 |
Vydavateľstvo Hydra sa odvážne pustilo do vydávania nielen fantastickej beletrie, ale aj populárno-náučnej literatúry venujúcej sa žánru. Z najnovšej knihy Ondreja Herca: Netvor – Od Frankensteina po Terminátora vám prinášame krátku ukážku.
Anotácia
Populárno-náučné eseje o literárnych a filmových netvoroch, o kulte strachu a premene jej symbolov na zábavné figúrky šoubiznisu. Netvor ako kultúrne tabu má vyvolávať odpor a hrôzu, ale zároveň fascinuje čarom zakázaného ovocia. Frankenstein, Pán Hyde, zvierací netvor, Dracula, King Kong, virtuálny netvor, Vec, Godzila, Votrelec, Terminátor a ďalší poodhalia korene ľudskej potreby báť sa.
Ukážka k knihy
Netvor definuje človeka
„Omnis determinatio est negatio.“ (Spinoza)
Spoločným cieľom mýtu, náboženstva aj vedy je vysvetliť svet a človeka v ňom. Naša predstava o ľudskosti je pravidlom uzavretého klubu: človekom je ten, koho uznáme za človeka. Netvory sú ukážky toho, čím nechceme byť. Stelesňujú náš názor na človeka na základe kultúrnych predpokladov o rase, sexualite, národnosti a presvedčení aj našu predstavu o odlišnosti a tolerancii. Netvor sa pýta, prečo sme ho stvorili.
Vek rozumu zaujal k netvorovi inštrumentálny postoj. Francúzska revolúcia priniesla požiadavku rovnosti. Ak sú si ľudia rovní, hľadáme definíciu človeka, aby sme vedeli, kto je nám rovný. Aby sme mohli určiť, v čom sme si navzájom rovní, treba preskúmať odlišnosť a vysvetliť odchýlky. To sa dá urobiť na modeli odlišnosti a neľudskosti. Kultúra je plná netvorov, lebo hľadá človeka.
Poslanie netvora
Človek, ktorý sa chce stať čímsi viac ako človekom, sa vzdáva svojej ľudskosti a zvyčajne sa stane čímsi menej, ako človekom. Osvietenská idea perfektibility deklarovala nádej na nového, dokonalejšieho človeka. Jej zástancovia sotva tušili, že skôr ako dokonalejší človek sa zrodí plejáda nových netvorov.
V treťom tisícročí nás sprevádza kultúra plná príbehov o mimozemšťanoch, upíroch, androidoch, kyborgoch, umelých inteligenciách a iných netvoroch od Frankensteina cez Muchu po Votrelca a Terminátora. Ich stvoriteľom nie je diabol, čierny mág ani osamelý šialený vedec, ale priemysel zábavy. To však nestačí na vysvetlenie neslýchaného úspechu nových generácií netvorov u celosvetového publika. Vyskytujú sa vo všetkých tvaroch a veľkostiach. Niektoré žijú a dýchajú, iné sú mechanickými karikatúrami života. Slovníkové definície uvádzajú netvory nadprirodzeného, historického, folklórneho alebo moderného pôvodu (sfinga, chiméra, upír, obor, troll, incubus, kyborg, mimozemšťan, klon); len výpočet týchto bytostí by zabral niekoľko desiatok strán. Ich spoločným menovateľom je stvorenie, ktoré sa odchyľuje od normálneho výzoru, správania a povahy. V takom prípade bol už každý z nás niekedy netvorom.
Netvor sa nerodí ľubovoľne, je podmienený prostredím svojho vzniku. Pre jeho pochopenie je však podstatná neistota o tom, čo je človek. Podľa Martina Heideggera možno Bytiu (existencii, súcnu) klásť dva druhy otázok: každá entita je buď „kto“, alebo „čo“ (Sein und Zeit, 1927). Netvornosť neľudských bytostí spočíva v tom, že nie sú niekým, ale ani nikým, sú bytosťami, ktorých by sme sa mali pýtať „kto si?“, ale vieme sa ich pýtať len na to, čím sú. Ohrozujú človeka schopnosťou transformovať sa a zdať sa „niekým“. Odpor k neznámemu a nedefinovanému biologickému javu či druhu pramení z deformácie jednoznačne ohraničeného tela s individuálnou identitou. Efekty vizualizujú strašidelné biologické metamorfózy.
