 |
Dobrovoľne sa priznávam, že mám rád e-knihy. A takisto poviedkové zbierky – sú ako tá dobre známa Forrestova bonboniéra. Keď Fantázia vydala čisto elektronickú zbierku poviedok, ktoré sa nedostali do zborníka Fantázia 2011, neváhal som ani chvíľu a investoval svoje ťažko zarobené dukáty. Dá sa kúpiť v niekoľkých formátoch a našťastie nechýbalo ani .mobi pre môjho Sprievodcu (Kindle Keyboard). Tvorcovia venovali dostatočnú pozornosť aj formátovaniu, a tak nenarazíte na rozpadnuté slová a opustené písmenká, ako sa to černobohužiaľ občas stáva.
Je jasné, že v tejto zbierke na nás nevybafne smotánka slovenského fantastického neba, ale napriek tomu je to prijemne oddychové čítanie, ktoré neurazí. Samozrejme za predpokladu, že skutočne neočakávate tú smotánku, pretože v takom prípade musíte siahnuť po iných zbierkach.
Z obálky sa na vás síce usmieva chutnučký zombie-hokejista od Ivana Kasaja, ale poviedky nie sú jednostranne zamerané a nájdete medzi nimi všeličo.
V Zombieslave od Lucie Lukačovičovej sa stretneme s tým, ako sa pandémia živých mŕtvych šíri po Bratislave a nevyhnú sa jej ani cicušky z Polusu a Auuuparku. Odteraz si v našej hlavnej krásavici treba dávať poriadny pozor na to, čo na vás vyskočí spoza najbližšieho stromu alebo butiku.
Ramoon7 Mareka Kolcuna vás vezme do vesmíru a po x-týkrát presvedčí o tom, že zveriť všetko do rúk mašiny nie je až taký dobrý nápad. Hlavne ak sa mašina nedá ukecať, že to čo robí, nie je zlučiteľné so životom … A „soudruzi z NDR“ tak nejako nenamontovali vypínacie tlačidlo.
Z vesmíru vhupnete rovno do fantasy lesa a Gabriela Habdáková vás v Piesni pre džina zavedie rovno na lov temného zla, ktoré je poraziteľné len veľmi špecifickým spôsobom. A dôjde aj na zombíkov.
More plné sĺz sa konečne odohráva v trošku originálnejšom svete a Diana Majerová na čitateľa vykydne kýblik depresie a beznádeje a zakončí to znechutenou bezmocnosťou. To všetko poriadne zmáča dažďom a morskou vodou, takže si netreba zabudnúť „ručník“… Ale ten má koniec koncov so sebou každý. A kto nemá, nie je Stopár.
To, že existujú rôzne neľudské rasy, vieme všetci už dávno. Ale Roman Kulich v Mužovi, po ktorom štekali psy jasne vysvetlí, že nie je príliš múdre vyslovovať ich meno nahlas, hlavne keď si nie ste istí, kto sedí vedľa vás, a nemáte na blízku žiadneho psa, ktorý by to mohol odhaliť. Ale kto by mohol tušiť, že sa smrteľne nebezpeční neľudia vrhnú akurát na obyčajnú minerálku.
Mikey je horor… alebo aspoň strašidelná poviedka s mierne nečakaným koncom, ktorú má na svedomí Paulína Grendža-Donská. Celý čas som sa však nemohol zbaviť pocitu, že hlavná strašidelná postava vyzerá ako Vigo z druhých Krotiteľov duchov. Budem za čudáka, ale rozhodnutie hlavnej hrdinky na konci poviedky chápem a asi by som sa rozhodol rovnako.
Pán učiteľ Ján Gálik sa vo svojej poviedke 9,02 venuje nie príliš vzdialenej budúcnosti, keď športovci nebudú dosahovať super výkony pretože tvrdo trénovali, ale preto, lebo z nich elektronika dokáže vyžmýkať aj posledné zvyšky síl. Prečo ale zrazu všetci šprintéri dobehnú do cieľa za úplne rovnaký čas, to vám prezradia iba špičkoví vedci zo Slovenska.
V každej poviedke nájde pozorný čitateľ nejaké tie nedostatky, klišé a chyby. Niektoré príbehy sa budú čítať ťažšie a niektoré len tak preletíte a ani nebudete vedieť, že ste niečo čítali. Nenudil som sa však pri žiadnom z nich a keďže som neočakával literárne skvosty, nebol som ani sklamaný. Kto si chce prečítať tvorbu nášho „dorastu“ a zároveň podporiť slovenskú SFaF scénu, má túto knihu už dávno vo svojej e-knižnici a tí ostatní by si ju rozhodne mali kúpiť. Ak by som mal udeliť hodnotenie, kniha by dostala za obsah tri z piatich a jeden bonusový bod za odvahu vydať e-zbierku a za veľmi dobre odvedenú prácu.
Utekajme, už ide
Zostavil: Ivan Pullman
Vydavateľ: Mgr. Ivan Aľakša – FANTÁZIA
Rok vydania: 2011
Jazyk: slovenský
ISBN: 978–80–969236–7–0
Viac o autorovi na jeho blogu