Rekonštrukcia neandertálskej lebky je jedným z ďalších dôkazov
o tom, že tieto tvory neboli blízkimi príbuznými súčasných ľudí.
Typický tvar neandertálskej lebky sa vytvára už v rannom detstve –
možno dokonca v maternici – tvrdia výskumníci zo Švajčiarska.
K tomuto záveru dospeli vedci vďaka zmapovaniu lebečného vývoja
Neandertálcov, od útleho detstva až po dospelého jedinca, za pomoci
zložitej počítačovej grafiky.
Takéto nálezy podporujú myšlienku, že Neandertálci sa nekrížili
s rannými súčasnými ľuďmi, vďaka čomu prispeli len málo alebo vôbec
ku genetickej výbave súčasného človeka.
„Sesterský“ druh
Christoph Zollikofer a Marcia Ponce de León z University of Zürich
využili fosílie na skonštruovanie trojrozmerných počítačových
virtuálnych obrazov lebky Neandertálca a skorého súčasného človeka.
Fyzický rozdiel vo vývoji lebky – ako sú Neandertálske nízke, šikmé
čelo a ustupujúca brada – sú zafixované už vo veku dvoch rokov,
objasňuje dr. Zollikofer.
„Väčšina toho, čo robí Neandertálca Neandertálcom a čo charakterizuje súčasného človeka sa prejaví už na dieťati.“ To svedčí o tom, že Neandertálci boli oddelená druhová „sestra“ k súčasným ľuďom.
„Nezistili sme nič, čo by svedčilo o génovej zmiešanosti,“ pokračuje ďalej. „Ale nemôžeme do dokázať.“
Záhadný zánik
Neandertálci boli staroveká rasa ľudí, ktorá žila v Európe, na Blízkom východe, centrálnej Ázii a pravdepodobne aj v západnej Sibíri pred viac než 100 000 rokmi.
Ich záhadné vyhynutie pred asi 30 000 rokmi je predmetom mnohých
diskusií a špekulácií.
Niektorí veria, že Neandertálci boli vyhubení novým typom človeka, ktorý
začal obsadzovať ich lovné revíry uprostred poslednej Doby ľadovej.
Ďalšia teória tvrdí, že sa Neandertálci stratili krížením s ľuďmi.
Súčasné analýzy DNA troch Neandertálskych kostier svedčia o tom, že
to neboli naši predkovia, ale bočná vetva v procese ľudskej evolúcie.
  Calibre