 |
Ako sa vyjadril vo venovaní knihy sám autor, napísal ju pod vplyvom návštevy Nepálu, očarený kultúrou, prírodou a – najmä – horami. A je to cítiť. Pri čítaní vám pod nohami praská ľadopád, mrzne vám dych pri ústach a bradu máte olepenú inovaťou. Na Evereste lapáte po dúšku kyslíka, v tajomnom údolí Šangri-la vám zúfalý boj tibetských utečencov vháňa slzy do očí a pri popisoch útrap Európanov nezvyknutých na osobitosti ázijskej kultúry sa vám trhá bránica. V knihe je len máličko fantastických prvkov (yeti, tulkuovia, samotné Šangri-La), no je to predovšetkým vynikajúci príbeh napísaný s láskou a chuťou, presne to, po čom túži každý čitateľ…
Kniha je vlastne zbierkou štyroch poviedok, ktoré na seba nadväzujú a sú spojené hlavnými postavami – turistickým vodcom Georgom Fergussonom a dobrodruhom (horolezcom, budhistickým mníchom, etc etc) Georgom „Fredsom“ Fredericksonom. Štyri poviedky, štyri príbehy. Yeti, výstup na Everest s tibetským svätým, záchrana srdca tibetskej kultúry (Šambhala = Šangri-La) a napokon lov na tigrov spojený s atentátom na nepálskeho kráľa. Podzemné chodby, tajomné chrámy, snežný národ, tulkuovia… Indiana Jones by práskol bičom (dôjde aj na banské vozíky!) a Haggard by sa spolu s Burroughsom v nebi pousmial a zamrmlal popod fúzy: „My sme tu boli skôr chlapče, ale aj TY to robíš dobre!“ Robinson napísal klasický dobrodružný príbeh o hľadaní pokladov, no napísal ho tak dobre, že túto knihu nepustíte z ruky, kým ju nedočítate. Tým korením naviac je tu láska ku krajine, humorný nadhľad, fascinácia krásnymi detailami (prírody a ľudskej duše) a čosi zvláštne, vďaka čomu budete mať pocit, že stačí zavrieť oči a roztiahnuť krídla…
Samotnému deju sa vyhnem, bola by škoda prezrádzať vám čokoľvek. Spomeniem preto len pár maličkostí, ktoré vás na knihe jednoznačne upútajú – a stoja za to aj vytrhnuté z kontextu príbehu. Prvou „drobnosťou“ je obálka. Juraj Maxon sa vybláznil, yeti s cigarou je geniálny. A aj keď obálka vzbudzuje dojem, že Mad Max knihu nečítal (yeti by mal mať skôr baseballovú čiapku, ktorá… ehm, nič :-), pritiahne vás ku knihe ako magnet. Gratulujem Eposu k výberu výtvarníka – Maxon vystihol ducha príbehu na jedničku. Ďalšie pozitíva sú v štýle rozprávania. Príbehy sú zobrazované z pohľadu Georga (tri) a Fredsa (jeden). Rozprávanie v prvej osobe dodalo deju autentickosť a nadhľad, lakonické poznámky spočiatku cynického Američana (George) nemajú chybu. Vynikajúce sú jeho postrehy týkajúce sa charakteru osôb, čo Robinson ešte zvýraznil v tretej poviedke – ktorá je rozprávaná z pohľadu Georgovho „priateľa“ (občas sa naháňajú s lopatkou v ruke a hádžu po sebe fľaše) Fredsa. Freds totiž hľadí na svet úplne inými očami, a stret názorov dvoch ľudí na tú istú vec (a na toho istého človeka) bol veľmi… elegantný. Ani jeden, ani druhý sa netrafili, no ich obhajovanie bolo brilantné – celú knihu môžete čítať ako inteligentnú situačnú komédiu spestrenú exotickými kulisami. Apropo kulisy! Z celej knihy cítite, že Robinson v Nepále bol – a že na hory liezol. Kniha je napísaná tak sugestívne, že uvidíte autorovými očami – veľkolepé hory, sneh, ľad a skaly, hučiace potoky, pariacu sa džungľu v období dažďov, pôvabné strechy pagod a dym pod stropom maličkých čajovní… Je to veľmi príjemné spestrenie v časoch ohraných ság, ktoré do nekonečna opakujú tie isté motívy (elfský les, trpaslícka baňa, vesmírna stanica plná chrómu a votrelcov) – gratulujem!
No a na záver ešte jedna poznámka, pre čitateľov, ktorí hľadajú v knihe viac ako obyčajný dej. Celým príbehom sa totiž vinie smútok, súcit autora s tibetskou kultúrou, ktorá je nemilosrdne gniavená Čínou. Tento smútok, spolu s obrazmi skorumpovanej nepálskej vlády (áno, je to tak – potvrdzujú to zahraničnopolitické komentáre deň čo deň) dáva knihe nový rozmer. Robinson sa snaží aspoň touto literárnou zbraňou zaútočiť na draka ľudskej nenásytnosti, na bezduchosť mocenských aparátov a na neľudských Pánov, ktorí všade na svete stláčajú „bežným“ ľuďom hlavy do prachu. Robinson (správne) poukazuje, že týchto „tigrov a drakov“ treba prinútiť pozrieť nahor, tam kde sa do výšky vypína Matka bohyňa zeme, Čomolungma, pre ktorou sme všetci len chrobač v suchej tráve…
Výborná, silná, inteligentne napísaná kniha. Doporučujem!
Útek z Káthmandu, Robinson Kim Stanley, dobrodružná kniha s troškou fantastiky (Epos, orig. Escape from Kathmandu, preklad Dominik Plávka, obálka Juraj Maxon, brož., 381 strán, ISBN 80–88977–33–9)