 |
Pri zbežnom pohľade do výkladov kníhkupectiev alebo televíznych programov by sa mohlo zdať, že keď sa do vás zamiluje upír, je to tá najlepšia vec na svete. Tá vášeň! Ten pocit výnimočnosti! Jedinečná vyhliadka na večnosť v náručí milovanej osoby! Tim Powers nám však vo svojom románe Silou svého zraku ukáže, že nie každý má šťastie na Edwarda, Stefana, či Selene. Môže sa stať, že vášeň je odrazu povinná a stravujúca všetko ostatné. Výnimočnosť sa mení na život v izolácii. A milovaná osoba sa ukáže byť nepríjemne majetníckou. Postupne zahubí všetky konkurenčné náruče, na ktoré by ste mohli čo i len pomyslieť – manželov, milencov, súrodencov, rodičov, deti… A to niekedy ani neviete, ako ste k nej prišli.
Powers je u nás už zabehaný autor. Jeho romány sú väčšinou zasadené do konkrétneho historického obdobia, často tam vystupujú postavy, ktoré poznáme z dejepisu alebo hodín literatúry. Autorovým originálnym dodatkom je mágia. Zakaždým divoká, nebezpečná, nepoznateľná a ťažko ovládateľná. Reálne vykreslení hrdinovia sa zvyčajne nechtiac dotknú jej povrchu, a nasledujúce udalosti ich valcujú neuveriteľne nepríjemným (ale pre nás čitateľov veľmi zábavným) spôsobom.
V našich prekladových končinách to začalo románom Stáčení temného piva, ktorý objavne a s jemným humorom vysvetľuje okolnosti porážky Turkov pred Viedňou v roku 1529. Román je veľmi vhodný ako uvedenie do Powersovho sveta, originálny koncept mágie, ktorý tu rozpracoval, používa aj v niektorých ďalších dielach. Ďalšou knihou boli Brány Anubisovy – asi jeho najväčší úspech a kult, cestuje sa tu časom, vymieňajú sa telá a odoláva nástrahám egyptských mágov. Nasledovala dvojdielna Poslední výzva – tá sa odohráva v nedávnej minulosti, vo svete profesionálnych kartárov prešpikovanom okultizmom. Z jeho románov je to môj najobľúbenejší, aj keď si ho u nás takmer nikto nevšimol. Možno je to veľmi neadekvátnou obálkou, možno aj tým, že chvíľu trvá, kým sa do neho ponoríte, ale potom to stojí za to.
Na vlnách podivna je román spájaný s posledným dielom filmových Pirátov z Karibiku, čo mu však pravdepodobne skôr škodí ako pomáha. Minulý rok vyšli Tři dny do nikdy – napínavá honba za tajnými Einsteinovými objavmi, opäť spojená s okultizmom. Stále zábavné, autor to však tentoraz mierne prekombinoval, zapojil do hry toľko protivníkov, až má čitateľ niekedy zmätok v tom, kto kam patrí.
Powers je majster v tom, ako zakomponovať mágiu do životov skutočných historických postáv. V románe Silou svého zraku si vzal na mušku britských romantických básnikov. Lord Byron a Percy Bysshe Shelley – v jeho podaní sú čosi ako pop hviezdy svojej doby. Excentrickí, pompézni, hedonistickí a egocentrickí, ale na druhej strane aj nešťastní, pochybujúci aj chybujúci. Objaví sa ešte John Keats a Mary Shelley pripravená napísať Frankensteina. Zbežne som si prešiel hlavné fakty z ich životopisov a zdá sa, že Powers do bodky dodržal všetky dátumy, miesta aj osoby.
Hlavnou postavou je však lekár – gynekológ Michael Crawford, ktorý sa po svadobnej noci zobudí vedľa zmasakrovaného tela svojej manželky. Na úteku pred šibenicou postupne prichádza na to, že ten opilecký výstrelok, keď kamennej soche nastokol na prst snubný prsteň, mal nepredvídateľné následky – stal sa manželom lamie – kríženca upíra a sukkuby. Zisťuje, že existuje mnoho ľudí podobne zasiahnutých, a hľadá spôsob ako sa odpútať.
V Alpách sa zoznámi s Shellym a Byronom, ktorí sú poznačení podobným spôsobom. To spojenie im ničí životy a ohrozuje blízkych. Na druhej strane živí ich poéziu, ktorá je pre nich to najdôležitejšie. A tak sa neprestajne zmietajú medzi snahou oslobodiť sa, zachrániť rodinu versus tvoriť, nenechať vyschnúť zdroj svojej inšpirácie, a popri tom si zachovať zvyšky príčetnosti. Až kým sa situácia nevyhrotí natoľko, že musia priniesť tie najväčšie obete.
V našej kolektívnej (pop)kultúrnej pamäti živenej knihami, filmami ale aj populárno-historickými dokumentmi a ľudovými povesťami, máme uložené pravidlá ako nakladať s upírmi. Možno aj vám babka rozprávala o niekom, koho milovaná osoba navštevovala aj po svojej smrti, celé noci mu sedávala na hrudi a dusila či vyciciavala ho. Powersovo poňatie mytológie tvorov noci je s týmto všetkým prekvapivo kompatibilné, je ale širšie ako býva zvyčajne. Pozvania, cesnak, slnko a drevené kolíky sú síce fajn, ale pravidlá sú tentoraz oveľa zložitejšie a nejednoznačné. Nestačí zabiť jedného, treba sa pokúsiť nájsť dôvod prečo existuje taká silná príťažlivosť medzi ľuďmi a týmito bytosťami a… a prípadne s tým niečo spraviť.
Silou svého zraku je strhujúca akčná jazda, od ktorej sa ťažko odtrháva. Teraz po dočítaní mám chuť prečítať si nejaké verše od Byrona a dozvedieť sa, čo mu vlastne jeho démon našepkal.
Tim Powers: Silou svého zraku (The Stress of Her Regard)
Preklad: Roman Tilcer
Laser-books, 2011
Počet strán: 567