Netvory sú miešanci svetla a tmy, žijú v prítmí reality na hranici života a smrti. Striehnu v priepastiach medzi človekom a zvieraťom, prirodzeným a neprirodzeným, dobrom a zlom, známym a neznámym, vnútrom a vonkajškom, rozumom a pudom, prírodou a technikou, medzi poriadkom a chaosom. Netvory sú zvestovatelia kríz a katastrof, striehnu v trhlinách poznania, aby nečakane vtrhli do nášho usporiadaného sveta. Ohrozujú dualistické paradigmy racionalistického myslenia, driemu na periférii a šantia v populárnej kultúre.
Netvor bez problémov prekračuje hranice neprekonateľné pre človeka – totiž, ak sa človek nechce stať netvorom. Ale prečo by nechcel? Netvor je silnejší, inteligentnejší, vnímavejší a životaschopnejší ako človek. Postava netvora v modernej populárnej kultúre odzrkadľuje realitu vernejšie než človek, je zaujímavejšia a vynucuje si väčšiu pozornosť: ľudia sa stávajú vedľajšími postavami príbehov o netvoroch.
Spoločnosť konštruuje netvory podľa kultúrneho kódu a v historicky premenlivom katalógu. Prepožičiava netvorom svoje hodnoty, ale v prevrátenej podobe: netvor je koncentrát znakov a významov signalizujúcich obavy a zákazy kultúry, do ktorej patrí. Netvory populárnej kultúry sú prvkami reči nášho kultúrneho dedičstva. Sami si vyberáme svoje nočné mory. Vražda nie je najstrašnejšou hrozbou prameniacou z netvora. Netvor je to, čo vždy môže vyskočiť z hĺbky nevedomia a pohltiť nás.
Neznámo nás desí, lebo sme proti nemu bezmocní. Modelujeme nepriateľského netvora, lebo vesmír je nekonečne zvrhlý a rád naplňuje naše najhoršie obavy. Netvor stelesňuje skryté aj priznané úzkosti. Predstavujeme si ho, aby sme našli zbrane proti nemu. Je nemožný a predsa existuje, aby nás konfrontoval s neprípustnou hrôzou: so smrťou, so znetvorením a so zvrhlosťou.
„Pravý netvor vyvoláva nadprirodzenú hrôzu aj prirodzenú sympatiu, lebo na rozdiel od bájnych netvorov je jedným z nás, ľudské dieťa ľudských rodičov, akokoľvek premenené […]. Nemôže ním byť obyčajný postihnutý človek, od ktorého sa snažíme odvrátiť zrak a zároveň fascinovane pozorovať jeho znetvorenie. Necítime sa ním byť ohrození, lebo neohrozuje […] definíciu zdravia. Pravý netvor ohrozuje hranice medzi mužom a ženou, […] ľudským a zvieracím, veľkým a malým, medzi JA a INÝM a preto aj medzi realitou a ilúziou, skúsenosťou a fantáziou, medzi faktom a mýtom.“ (Fiedler, 1978, s. 24)
Desatoro netvora v populárnej kultúre
Populárna kultúra môže mať funkciu poplašného zvonca civilizácie:
- Od čias pána Hydea, profesora Moriartyho a Fantóma opery sa netvory potulujú po uliciach veľkomiest.
- Kryptozoológia sa rozšírila o nové druhy beštií. Atómový strach po bombardovaní Hirošimy zrodil novú generáciu netvorov od Godzily cez mutované mravce a pavúky až po ľudí znetvorených žiarením.
- Nové netvory striehnu aj vo vesmíre: bezmenné Veci, Votrelci, Predátori a kozmickí útočníci, neľútostné rasy ohrozujú budúcnosť ľudstva.
- Temného dvojníka v 20. storočí predstavujú prevažne výtvory človeka. Nepriateľský robot symbolizuje obavy človeka z vlastnej techniky od Frankensteinovho netvora cez Čapkových androidov a Terminátora po sieťovú inteligenciu Neuromancera.
- Autori sa vrhli do psychológie, aby prebudili ohavu, ktorá sa skrýva v každom z nás. Horory 20. storočia pripomenuli obludy vo vnútri človeka postavami psychopatov, sadistických zločincov.
- Stredoveké obrazy pekla, mučenia a popráv výrečne vystríhali pred trestom za hriech. Dnešné horory sa vyhrážajú, že zákon trestá zločinca, ale idealizujú netvora.
- Netvor znázorňuje kultúrne tabu, aby vyvolal odpor a strach, ale zároveň fascinuje čarom zakázaného ovocia. Urážka dobrého vkusu je pre subkultúru emblémom vzbury proti majoritnej spoločnosti. Netvor sa môže stať kultom.
- Davy netvorov signalizujú zmätok kultúrnych noriem. Obdobie premeny je obdobím chaosu. Časť verejnosti trvá na starých pravidlách hry zvanej kultúra: sú pohodlné, potvrdzujú status quo. Časť spoločnosti sa búri, lebo vidí možnosť získať výhody. Dezorientovaných vedie bezradnosť k nihilizmu. Netvor je sociálnym symbolom.
