadov (zelené koberce z Nožnicovorukého Edwarda, hrôzostrašný les z Ospalej diery, americké mestečko z Beetlejuicea, či nejedno stelesnenie postavy z Predvianočnej nočnej mory), aby nakoniec vytvoril vyfantazírované príbehy zasadené do smutnej reality a sťahujúcej sa siete sociálnych vzťahov.
Avšak ponorme sa do hlbších vôd. Na každý nový deň, čin alebo vec sa dá vymyslieť neuveriteľný príbeh. Niektorí túto schopnosť nemajú vôbec. Niektorí ju strácajú v dospelosti, iní s ňou umierajú a zvyšok ju dedí. Albert Finney ako starý Edward Bloom ju nielenže nestratil, ale začal dokonca trpieť chronickým mystifikovaním celého svojho (inak priemerného, konzumného, amerického) života. Na smrteľnej posteli (kamera mu tvár preto sníma z boku, lebo Finney pripomína rybu, konkrétne sumca, ale to tam nepovedia) sa stretne so svojimi najbližšími, aby im vyrozprával ešte niekoľko historiek o svojich mýtických a heroických dobrodružstvách, niečo na spôsob Baróna Prášila. Svojím rozprávaním dokáže očariť každého okrem svojho zatrpknutého a väčšinu filmu urazeného syna Willa (Billy Crudup). Žiaden strach, divák je ten posledný, ktorého trápia mladého depky. Bloom si nás podmaní hneď v úvode a potom už spontánne slintáme po ďalších a ďalších výmysloch. Ewan McGregor si zahral Edove mladícke roky, kedy si získaval svet ani nie svojou krásou, ani extrémnou bystrosťou, ale ambicióznosťou a až naivnou úprimnosťou. Jeho dobrácke srdce bité vlastným egoizmom okúzli stále krásna Jessica Langeová (Rob Roy) a hneď v úvode mu skleneným očkom počaruje Helena Bonham Carterová (Frankenstein, Klub bitkárov), aby neskôr ovplyvnila jeho posledné zabublanie. Edward si v živote akoby naschvál vyberal vždy tie ťažšie cesty. No to preto, aby odmena, ktorá bude na konci, bola čo najväčšia. A tú s ním uzrieme aj my.
Napriek tomu, že mal Burton v alabamských lesoch všetko premyslené, nedokázal jednotlivé príbehy zviazať dohromady tak, aby vytvorili silný, strhujúci celok. Mnoho scén je akoby zbytočne natočených. Diváka odpútavajú od hlavnej dejovej línie a vytvárajú ďalej nezodpovedané otázky. Niekoľkokrát vám počas sledovania napadne, že je to len obdoba Forresta Gumpa obohatená o fantazijné prvky. Ale nič to nemení na tom, že sa poriadne nasmejete a nasledujúcu noc sa vám budú, podobne ako mne, snívať samé fantastické veci, hoc aj o veľkých… rybách.
Film je veľkolepo natočenou rozprávkou zo sveta fantázie, kde je všetko také reálne, že Edovi Bloomovi bez problémov zožeriete návnadu aj s navijákom. Potom si ocmúľate všetky prstíky a ak vám nezabehne kosť, tak sa potešíte, akú to celé malo neobyčajnú chuť. Akosi mi vyschlo v hrdle. A vám?
Čarodejnica: „Prečo to všetko robíš?“ Edward Bloom: „Aby som bol šťastný.“ Čarodejnica: „Prečo by si mal byť šťastný?!“