 |
Na knižný trh prichádza e-kniha Psionik – kombinácia science fiction a fantasy z pera Tomáša Knapka. Na ochutnanie vám z knihy prinášame krátku ukážku.
Anotácia
„Človek potrebuje mágiu, nie mizériu.“
(Coinich Montaner)
Zavítajte do čarokrásneho mestečka pod meteoritom, kde vám skúsený chiromant vyveští z ruky alebo vám z nej predstaviteľ miestnej okultnej mafie odfaklí prsty mačetou. Voľba rozhodne nie je na vás a ak sa vám to nepáči, radšej po zotmení nevychádzajte.
Coinich Montaner, vesmírny darebák, pištoľník, mág a pravdepodobne vrah (vlastne po udalostiach v Psionikovi určite) prichádza do Merkaby, svojho obľúbeného koloniálneho útočiska rozprestierajúceho sa okolo gigantického meteoritu opradeného záhadami, aby preukázal, že aj v takom morálne zdegenerovanom galaktickom asociálovi, napriek všetkým dôkazom, ostala trocha dobra. Nie je jej veľa, ale na pomoc jeho kolegovi, šarlatánovi Aloisovi Berbiguierovi, to hádam bude stačiť. Možno však nezáleží na tom, koľko je v človeku dobra. Ak ideme niekomu pomôcť a proti nám stojí početná prevaha, možno skôr záleží na tom, koľko je v človeku zla. Na dobro totiž darebáci kašlú.
Magická pláštenka oťažie krvou.
Psionik je drsná, no zábavná mixtúra science fiction a fantasy, nasiaknutá temne grotesknou okultnou atmosférou, ktorá oplýva rýchlym dejom, originálnymi nápadmi, nepríliš kladnými postavami, vyhrotenými situáciami (doslova), a nečakanou pointou.
Ukážka z knihy Psionik
Atu 1.0 – Pod meteoritom
D-sub zhmotnil guľu natoľko, až sa ponášala na merkabský mesiac, ktorý vypĺňal oválom časť oblohy. Vyzeralo to, akoby mesiac prenášal svoj zmenšený obraz do medzery predpažených rúk. Pred psionikov sústredený pohľad.
Psi-sféra nadobudla svetelnosť a schopnosť splniť jednoduché príkazy. V ďalšom štádiu existencie si už nebude brať energiu od D-suba, ale z okolitých energetických zhlukov. Ako malý vampír, ktorému postačí, aby sa nažral ľudských energetických ejakulátov, „živých“ aj niekoľko hodín po vylúčení z tela. Sféra ich bude obletovať ako mucha hovná.
V súčasnosti existovali v Merkabe tri psionické klany: Less-Tokovia, Blizzardi a Božskí konštruktéri, plus kopa menších skupín, či samostatných psionikov, ktorí buď o nejaké združovanie nemali záujem, alebo – ako v prípade D-suba – ich kvôli minulosti nechcel nikto prijať. A tak D-subovi neostávalo nič iné, než cvičiť sám, občas sa nalogovať na fíver pod rôznymi prezývkami a rozširovať kecy o novom klane, o tom, že ich je veľa, a že s energiou vedia veci, ktoré hraničia so zázrakmi.
Pravda bola taká, že D-subove psionické schopnosti sa blížili schopnostiam niektorých šéfov klanov. Na druhej strane mu zase chýbali určité okrajové vedomosti, ktoré človekom presiaknu v kruhu rovnako zameraných ľudí, a ktoré síce nie sú podstatou techník manipulácie s psychickou energiou, ale bez nich sa oná podstata môže rozpadnúť ako domček z kariet.
Teraz pred ním žiarila psi-sféra o veľkosti tenisovej lopty a on jej stále pridával. Cítil, ako mu energia tečie z hrudníka do paží a dlaňami prýšti do konštruktu. A tiež cítil, že je lepší než ostatní, že je trieda, psionik numero uno, a že ostatným psionikom, či už ich poznal osobne, alebo len ako tárajov na fívri, natrhne tú ich energetickú riť.
D-sub sa dávno presvedčil o skutočnosti toho, čo robí.
Vlastne sa tak prihodilo omnoho skôr, než sa stal nováčikom v rámci psionickej komunity. Vedel si dosť dobre predstaviť, že nebyť pred tým čarodejníkom, mal by s prijatím nadprirodzenej reality asi problém. Tak ako väčšina nováčikov.
Praktiky merkabských čarodejníkov sa pohybovali v trochu iných odtieňoch, ale základ bol rovnaký: využitie energie na prejavenie sa na materiálnej úrovni. Čarodejníci do toho ešte pribalili astrálne svetlo, transempirické entity a podobne, ale D-sub mal v tomto jasno. Nechcel používať k pôsobeniu na fyzický svet žiadnych sprostredkovateľov, on sám chcel byť pôsobca. Stať sa psionikom mu prišlo ako dobré rozhodnutie, očistené od závislosti na rôznych bytostiach a hlúpych rituáloch, ktorých mal aj tak plné zuby. A tak ho ani neprekvapilo, keď ho Turbo, šéf Less-Tokov, prijal do Paláca a ponúkol mu u nich miesto. To, čo sa stalo potom, to už si D-sub zavinil sám. Aj keď to myslel dobre.