- Netvory na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia ilustrovali nevyhnutnosť morálky pre fungovanie spoločnosti. Filmy už od Nosferatu a Frankensteina obhajujú horor morálkou. Spravodlivá je aj obrana proti nepriateľským cudzincom v sériách Votrelcov a Terminátorov v tretej štvrtine 20. storočia.
- Hororové filmy a seriály v poslednej tretine 20. storočia ignorujú kultúrne tabu. Splatterpunku stačí kuchynský nôž a rozpárané brucho. Príbeh netreba, stačia situácie, etický konflikt nahradili technické efekty. Extrémne snímky, ľahostajné k ľudskej dôstojnosti aj k všetkému, čo sa donedávna pokladalo za vkusné, by boli v prvej polovici 20. storočia dôvodom pre policajné zásahy v kinách a súdne procesy. Dnes prinášajú miliardové zisky. Na to potrebujú čoraz viac krvi, vnútorností a slizu.
Netvor a hrdina
Horor je pocit, používaný ako názov žánra, netvor je kultúrnohistorický fenomén. Horor je reflexia, netvor je sociálny jav. Netvor je postavou hororu, ale potrebujú ho aj iné žánre. Aký by to bol hrdina, keby nezvíťazil nad bájnym alebo skutočným súperom?
Nepriateľ hodný hrdinu má v sebe čosi z netvora. Má to aj hrdina, na ktorom to ale obdivujeme. Spoločnou vlastnosťou netvorov s hrdinami je nepredvídateľnosť. Netvor je dieťa chaosu, pozná a poslúcha len svoje vlastné zákony, nie zákony ľudí ani bohov. Netvor je neovládateľný a ľudská morálka je mu cudzia, stojí mimo dobra a zla. Sama existencia netvora porušuje zákony, na ktorých stojí svet. Hrdina obnovuje harmóniu sveta porážkou netvora.
Hrdina má nadľudské ciele, netvory majú neľudské ciele. Ich motívy môžeme poznať, ale nemôžeme s nimi súhlasiť. Zlo neľudskej mysle fascinuje túžbami, ktoré driemu aj v človeku, ale nedovolí si premeniť ich na činy. Keď to urobí, stáva sa netvorom.
Tá istá predstavivosť, ktorá nás máta strašidlami, ponúka proti nim obranu. Netvory sú konkrétne tváre neznáma, možno proti nim bojovať alebo naučiť sa s nimi žiť.
Nad netvormi minulosti víťazili hrdinovia vyzbrojení morálkou a rozumom. Vek rozumu splodil novú generáciu netvorov. Nepredvídateľné a neovládateľné príšery predstavujú zlo chaosu a náhody. Nezvíťazí nad nimi hrdina ani kolektív, morálka na nich nemá účinok, nepôsobia argumenty spravodlivosti ani se-baobetovanie; proti chaosu a náhode sú bezmocné rozum, veda aj praktická skúsenosť.
Netvory ukazujú neľudské, aby sa ozrejmilo to, čo je ľudské. Netvor je predmetom ideologického boja a trofejou víťaza. Zabiť netvora nie je ľahké a mŕtve netvory rady ožívajú. Kozmické a technické netvory zdedili črty nadprirodzených netvorov minulosti.
Aj najstaršie netvory majú predchodcov. Netvor je fundamentálny, iba naša predstava o ňom sa vyvíja v dejinách a mení sa s kultúrami. Frankensteinov netvor, Votrelec, Dracula aj Freddy Krueger krvavo žiaria kečupovou červeňou, ale sny, ktoré v nás prebúdzajú, sú neľudsky čiernobiele s tisícami odtieňov šedej.
Celuloidový netvor
Rok 1931 bol apokalypticky produktívnym rokom filmových netvorov. Rouben Mamoulian režíroval Dr Jekyll and Mr Hyde, James Whale Frankensteina a Tod Browning Draculu. Browning pokračoval prehliadkou deformít a výstredností vo Freaks (1932) a filmami Mark of the Vampire (1935) a Devil Doll (1936).
