Ohnivé pero Q1 2010: Útulok

„Útulok?“ zašomral som smerom k trojici chlapov sediacich po ľavej strane. Mastili poker. Akonáhle dvaja z nich zaregistrovali môj pohľad, prestali hrať a začali sa o mňa zaujímať. Prehodili pár slov a potom ten zjazvený zložil karty na stôl. Rozumný chlapík, pomyslel som si, keď mi ten posledný, čo sedel ku mne chrbtom, na chvíľu nevedomky odhalil štyroch kráľov. Šťastný bastard!

„Hej, Útulok,“ pritakal mľaskavý hlas prichádzajúci od dverí za pultom. „Postaval to moj pradedo na šutroch starej mýtnice,“ to už sa zo zadu priterigal šenkár, „po tom, ako došiel Prométeo.“

Odvrátil som zrak od partie a pozrel naňho. Vyzeral ako smrťák, lebka obalená v koži, prsty tenké a dlhé. Prežúval nejaký bordel, ktorý nedokázal udržať v krivých ústach, na čo mu z kútika vytekal pramienok žltohnedých slín. Smrdeli ako močka. Nos mal natočený na jednu stranu a podliaty krvou, zrejme to nedávno pekne schytal. Ani sa nedivím, tá jeho držka si o to priam žiadala. Nie každý deň sa naskytne príležitosť nakopať zubatú.

„Čožek to buje?“

„Pivo.“ Otočil som hlavu na druhú stranu a cez jediné okno sa mi naskytol pohľad na obraz zdevastovaného mesta, ktorý sa kvôli chvejúcemu vzduchu vlnil.

Pred ním ležalo na stole telo.

„To je Sowia. Porádna sučka, to ti povím. Gdo s ňou išiel, neobanuval,“ naznačil šenkár a krígľom buchol o pult. Ľavým uchom som zachytil nalievanie tekutiny a otváranie sáčku. Následné použitie sprevádzalo zašumenie. „Čil sa z toho už nepogrcáš. Je to furt ako teplá ščanka, ale vypiť sa to dá. Navyšek to šmakuje tak jak má.“

Vnímal som, čo hovorí, ale nedokázal som od tej ženskej odtrhnúť pohľad. Priam sa ponúkala. Prestával som sa ovládať. Z Divočiny som prišiel pred krátkou chvíľou a rozhodne neočakával pohľad, aký sa mi naskytol. Ležala na chrbte, prsia sa jej dvíhali hore dole, nohy roztiahnuté. Spodný okraj šiat vykasaný tak, aby zakrýval iba lono. Takéto remeslo sa nezabúda.

„Som na dcéru hrdý.“

Ihneď ma prešla chuť.

„Sergio!“ Zavolal zjazvenec. „Ešte dvakrát ten patok.“

Smrťák pri tej výzve viditeľne znervóznel. Dokonca prestal žuť. Po chvíli vyslal k hráčom signál, že rozumel. Na to o krok ustúpil, pozrel na mňa a zmizol v zadu.

Bolo jasné, že sa niečo zomelie.

Trojica už karty nehrala, ale ten s kráľmi ich stále držal v ruke. Ryšavú hlavu mal zvesenú vpred a sedel mierne naklonený na stranu. Na prvý pohľad vyzeral, že je na mol, ale potom ma zaujala malá škvrna pod ním. Farbou pripomínala krv.

Zjazvenec, mnou zaujatý, si toho vôbec nevšímal.

Takže bol tu. Na nič som nečakal. „Začneme?“

Akonáhle som to vyslovil, zjazvenec vyskočil spoza stola a vytiahol zbraň. Ten druhý, v ponču, neurobil nič, iba nechápavo zízal na toho chrbtom ku mne.

Ja som už mal namierené a takmer vystrelil, keď sa mi do ucha zahryzli dva krátke zvuky. Na spánku ma schladil kov. Zacítil som močkový zápach.

„N-nerobte to.“ Šenkár v tom lietal tiež.

„Teraz polož tú búchačku pomaly na pult,“ vyzval ma zjazvenec. „Sergio sa o ňu postará.“

Poslúchol som.

„Leevan,“ zaznelo znepokojene od toho v ponču.

Lenže ten si ho nevšímal. Opatrne sa priblížil a strelil pohľadom na moju zbraň. Zazubil sa: „Esupečko. Dokonca s podpisom. GeDeTe.“ Skontroloval zásobník. „To ma poser! Trieštivé kapsule.“

„Leevan!“ naliehavejšie.

„Drž hubu Clint!“

„Ale -“

„Kurva! Tak drž ten zobák!“

Neostávalo už veľa času. Pozrel som na zbraň.

„A ty žiadne prudké pohyby!“ Strelil mi facku. Štípala, ale druhú sa neodvážil, i keď už mal ruku napriahnutú. Naše pohľady sa stretli. V tej chvíli akoby sa na moment zastavil čas. Nakoniec sa ma odhodlal po tvári iba potľapkať. „Kde si k nej prišiel?“

„Odpoveď poznáš.“ V ústach som mal púšť. Zaškrabalo ma v hrdle a vydral sa kašeľ. Pivo by to spravilo.

