Obdivujem priateľov scifistov za riekou Moravou, okrem iných vecí, za to, že sa dokážu aspoň raz za čas prevteliť do inej roly a dokážu si zo seba aj tak trošku vystreliť. Vedia sa odosobniť a kľudne sa navlečú do kostýmu, ktorým môžu neznalcom vyvolávať úsmev na tvárach. Im to však nevadí, možno ich tá pozornosť iných tak trošku aj teší. Alebo si ju nevšímajú. Napríklad v piatok 10. mája v pražskom kníhkupectve Krakatit: vydavatelia Vlasta Talaš a Netopejr sa rozhodli zorganizovať takú malú \„maškarádu\“ spojenú s krstom dračice (a ochutnávkou veľmi zaujímavého likéru). Keďže v sobotu bolo vyhlásenie Ceny akademie a Prahu mám rád, piatkový večer v Krakatite som si nemohol nechať ujsť ani ja. Vstup bol len v maskách, našťastie v tomto mi pomohol bratislavský Brloh, kde mi zariadili umrlčí výzor, takže som sa dostal na maškarák bez väčších problémov. Už na schodoch do barových priestorov Krakatitu ma stretol nejaký mimozemšťan a bolo jasné, že vchádzam medzi svojich…
Po vystúpení na poschodie čakalo každého účastníka vo dverách do baru ďalšie prekvapenie – veľmi zaujímavý likér s názvom Dracula (niečo ako uvítacia východniarska \„kapurková\“). Rituál pitia tohto korenistého nápoja som si vyskúšal už pred rokom na Parcone v Prahe, keď sme ho skúšali s Vlastom a s Mášom z Krakatitu až do rána. Vtedy som si dokonca od Mášu vyslúžil darčekové balenie aj so skúmavkami. Prečo skúmavky? Dracula sa totiž pije z klasických skúmaviek – vyzerá ako krv a chutí ako vypálený pikantný kečup. A na prekvapenie – je to skutočne výborné!
No a potom ma už stretávali samé známe aj menej známe osobnosti z fantastických filmov a seriálov – Smrť, rôzne postavy zo Star Treku, Neo z Matrixu, Dark Angel… Dokonca som sa bavil aj so zmŕtvychvstavšou Lolo Ferrari v Pagiho podaní, o ktorej som sa až v riporte na Sardene dozvedel, že to mala byť v skutočnosti Lara Croft. Balóny pod tričkom som Pagimu uznanlivo ohodnotil a tak, ako každý, naznačil, že čo by robil, keby som mu jeden praskol. Vraj pohoda – má rezervu… Moju dámsku spoločnosť som prenechal \„spanilému princovi\“ Richardovi Klíčníkovi, známemu to lámačovi ženských srdcí a prisadol som si k partii emzákov – Jirka Pavlovský sa síce vznášal už vo vesmírnych sférach, predsa sme sa však celkom v pohode porozprávali a dostal som na recenziu nový komiks o Conanovi – určite si o tom na Fantázii OnLine ešte prečítate. Komiks bol na maškaráku krstený a vyzerá ozaj perfekt. Potom ma pozdravila akási éterická žienka (pozri foto) mojím vlastným menom a, priznám sa, vôbec som netušil, kto tá celá modrá deva je… Až na druhý deň, na Cene akadémie, sa mi Gudrun priznala… Ale vraj som nebol jediný – nie náhodou získala Gudrun cenu za najlepšiu ženskú masku. Objavil som dokonca aj Jarka Mosteckého – prisadol si k nám a keďže som mu nevidel masku, spýtal som sa ho, za čo je tu on. Stiahol si do očí škrabošku a hovorí: \„Mal som byť Zorro, ale nevedel som doma nájsť svoj klobúk, tak som tu mal len taký ružový turban…\“
Vlasta Talaš v historickom kostýme mi potom ukázal novú nástennú maľbu dračice od maliarky Jany Šouflovej, ktorú pomenovali Aldara (tú dračicu). Meno bolo vybraté podľa návrhu Vlada Ríšu z Ikarie, spomedzi množstva rôznych návrhov – vyhlásená bola totiž internetová súťaž o najlepší názov. Predstavil ma tiež hosťovi maškaráku – spevákovi Arakainu Alešovi Brichtovi, z čoho som sa potom dlho vytešoval (Pilát v českej verzii Jesus Christ Superstar je úžasný). Aleš nemal žiadnu masku, neskrýval sa žiadne masky, dalo sa s ním perfekt debatovať.
V bare sa podávalo všetko možné a ja som si z nápojového lístka vybral \„zabikuch\“ – mysliac si, že kto vie aký zabijácky mix dostanem. Barmanka sa pousmiala a odvetila: \„Myslíte Žabí kuch?\“ Kto mal vedieť, že nápojový lístok sa im vytlačil bez diakritiky… Ešteže sa pod pultom neskrýval Majster N.
Maliarka Jana Šouflová nemala na Maškaráku iba funkciu autorky nástennej maľby. Táto dáma predviedla perfektné brušné tance – aj indickú, aj arabskú verziu. Prítomní chlapi s pivnými svalmi určite v duchu premýšľali, ako by to vyzeralo v ich verzii, našťastie to však nikto (z nás) neskúšal. Zábava pokračovala s írskou živou hudbou a z ulice sa do otvorených okien Krakatitu na všetky tie záhadné postavy pozerali japonskí turisti. Odišli sme pred polnocou, aby sme stihli metro, scifisti sa však bavili vraj do nejakej tretej nadránom.
Ďakujem za príjemný večer Krakatitu a Netopejrovi, Mášovi za Draculu a Pagimu za poskytnutie foto.