 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Hneď na začiatku mojej krátkej reportáže uvádzam, že sa nebudem zameriavať na prípadne nedostatky tejto veľkej akcie. Riadiac sa heslom „kto nič nerobí, nič nepokazí“ nemám v úmysle opisovať niektoré možno nevydarené alebo nedotiahnuté veci, pretože aj tak som presvedčená, že organizátori takej veľkej akcie, ako bol tento megacon, urobili všetko, čo bolo v ich silách. Iste, bolo by čo menovať, ale v konečnom dôsledku to bol vydarený con a zvlášť úspešný pre slovenský fandom.
Ale pekne po poriadku. Do Českého Tešína sme sa dostali až večer. Ubytovaní sme boli na poľskej strane na intrákoch v Cieszyne, čiže sme z štvrtkového programu už nič nestihli. Zato sme stihli všetko ostatné, čo trvalo cca do tretej rána :). Výsledok bol málo spánku, pretože ako predsedu Rady slovenského fandomu ma čakali na druhý deň povinnosti, a to stretnutie ESFS Awards Nominations, ktoré sa konalo už o 10 ráno.
Pre mňa to bola významná skúsenosť a vzhľadom na výsledok myslím, že aj úspešná. Mala som presne tri minúty na to, aby som predniesla slovenské nominácie (v angličtine), tak si viete predstaviť, aké to boli fofry. Nedá mi touto cestou poďakovať Peťovi Pavelkovi za výraznú pomoc a podporu pri pripravovaní nominácií za slovenský fandom. Mali sme spoločnú kandidátku s českým fandomom, za slovenskú stranu boli nominovaní Najlepší autor – Juraj Červenák; Najlepší umelec – Martina Pilcerová a Najlepší propagátor – Róbert Žittňan. Cenu Encouragment Award za Slovensko získal Michal Ivan automaticky, bez hlasovania.
V rámci programu by som sa chcela aspoň zmieniť o O. S. Cardovi, ktorý ma naozaj očaril a nadchol svojím pútavým rozprávaním o Enderovi, filmových právach, atď. Zúčastnila som sa panelovej diskusie aj s ostatnými pozvanými spisovateľmi (A. Sapkowski, A. Campbell, S. Erikson), kde tiež „perlil“. Jednoznačne úžasný a šarmantný chlap, ktorého stálo zato vidieť, počuť a čo viac – vystáť si dlhýýý rad na autogram.
V sobotu ráno eurocenový kolotoč pokračoval hlasovaním. Spolu s PaMirom a Peťom Pavelkom sme pekne hlasovali za „svojich“, veď čo ak motyka vystreli? Hlasovania sa zúčastnilo cca 15 národných organizácií, ktorých predstavitelia mali k dispozícii 3 hlasy.
Zmieňovať sa o predchádzajúcom večeri nebudem, slovenská delegácia sa družne stretávala večer čo večer a spať sme pred pol nocou veru nešli (pivo & medovina rulezz!).
Tricon/Parcon/Eeurocon vyvrcholil slávnostným večerom v športovej hale, kde sa mali odovzdávať všetky tradičné ocenenia česko-slovenského fandomu, poľského fandomu a euroceny. Mimoriadnu cenu česko-slovenského fandomu Mlok „in memoriam“ dostala Evka Kováčová. Prevziať ju bol Martin Králik. A potom to prišlo – euroceny. Preveľká radosť zavládla. Slovensko získalo dve: pre Martinu Pilcerovú a Roba Žittňana! Keďže sa Robo na poslednú chvíľu nemohol zúčastniť, dovolila som si za neho prevziať ocenenie ja a trošku som si „užila“ toho slávnostného pocitu. V takejto optimistickej nálade sme sa presunuli do baru na intrákoch, kde sme patrične slovenský úspech oslávili.
Nedeľu doobeda som si zaslúžene doplnila spánkový deficit. Cestou domov sme sa ešte boli pozrieť do galérie na výstavu obrazov, kde mala svoje diela aj Martina.
Čo dodať? Stretla som veľa kamarátov a spoznala zaujímavých ľudí, videla Carda a reprezentovala :). Domov som prišla síce unavená ale spokojná. Snáď by som chcela sa ešte raz poďakovať organizátorom za veľkolepú akciu a pogratulovať našim k získaným oceneniam.
Fotografie použité v článku poskytol Jano Žižka. Všetky jeho fotografie z tohoročného Triconu sú čitateľom k dispozícii na stiahnutie.