Vonku zúri jar, trávička sa zelenie, kvietky vystrkujú hlávky, vtáčence štebocú, slniečko hrejivými lúčmi láska tvár – no skrátka ideálny čas zavrieť sa doma, zatemniť okná, obložiť sa pivom a orieškami a naštartovať video! Toto je doba, keď díleri virtuálnych potešení ládujú do požičovní jeden vlaňajší letný hit za druhým, a k tomu samozrejme čerstvé chuťovky, prichádzajúce rovno na video. Tu máte zopár tipov, ako sa vyhnúť romantickým prechádzkam jarnou prírodou…
X-WAMP (The Breed), r. Michael Oblowitz, USA, 2001
Boli časy, keď mi ku šťastiu stačilo vidieť chlapíkov v tmavých okuliaroch a dlhých čiernych kabátoch, ako za zvukov elektronickej muziky spomalene skáču pomedzi futuristické dekorácie a pritom obojručne pália z obrovských búchačiek. Lenže to bolo v dobách, keď kvalitný sex znamenalo stiahnuť trenky a päť minút usilovne hádzať zadkom. Človek sa mení a dnes už k uspokojeniu potrebujem čosi rafinovanejšie. Konkrétne? Nuž, aspoň nejaké tie sviečky (zopár môžete aj zapáliť), čipkované spodné prádlo (nejaké môže mať aj partnerka), víno, Pink Floyd… No, a u filmov vyžadujem kvalitnú story. Lenže X-WAMP je presne tým, čo sľubuje jeho úúúžasne invenčný distribučný názov – a síce béčkom v tom horšom slova zmysle. Scenárista nahádzal do mixéru všetko, čo bolo poruke. Napospol to boli kvalitné ingrediencie, ale aj keď zmixujete kaviár a dvadsaťročnú slivovicu zo spolužiakovej svadby, môže vzniknúť hnusná gebuzina. Tento koktejl chutí nasledovne: v blízkej budúcnosti rasy upírov a ľudí vďaka vynájdeniu syntetickej náhrady krvi môžu žiť kľudne vedľa seba a strieborné patróny kľudne driemu na dne šuplíkov. Jeden zo zubatých radikálov však chce znemožniť ďalšie spolužitie vraždami v klasickom upírskom štýle (cucaj a leť!). Po stope sa mu vydáva duo detektívov – jeden černoch, druhý zase až s podozrivo bledou tvárou a miernym predkusom. Áno, hádate správne, je to mix Bladea, Smrtihlava a X-Menov ako vyšitý, navyše nakrútený za lacný peniaz voľakde v Budapešti – Amíci možno pri pohľade na gotickú stredoeurópsku architektúru od úžasu híkajú, pre nás sú to furt tie isté ruiny, čo vám pri pohľade z okna kazia výhľad na ihrisko s cvičiacimi študentkami. Ešte že je tu aspoň dobrá kamera a skvelý Adrian „Highlander“ Paul, ktorý si úlohu upírskeho detektíva očividne vychutnal.
Hodnotenie: 4/10
ATLANTÍDA – STRATENÁ RÍŠA (Atlantis – The Lost Empire), r. Gary Trousdale, Kirk Wise, USA, 2001
Ďalší razantný dôkaz, že klasickým disneyovským celovečerákom došla para. Namiesto tralaláckych popevkov a potkýnajúcich sa (to akože vtipných) zvieratiek tu máme echtovný dobrodružný film, v ktorom by sa nestratili ani Indy, kapitán Nemo, alebo trebárs nejaký ten hoteliér s príliš bujnou fantáziou. Po výtvarnej stránke je to osviežujúci mix anime a Mikea Mignolu, ale inak vlastne disneyovský štandard – špičková animácia, ozlomkrky cválajúci dej, sem-tam nejaký ten fór (žiadny strach, deti, občas predsa len niekto zakopne, alebo mu čosi srandovne zhučí na lebku) a strhujúce akčné vyvrcholenie. Nemožno nespomenúť bravúrny dabing, hmýriaci sa toľkými zvučnými menami (Cinkota, Farkaš, Rúfus, Slovák, Dančiak, Krónerová…), že aj keby na Blavu zaútočili Afgánci, nestretlo by sa pri nahrávaní benefičnej piesne viac celebrít. A atlantská princezná Kido je taká sexy, že krivkami svojich (hoci iba kreslených) bokov strčí do výstrihu aj J-Lo a Shakiru. Výsledok? Dokonalá zábava pre škôlku, domov dôchodcov a všetky ústavy, do ktorých vás môžu zavrieť medzi tým.
