 |
 |
Zajtra, 6. mája, vychádza vo vydavateľstve Bertelsmann / Ikar prvý román Michala Hvoreckého \„Posledný hit\“. Tak sme sa autora naňho trocha popýtali.
Tvoj prvý román Posledný hit je pripravený na vydanie. O čom bude?
- Hlavným hrdinom knihy je hudobník a dídžej Alfred Raff a dej je vyrozprávaný v prvej osobe. Alfred sa rozhodne vstúpiť do chlapčenskej skupiny, ale kariéra sa mu vymkne z rúk. Spoznáva hystériu popových fanúšikov, tajomstvá brakovej kultúry aj niečo také staromódne ako láska. Stane sa obeťou únosu teroristov, ktorí namiesto bômb používajú podvratné reklamné kampane a ničia svojich klientov. Veľkomestský život hrdinu sa zmení na bizarné putovanie z Reykjavíku cez USA až do Dubaja. Jeho pohľadu na svet dominuje irónia a sarkazmus. Hudobná scéna je v knihe len pozadím, ale znalci v nej nájdu množstvo odkazov na rozmanitých mainstreamových aj alternatívnejších interpretov.
V našom prvom rozhovore v roku 1997 si viac-menej naznačoval, že na román ešte nemáš. Čo sa v tomto zmenilo?
- Samozrejme, vtedy som ešte len začínal naplno písať a sústredil som sa na poviedky. Odjakživa ma však priťahoval žáner románu, ktorý mi je osobne najbližší. Ako čitateľ mám dojem, že množstvo krátkych poviedok mi po čase splýva, no dlhší román mi v spomienkach utkvie oveľa dlhšie a intenzívnejšie. O román som sa pokúsil už viac ráz v minulosti, ale nebol som spokojný s výsledkom, a preto som doposiaľ uverejňoval iba poviedky. Výnimkou bola novela Brand Party z knihy Lovci & zberači, to už bol prvý vážnejší pokus o dlhší text. Na Poslednom hite som pracoval mimoriadne sústredene, pokým som sa nedopracoval k verzii, s ktorou som bol spokojný. Som úprimne zvedavý na reakcie čitateľov aj kritiky.
Myslel si pri jeho písaní popri „všeobecnom čitateľovi“ aj na fanúšika science fiction?
- Samozrejme. Ale ja sa čitateľov nesnažím deliť na skupiny. Sám čítam veľmi veľa fantastiky, ale bavia ma aj mnohé iné literárne žánre. Príbeh románu sa odohráva v bližšie neurčenej dobe, ktorá sa nebezpečne podobá na našu súčasnosť. No niekto ju môže považovať aj za alternatívnu budúcnosť, alebo za blízku minulosť, napríklad za deväťdesiate roky minulého storočia. Mne sa páči myšlienka dejín ako formy interpretácie – tú istú udalosť môže každý človek chápať po svojom. Naposledy som si to intenzívne uvedomil pri autorskom štipendijnom pobyte vo Viedni. Zistil som, že tamojší ľudia si mnohé udalosti zo spoločnej histórie našich susedných krajín vysvetľujú celkom inak ako my. Posledný hit je moja verzia pohľadu na súčasnosť.
http://www.ikar.sk http://www.techno.sk
5. mája 2003
Martin Králik