V hororových filmoch sa manifestovala trauma 1. svetovej vojny, tieň 2. svetovej vojny na obzore, dve svetové hospodárske krízy, rozklad tradičnej hospodárskej a sociálnej štruktúry. V nasledujúcich desaťročiach nové netvory symbolizovali nové druhy strachu: strach z atómovej vojny a rádioaktivity, strach z komunizmu, resp. kapitalizmu, strach z juvenilnej zločinnosti, z informatiky, zo sexuálnej revolúcie a z AIDS, z terorizmu a z lokálnych vojen. Nočné mory studenej vojny inšpirovali filmy o invázii kozmických votrelcov od The Thing (Howard Hawks, 1951) po sériu Votrelcov (Alien, Ridley Scott, 1979; Aliens, James Cameron, 1986; Alien³, David Fincher, 1992; Alien: Resurrection, Jean-Pierre Jeunet, 1997) či Predátora (John Carpenter, 1987).
Rádioaktívne a biologické mutácie, génové inžinierstvo, plastická chirurgia, farmaceutika (talidomidové/conterganové deti), diskusie o interrupciách aj hrozba neovládnuteľných pandémií ako AIDS poskytli impulzy téme ľudskej reprodukcie. Vznikli filmy o invázii do ľudskej mysle, film znova objavil démonické deti, upírov, oživené múmie aj netelesné strašidlá.
Sluha pánom
Po Golemovi jasne formuloval Karel Čapek (R. U. R., 1920) tému umelého dvojníka, poslušného sluhu, ktorý sa stal strašným pánom. Nasledovali nespočetné strašidelné historky o vzbúrených robotoch. William Gibson (román Neuromancer, 1984) nepredpokladal, že sieťové inteligencie by mohli mať k človeku priaznivejší vzťah ako k príležitostnému nástroju na dosiahnu tie nepochopiteľných cieľov. Netvor sa osamostatnil, človek nie je pánom ani partnerom, iba nástrojom alebo obeťou svojho výtvoru. V Terminátorovi sa ľudstvo dokáže vzoprieť civilizácii bojových strojov iba nepravdepodobným pokusom o nápravu vlastnej minulosti; nepravdepodobným menej pre pochybnosti o fyzikálnych možnostiach cestovania v čase a viac pre pochybnosti o schopnosti človeka zmeniť vlastnú povahu. Opakujeme tie isté chyby, hoci v inom čase, v inom prostredí a s inou technikou. Borgovia v seriáli Star Trek pravdepodobne nečítali Čapkovu Vojnu s mlokmi (1936), ale ani oni nemajú zľutovanie s menejcennými rasami vrátane ľudskej.
Nadprirodzený netvor
Nadprirodzené netvory nevymreli ani vo veku nadprirodzene pokročilej techniky. Vyskytujú sa tri ich druhy: nemŕtvi (zombie, reinkarnácie, múmie, upíri), mágovia a čarodejníci, diabli a démoni.
Satanovi aj menej významným nadprirodzeným príšerám definitívne otvorili dvere na filmové plátno a do televízie filmy Rosemary‘s Baby (Roman Polanski, 1968), The Exorcist (William Friedkin, 1973) a The Omen (Richard Donner, 1976). Každá populárna téma má svoje komédie; Bedazzled (Stanley Donen, 1967), South Park (Matt Stone, Eric Stough, Trey Parker, Toni Nugnes, Adrien Beard atď., august 1997 – súčasnosť) a Little Nicky (Adam Sandler, 2000) vypovedajú o dvojznačnosti nadprirodzených netvorov, symbolizujúcich reálne javy našej doby. Homosexuálny Satan v seriáli South Park možno vyjadruje tole-ranciu voči menšinovej sexuálnej orientácii, ale iste zosmiešňuje archetyp nadprirodzeného netvora.
Problémom moderných hororov je dokázať, že Satan a šíky nadprirodzených netvorov sú rovnako zúrivé a nebezpečné, ako „prirodzení“ vrahovia a sadisti. Diabol nesúperí o pozornosť publika s Bohom, ale so sériovými vrahmi, s generálmi pozemských genocíd, s mimozemskými príšerami, s reálnymi obludami vedy a techniky.
Vďaka schopnosti ľudí prekonať netvory vlastnej fantázie nevyzerá budúcnosť nadprirodzených netvorov sľubne. Vo filme The Exorcist bol Satan úspešný najmä preto, že si prisvojil telo dvanásťročného dievčaťa. Netúži udržať ju nažive, nechce moc, pomstu, ba ani krátko sa nadýchnuť sladkej smrteľnosti. Je iba nenávistným netvorom a pôžitok má len z neľudskej deštrukcie.
Podrobnosti o knihe
Názov: Netvor – Od Frankensteina po Terminátora
Autor: Ondrej Herec
Žáner: literárna veda
Vydavateľ: Hydra
Rok vydania: 2014
Jazyk: slovenský
Počet strán: 352
Väzba: brožovaná
Rozmer: 120 mm x 160 mm
ISBN 978–80–89672–30–1