Tento víkend som bol v Prahe asi jediný Slovák, ktorý tam pricestoval nie na hokej… No dobre, okrem dvoch paní, ktoré v stánku slovenských kníh zastupovali slovenskú kultúru a poznali nášho redaktora Miloša Ferka a čašníčky v bare knižného veľtrhu. Knižný veľtrh „Svět knihy“, ktorý sa koná každoročne v máji v Prahe, bol totiž už po deviatykrát miestom udeľovania Česko-Slovenských „scifistických Oscarov“ – Ceny Akadémie science fiction, fantasy a hororu. V sobotu po obede si našlo svojich majiteľov ďalších 20 sošiek Mlokov.
Významnejšie kategórie Ceny Akadémie sú slovenskej fantastike, vzhľadom na veľmi nízku knižnú produkciu v týchto žánroch, prakticky nedostižné. Česť slovenskej fantastiky v posledných rokoch obhajujú výtvarníci (Martina Pilcerová a Juraj Maxon) a časopis Fantázia. Pár hodín pred osudovým stretnutím slovenských hokejistov s Kanadou však bolo jasné, že slovenská fantastika v tomto roku svoju českú konkurenciu neporazí. Ani Maťa Pilcerová, ani Fantázia, si tentoraz sošku Mloka domov neodniesli. Teda neodniesol som ja, pretože vyhlasovanie ceny je stále viac slovenskými scifistami ignorované, takže tento rok som tam bol skutočne „posledný slovenský mohykán.“ Istotou pre Slovensko ostala aspoň kategória Najlepšia pôvodná slovenská kniha, kde sa nejakému Slovákovi vyhrať aj patrilo. Nakoniec som prevzal sošku a diplom pre (v konkurencii Ďura Červenáka a Miša Hvoreckého) Sašu Pavelkovú za v Česku a po česky vydanú zbierku fantasy poviedok „Zlomená přísaha“. To si samozrejme nenechal ujsť neustále a každého podpichujúci moderátor Roman Lipčík, ktorý sa okrem farby mojich vlasov pozastavil aj nad faktom, že slovenské knihy vychádzajú v zahraničí. Bola to však vďačnejšia téma, ako keby sa ma opýtal na Istrocon… Najúspešnejšia slovenská autorka fantastiky si teda zaradila do svojej zbierky už piatu Cenu Akadémie science fiction, fantasy a hororu a Fantázia bude mať čo robiť, aby o rok vyrovnala…
Mimochodom – minuloročné diskusie práve okolo moderovania Romana Lipčíka viedli k zdvojeniu tohto postu – na pódium vyšiel s mikrofónom aj Richard Klíčník, ktorý mal svojho kolegu krotiť a slávnostné odovzdávanie CA „zoslušniť“. Zavedenie moderátorskej dvojice sa však nie celkom vydarilo – na také niečo musia byť tí dvaja zohratí a obaja rovnako priebojní, prípadne dopredu dohodnutí. Najzábavnejšie asi bolo, keď na pódium vystúpil Tomáš Jirkovský, šéf vydavateľstva Laser books. V minulom roku si totiž práve on od Lipčíka vytrpel najviac posmeškov ohľadne svojej obuvi. Tentoraz prišiel v obleku a nových poltopánkach. A hneď prvá poznámka na jeho oblečenie vyšla zákerne a nečakane – z úst moderátora „slušnejšieho“. Nič to však nezmenilo na veci, že Laser books si odniesol tento rok akademických cien najviac. Tam, kde nestačil Romana Lipčíka krotiť Richard, stíhali poniektorí ošľahanejší ocenení, či odovzdávači cien. Okrem neotrasiteľného prekladateľa Honzu Kantůrka to bol aj Lipčíkov kamarát, spevák Aleš Brichta – Lipčík, ktorý vraj už nepije: „Vraj po zbierke Anděl posledního soudu chystáš ďalšiu – Anděl posledního sudu…“ Brichta: „Áno a bude to o tebe…“ Nato Aleš zavesil ešte poznámku o stále tom istom Lipčíkovom oblečení a o zábavu na moderátorov účet bolo tiež postarané…
Po Akadémii sa ešte konala afterparty u Pagiho, to som však už sedel vo vlaku a čítal nepríjemné esemesky o vývoji nášho hokejového zápasu s Kanadou.
Tento víkend síce neprial ani slovenským hokejistom, ani scifistom, dovolím si však tvrdiť, že ani jedni, ani druhí si nepočínali zle a najbližšie to bude zase o niečo lepšie. Jedna už vyjdená a niekoľko chystaných kníh slovenských sci-fi autorov a v slovenčine, to je tá správna vzpruha pre náš hokej. Alebo čo…
Kompletné výsledky Ceny Akadémie science fiction, fantasy a hororu 2004 nájdete tu…