Rekonštrukcia neandertálskej lebky je jedným z ďalších dôkazov o tom, že tieto tvory neboli blízkimi príbuznými súčasných ľudí. Typický tvar neandertálskej lebky sa vytvára už v rannom detstve – možno dokonca v maternici – tvrdia výskumníci zo Švajčiarska. K tomuto záveru dospeli vedci vďaka zmapovaniu lebečného vývoja Neandertálcov, od útleho detstva až po dospelého jedinca, za pomoci zložitej počítačovej grafiky. Takéto nálezy podporujú myšlienku, že Neandertálci sa nekrížili s rannými súčasnými ľuďmi, vďaka čomu prispeli len málo alebo vôbec ku genetickej výbave súčasného človeka.
„Sesterský“ druh
Christoph Zollikofer a Marcia Ponce de León z University of Zürich využili fosílie na skonštruovanie trojrozmerných počítačových virtuálnych obrazov lebky Neandertálca a skorého súčasného človeka. Fyzický rozdiel vo vývoji lebky – ako sú Neandertálske nízke, šikmé čelo a ustupujúca brada – sú zafixované už vo veku dvoch rokov, objasňuje dr. Zollikofer.
„Väčšina toho, čo robí Neandertálca Neandertálcom a čo charakterizuje súčasného človeka sa prejaví už na dieťati.“ To svedčí o tom, že Neandertálci boli oddelená druhová „sestra“ k súčasným ľuďom.
„Nezistili sme nič, čo by svedčilo o génovej zmiešanosti,“ pokračuje ďalej. „Ale nemôžeme do dokázať.“
Záhadný zánik
Neandertálci boli staroveká rasa ľudí, ktorá žila v Európe, na Blízkom východe, centrálnej Ázii a pravdepodobne aj v západnej Sibíri pred viac než 100 000 rokmi.
Ich záhadné vyhynutie pred asi 30 000 rokmi je predmetom mnohých diskusií a špekulácií. Niektorí veria, že Neandertálci boli vyhubení novým typom človeka, ktorý začal obsadzovať ich lovné revíry uprostred poslednej Doby ľadovej.
Ďalšia teória tvrdí, že sa Neandertálci stratili krížením s ľuďmi.
Súčasné analýzy DNA troch Neandertálskych kostier svedčia o tom, že to neboli naši predkovia, ale bočná vetva v procese ľudskej evolúcie.   Calibre