„Suší ťa?“ Vzal môj krígľák a trocha z neho vylial na zem. „Keď mi povieš prečo po ňom ideš, dovolím ti napiť sa. Skôr než ťa zabijem.“

Kokot škaredý! Vedel ako na mňa. To platilo aj o šenkárovej dcére. Akoby som Ho počul: „Pivo a ženské sú jeho slabinou.“

„Som jedno ucho.“ Leevan mal zrejme zmysel pre humor. Jeho jazva sa totiž ťahala z pod oka až k miestu, kde malo vyrastať ucho. Miesto toho tam mal iba dieru.

„Myslíš, že s ním vydrbeš?“ opáčil som.

„Do prdele, Sergio, mne sa asi sníva! Vyzerá to, že aj náš nový priateľ má problém s ušami.“ Zasmial sa, šenkár však nie. „Tak znovu.“

„Pre hrsť drobných ste nad sebou podpísali rozsudok… “ Pre efekt som nepokračoval a skontroloval situáciu. Sergio na mňa stále mieril, ale ruka mu trocha ochabla a zbraň tým pádom nedržal tak pevne. O Sowii som bol presvedčený, že nezmenila polohu. Clint nehybne sedel. Bledá tvár a des v očiach dávali tušiť, že s jeho spoločníkom sa niečo deje.

Škvrna pod stoličkou sa zväčšovala.

Posledná možnosť vyložiť karty.

„Najali si ma farmári vo Vesthill. Niečo im už pár dní kántrilo dobytok. A ja som prišiel na to – kto.“

„Farmárske legendy ma nezaujímajú.“ Opäť vylial z piva.

„Táto ťa bude. Stal si sa jej súčasťou.“ Zaujal som ho. „Jeho meno poznáš. Ako všetci v Divočine.“

„Travis? Neverím.“

„Musím ho nájsť! Skôr ako sa začne druhá fáza.“

„Čo to kurva melieš?“

„Besnota. Taký druh som jakživ nevidel.“ Kývol som k jeho kumpánom. „Už nakazil tvojho parťáka.“

Leevan sa neotočil. „Clint?“

Nič.

„Clint!“

„A-áno.“

„Ako je na tom?“

„Z tváre mu tečie krv. Potoky krvi. Čo mu kurva je?“

„Si ako mŕtvy. Z očí aj uší, z nosa a úst ti začne v prúdoch valiť krv, ale bolesť prežívaš naplno.“ Chcel som pokračovať ďalej, keď som si všimol Clinta ako opatrne vstáva od stola.

Náhle sa ryšavec prekotil zo stoličky.

Tentokrát sa Leevan otočil.

Využil som šancu a udrel Sergia do tváre. Zároveň s tým, ako šiel k zemi, som mu z rúk vytrhol zbraň a vystrelil na zjazvenca, ktorý sa na mňa okamžite vrhol. Chytil sa za brucho a šiel dole rovnako ako šenkár.

Do toho ženský škrekot.

Clint sa zatiaľ snažil dostať ku vchodovým dverám. Opatrne sa presúval popri stene okolo zmietajúceho sa tela.

V tom ho za nohu chytila ruka.

Na ten rev nikdy nezabudnem.

Ryšavec sa snažil vstať a celkom sa mu to darilo.

Clint zmeravel. Jeho oči prezrádzali, že prichádza o zbytok zdravého rozumu.

„Vypadni od neho!“ okríkol som ho. Moje ruky už zvierali esupečko.

Vo chvíli, keď sa zahľadel do znetvorenej tváre, načisto zošalel.

Začal s ryšavcom zápasiť, až sa dostali k stolu, kde ešte pred chvíľou hrali poker.

Clinta zrazu obrýzgala krvavá kaša mäsa a kostí. To ryšavcovi roztrhalo papuľu, keď sa na jej miesto predrala chlpatá tlama. Na stôl dopadli kropaje červenej sprevádzané klopkaním dopadajúcich zubov.

Vybavili sa mi hracie kocky. Tak som si v duchu hodil.

Padli dve dvojky.

Impulzívne som štyrikrát vystrelil.

Ryšavcovi, ktorý mal spodnú čelusť všade okolo seba, najskôr vybuchlo brucho. Obsah vyšplechol von. Následná explózia amputovala hornú končatinu, predposledná rozdelila telo na dva kusy a záverečná poslala trup s hlavou pod stôl.

Nastalo ticho.

Clint ležal mŕtvy. Pred prvou ranou sa vytrhol zo zovretia, lenže zavrávoral a narazil hlavou na hranu stola.

Zato Leevan nejakým zázrakom ešte žil. Márne si tlačil vnútornosti späť kam patria, prstami sa mu prelievali ako bahno.

Pokľakol som k nemu. „Živého či mŕtveho. Nemýlim sa?“ Ledva prikývol. „Kam ste ma mali dopraviť?“

„Divadlo.“

„Ako som predpokladal, hľadá si tmavé miesto. Tam najskôr aj skape.“

„Tak n-na čo -“ dávivo sa rozkašlal. Asi smiech.

„Toto všetko? Nenechám predsa tu hŕstku populácie, čo po Prométeovi prežíva, vyhynúť na epidémiu.“

„Hrdina.“ S tým dodýchal.

„Tým je On. Ja len zabezpečím, aby ostal pre ľudí legendou.“ Vstal som.

Sowia sa krčila pri otcovi a vzlykala.

„Nie je mŕtvy. Iba spí.“

„Kto vlastne ste?“

„Veterinár.“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

25. januára 2010
Sancty