Román „Miešanci 3B: Krvavá pyramída“, ktorý napísal Štefan Konkol, skončil v ankete Kniha roka, ktorú vyhlasuje Knižná revue, na treťom mieste, pričom iba pár čísel pred koncom ho predbehla najnovšia kniha Júliusa Satinského. Jeho autora sme sa preto opýtali tri otázky, nielen na tému „Ako ďalej, Miešanci“.
Tretie miesto tvojho treteiho dielu Miešancov v ankete Kniha roka Knižnej revue je veľký úspech. Budeš teda pokračovať v tomto svete aj ďalšími dielami?
- Už pokračujem. Píšem príbeh chlapca z nášho sveta (z Bratislavy), ktorý sa dostane do sveta Miešancov. Musí tam uplatnit svoje schopnosti dieťaťa XXI. storočia, aby zvrátil nepriaznivú situáciu. Šajdán sa totiž zase ondie. Do istej miery mi toto pripomína Opereného hada. Koľkí čitatelia Fantázie by tak vedeli vyrobiť pušný prach? Je tu však aj niečo nové – chlapca doma buzeruje nevlastný otec.V tomto smere je román aj autobiografický. Z ustrašeného a zakomplexovaného výborného žiaka musí vyrásť bojovník. Podarí sa to? Nejdem prezrádzať pointu, ale môžem povedať, že otčim skončí s natrhnutou… Román som nateraz pomenoval \„Pohrobok\“ a dokončím ho asi začiatkom budúceho roka.
Svetoví fantasy autori píšu aj niekoľko ság naraz. Nemieniš si vymyslieť aj iný svet, napr. menej ovplyvnený západnou fantastikou?
- Nie. Žil som príliš dlho v zahraničí a slovanská mytológia (lebo asi na to mieriš) mi veľa nehovorí. Na to tu máme lepších odborníkov (Saša, Ďuro). Dodám však, že napriek tomu si vážim najslávnejšieho slovenského škrata – Laktibradu.
Ako sa pozeráš na hlasy, ktoré tvoje umiesnenie v Knihe roka pripisujú tvojej rodine a priateľom?
- Odpoveď č. 1:
Len jeden komentár bol taký, od akéhosi anonymného úbožiaka menom Grima. Hádam nechceš, aby som kvôli nemu strácal čas?
Odpoveď č. 2:
Na druhej strane, ešte pred anketou rôzne články pritiahli veľa zlomyseľných komentárov, najčastejšie od anonymov, o ktorých nikto predtým, ani potom už nepočul. A ktovie, čo si vy bratislavskí scifíci šepkáte, keď sa stretnete v Tulipáne na dievčenskom záchode…
Pozerám sa teda na tie hlasy takto: Keby som vyhral Nobelovu cenu (a aby bolo jasné, nemyslím si, že ju vyhrám, ani že si ju zaslúžim, ale \„keby\“) svet by gratuloval, alebo sa čudoval, alebo odmietavo krútil hlavou. Zo slovenského sci-fi ghetta by sa však ozvalo také závistlivé a nenávistné zavytie, že by sa Tatry zatriasli \„do gruntu\“.