TUPOV... jedine žeby nie

Ostrov, r. Michael Bay, USA, 2005

Kráľ tučných popcornových lomeníc Mišo Bej je späť a pozor, pozor! – jeho najnovší produkt poskytuje okrem tradičnej z podhľadu snímanej nadhľadovej zábavy aj celkom dobrý príbeh. Možno preto, že ho vraj scenáristi šlohli z nejakého zabudnutého francúzskeho filmu, ktorý videlo dokopy desať ľudí. Na tom ale trt záleží, Ostrov je tak či onak dôstojným zavŕšením tohtoročného blockbusterového leta. Povesťou prepadáku roka sa nenechajte odradiť…

Niežeby sa vám z originality Ostrova trikrát pretočili buľvy. Komunita mužov a žien žije v izolovanom objekte, ktorý ich chráni pred všadeprítomnou kontamináciou. Tá vraj zlikvidovala všetko živé na Zemi, od najvyšších foriem života až po tie najnižšie (napríklad osadenstvo vily z VyValených). Osadenstvo objektu pod prísnym lekárskym dohľadom tlačí do hláv výživné, ale hnusné kaše, vybíja si agresivitu pomocou virtuálneho vyrážania zubov a večer si vyrazí do baru na zeleninový drink (ráno sa podobne ako králik Bugs zobudia s kruhmi pod očami a zavzdychajú: „Aaach… Už nikdy nebudem miešať mrkvový džús s kapustovou šťavou!“). Všetci sú rovnako oblečení (botasky od Pumy, štedrého sponzora filmu), venujú sa každý deň tej istej činnosti (aplikácia neznámych látok do trubičiek vedúcich nevedno kam) a nevedia sa dočkať svojho jediného rozptýlenia. Tou je lotéria, ktorá s nepravidelnou pravidelnosťou jedného z nich vyberie, aby sa odobral na vytúžený ostrov, nezasiahnutý kontamináciou… Lincoln 6-Echo (Ewan McGregor) však chytí ventiláciou prifúknutého motýľa a začne hútať, prečo ho údajná všeničivá kontaminácia nezabila. Snorí tak dlho, až kým nezistí, že všetko je podvrh. Áno, v skutočnosti sú všetci klony, vypestované z DNA prachatých klientov, a po „výhre v lotérii“ putujú z podzemného bunkra rovno na operačné stoly, kde z nich laserové skalpely vyberú presne tie orgány, ktoré zdochliacki klienti práve potrebujú. Niekedy je to pečeň, niekedy len koža na ovisnutú celulitídovú riť, ale „výhercov“ zakaždým čaká osud oviec na bitúnku… Vzápätí lotéria vyberie Lincolnovu najlepšiu priateľku (nazýva to tak, lebo v živote nepočul o láske a sexe) menom Jordan 2-Delta (sladká pusinka Scarlett Johansson). Je čas vzoprieť sa systému a zdrhnúť…

Hoci musia Bayovi fanúšikovia počkať na prvú akčnú scénu skoro až do polovice filmu, ani na okamih niet pochýb o tom, kto Ostrov režíroval. Už len preto, že bazén so supermodelkami v plavkách sa objaví na scéne do piatich minút. Okrem toho však božský Michael konečne (vlastne prvýkrát vo svojej kariére) dokazuje, že jeho besný videoklipový štýl skvele funguje aj v scénach, ktoré nie sú len o explóziách a krbáľajúcich sa autách. Jeho réžiu dodáva pozoruhodnú dynamiku aj dialógom a celý film divoko graduje k tomu, čo musí prísť. Lincolnovi a Jordan sa podarí ujsť z podzemia, načo šéf komplexu (doktor Merrick v podaní tradične sviniarskeho Seana Beana) vyšle po ich stope komando elitných zabijakov. Klony s duševnou úrovňou 15-ročných pubertiakov objavujúcich krásy sveta a vlastnej sexuality (niekoľko celkom vydarených vtipov s bozkávaním a vecami tým súvisiacimi) vtrhne do trikovo vymakaného futuristického hi-tech sveta a Michael Bay roztáča svoje vizuálne orgie. Potrhané plechy pri brilantnej automobilovej naháňačke búšia rovno do kamery a divák driape nechtami staré poťahy na ošúchaných kino-sedačkách, pretože pocit vlastného ohrozenia je až šokujúco reálny. Bay režíruje ako o život, aj s pátosom nasiaknutou spomalenou „prípravou na záverečnú konfrontáciu“ a premrštenou finálnou rúbanicou. Dobrý pocit z filmu vám to však nepokazí. Logika sa občas trochu potkne, ale inak je Ostrov výborná sci-fi s geniálnou akciou, príjemnými hlavnými predstaviteľmi, slušne vypointovanou konfrontáciou klonov s „originálmi“ i tradičným záverečným behom na slobodu s gliadiátorovsky povznášajúcou hudbou. A nie sú tam žiadne americké vlajky, namôjdušu! Netvrdím, že to bolo lepšie ako Constantine, Batman začína či Sin City, ale jedno viem určite – bavil som sa viac. Neporovnateľne viac. Lebo slnko nikde nie žiarivejšie a hrdinovia spotenejší než vo filmoch Michaela Baya, diabolského zberateľa Ferrari, krásnych modeliek a zdrvujúcich kritík.


20. septembra 2005
Ďuro Červenák