Hodnotenie: 7/10
A.I. UMELÁ INTELIGENCIA (A.I. Artificial Intelligence), r. Steven Spielberg, USA, 2001 Sci-fi rozprávka legendárneho Stevena Spielberga na motívy nezrealizovaného scenára ešte legendárnejšieho Stanleyho Kubricka je futuristickou verziou Pinocchiovho príbehu o putovaní neživého (v tomto prípade robotického) chlapca za snom o láske. Pre niekoho slzopudná, režijne nevyrovnaná a Kubrickov odkaz znehodnocujúca báchorka, v ktorej Spielberg svoje povestné emocionálne manipulátorstvo dotiahol za medze únosnosti, pre iných zase krásne dojímavé, hlboko ľudské a myšlienkovo ambiciózne dielo, plné nezabudnuteľných momentov. Tak či onak v roku 2001 sme kvalitnejšiu sci-fi nevideli – a svoj leví podiel na tom majú hlavne špičkové triky ILM, zimomriavková hudba Johna Williamsa, sústredený herecký výkon Haleyho Joela Osmenta v hlavnej úlohe a predovšetkým najlepší kamarát od dôb Ítyho, skúsený a po vzore Pratchettovho Ighora neustále sám seba zošívajúci Macko. Ak ste nevideli, niet prečo váhať, ak ste už mali tú česť, skúste, ako to chutí druhý krát. Ja som si zase zgustol a sopľov som vyprodukoval toľko, že by som do nich mohol zalepiť Newt aj s Ripleyovou.
Hodnotenie: 8/10
PLANÉTA OPÍC (Planet of the Apes), r. Tim Burton, USA, 2001 Nie je opica ako opica. Keď vás zastihne na Istrocone v nedeľu ráno, budete si môcť aspoň povedať, že to hlavybolenie je primeraná cena za to, aké nezabudnuteľnosti ste počas toho divokého nočného záťahu videli – napríklad Fantazionálu z balkóna vyrevujúceho Aľakšu, Červenáka bľabotavo radiaceho Maxonovi, ako má maľovať, alebo burčiakom sa nalievajúcho a následne na záchode nocujúceho Teda Raimiho. Lenže opice, ktoré vám poskytne tento film, vám vyfučia z hlavy skôr, než od videa prejdete ku chladničke. Ono by táto prostoduchá dobrodružná sci-fi ani tak nevadila, keby nebola remakom jedného z najlepších SF filmov minulého storočia, a hlavne keby ju nenakrútil režisér kalibru Burton Magnum. Pretože Tim už na nás zo svojho zoo veru vypustil omnoho lepšie zvery – od netopierov až po tátošov spod pekelných stromov. Spomedzi bezvýrazných hereckých výkonov vytŕča len Tim Roth, ktorého generál Thade je diabolskejší ako chilli, zo štúdiovou umelinou zaváňajúcej vizuálnej stránky ohromia iba vynikajúce masky Stana Winstona. Inak je to vlastne bežné krmivo pre vaše nenásytné videá a dévédéčka, ktoré fantáziu pojatrí len v tom zmysle, že si budete predstavovať, aké kaleráby by sa divoške v podaní chutne zaoblenej Estelly Warren dali natlačiť do tej jej blonďavej hlavy. V prípade údajne už sa rodiaceho druhého dielu by som rozhodne doporučoval interupciu.
Hodnotenie: 6/10
A pomaly už tradične jeden typ mimo naše žánre, ale zato absolútne zásadný. Keď budete mať plné zuby scifistickej a hororovej hávede, strihnite si klasiku…
TITUS, r. Julie Taymorová, GB, 1999 Šokujúca a provokatívna, pritom však absolútne fascinujúca adaptácia Shakespearovej ultra-tragédie Titus Andronikus vyniká predovšetkým moderným prístupom k látke – rímski legionári jazdia na motorkách a sú ozbrojení pumpovacími brokovnicami, senátori sú nahodení v sakách a kravatách, v rímskych palácoch znie elektronika, blikajú počítačové hry a hrá sa biliard. Film Julie Taymorovej (áno, je to tu, šovinistická sviňa dáva 10 bodov filmu režírovanému ženskou!) však nie je len záplavou ohromujúcich hrôzo-krásnych obrazov (úžasná výprava a na Oscara nominované kostýmy), ale je to predovšetkým starý dobrý Will – jeho verše sú nesmrteľnejšie ako chlapci hen od MacLeodov a dodávajú aj dlhým útrpno-monológovým scénam neuveriteľnú nadupanosť. Ostatne celý film je napriek svojej dvaapolhodinovej minutáži dynamickejší než gutalaxom predávkovaný dôchodca – záverečná vyvražďovačka za dunenia elektro-metalu a s matrixovskými stop-motion zábermi vás do kresla vtlačí hlbšie ako vaša metráková stará. A ak ste si mysleli, že najbrutálnejšie filmy všetkých čias sú Evil Dead, Braindead a Hard Boiled, pripravte sa na masaker v podobe poodtínaných údov a gebulí, vyvrhnutých čriev a podrezaných gágorov. A scéna, v ktorej Titus upečie koláč z krvi, rozdrvených kostí a mozgov svojich protivníkov a dá ho zjesť ich nič netušiacej matke, tak proti tomuto je aj záver Hannibala obyčajné pohodové Vraždíme s Podravkou. Herecké obsadenie je bez výnimky skvelé, ale Anthony Hopkins a Jessica Langeová tu svojimi strhujúcimi výkonmi nasadzujú latku tak vysoko, že aj Sergej Bubka by na ňu mohol akurát tak civieť ďalekohľadom. Zbožňujem „šejkspírovské“ adaptácie (hlavne tie s Kennethom Branaghom), ale táto mi vytiahla buľvy z lebky a nechala ich visieť na krvavých motúzoch.
Hodnotenie: 10/10  Michal Jedinák