Sfére, levitujúcej pred ním, vtlačil snehovo-biely vzor. Z jej kapacity utvoril okolo ochrannú škrupinu, tenkú a hustú. Do obalu mentálne vložil koncept steny, odteraz chránil energiu vo vnútri rovnako ako vajce chráni vtáča. Dlaňami nechal prúdiť energiu cez tento štít do primárneho konštruktu (energia s jeho psychickým odtlačkom prešla), kde ostala uzamknutá zvnútra.
A akú schopnosť bude mať nový konštrukt?
Bojové zameranie. Veľmi špeciálny program pre mentálny útok. D-sub sa škodoradostne tešil, až ho v Paláci Less-Tokov použije. Dnes sa rozhodne nechá vyprovokovať, uškrnul sa.
Skontroloval vlastné mentálne štíty, chvíľu sa ešte pohrával s konštruktom, a potom vyšiel z domu, ktorý bol súčasťou veľkého obytného strapca, umiestneného v ohromnom žľabe vytesanom v plášti meteoritu.
Legendárny merkabský meteorit. Nikto nevedel, ako sa táto kovovo-kamenná ozrutnosť na planétu dostala pred kolonizáciou. Jednoducho tu bola. Bez kráteru okolo seba. Bez poškodenia. Hovela si uprostred trávnatej planiny neďaleko mora. Veľký vesmírny meditujúci kameň. Za tých pár storočí kolonizácie okolo neho vyrástlo mesto, postupne vyšplhalo po jeho strmých stenách a obtočilo okolo temnej masy niekoľko horizontálnych prerušovaných obručí. Ohromnú čiernu siluetu narúšali kostrbatými líniami žlto-oranžových svetiel. Väčšina týchto žľabov hostila komplexy sférických obydlí a prebiehala meteoritom v hornej polovici, pár desiatok metrov nad jeho vypučeným bruchom – práve to obopínala prvotná obruč ako úzky trblietavý opasok. Na rozdiel od mierne presvetlenej hornej polovice, tá dolná sa, až na pár ojedinelých visutých stavieb, utápala v tme.
Rezident obručí by ľahko mohol podľahnúť dojmu, že meteorit svieti do noci ako vesmírny maják, ale obytné línie predstavovali len nepatrné zlaté žily uprostred pohlcujúcej temnoty giganta.
D-sub nasadol na motorku a schádzal po serpentínach spájajúcich obytné hrozná druhej obruče so vzdialenými svetlami prvej. Z jej okraja chvíľu pozoroval mesto pod ním – Merkabu -, no onedlho sa stratil v otvore ventosy – zväzku rýchlostných trubíc -, ktorá z vyčnievajúceho pupku obra viedla do okrajovej štvrte mesta. Z diaľky vyzerala superkonštrukcia ako gigantická slamka opretá o meteorit, gravitáciou mierne prehnutá nadol.
Zanedlho jej ústie vypľulo osamelého jazdca odetého v čiernej kombinéze. Motorka potichu presvišťala okolo stĺpikov so svietiacimi hlavicami a nadobro opustila šikmú vozovku.
Jazdec naštartoval, nocou sa ozvalo zaburácanie. Stroj sa s ním vrhol vpred, lačný po nových metroch. D-sub myšlienkou prikázal konštruktu, aby sa naďalej zdržoval v jeho blízkosti, skrytý vo vnútri cesty, a ten ho poslušne nasledoval. O jeho prítomnosti svedčila len matná žiara vychádzajúca z povrchu vozovky tesne za rotujúcim zadným kolesom. Nadchádzajúca noc bude patriť mentálnemu rozparovačovi utkanému z nití mojej energie, pomyslel si D-sub.
Podrobnosti o knihe
Žáner: sci-fi, fantasy
Autor: Tomáš Knapko
Vydavateľ: Tomáš Knapko
Počet strán: 100
Rok vydania: 2016
Autor obálky: Peter Kiselkov
ISBN (epub): 978–80–972217–2–0,
ISBN (mobi): 978–80–972217–3–7
**O autorovi***
Začiatky publikačnej činnosti Tomáša Knapka siahajú do roku 2004, kedy debutoval s poviedkou Ronin v 28. čísle časopisu Fantázia. Pokračoval s kyberpunkovými prácami ako Šelma na smetisku, Puma a tošiba, či Chrómovaná ruža vo Fantázii, Dotykoch, či zbierkach poviedok. Jeho poslednou prácou vo Fantázii bola noveleta zo žánru colt & sorcery Energia je moja zbraň, okorenená štipkami kyberpunku a vesmírnej opery. V e-magu Jupiter vyšla jeho novela Lodivod. V súčasnosti sa autor venuje tvorbe príbehov, ktoré súhrnne označuje pod názvom Národ Orgware. Občas napíše recenziu pre Spaghetti Western Database.