Slovenská fantastika dosiahla ďalší úspech v slovenskej „veľkej“ literatúre. Marek Eliáš získal Cenu poroty v súťaži Poviedka 2002. Položili sme mu v súvislosti s tým tri otázky.
Pred pár dňami si sa stal finalistom literárnej súťaže Poviedka 2002. Ako sa cítiš?
Príšerne. Včera som sa sťahoval, trepal som nábytok a všetko po schodoch na tretie poschodie, no otras! Som celý dolámaný, zvyšky svalov zmäknuté v kancelárii úpia, kríže spievajú aleluja, kĺby zavýjajú v poslednom ťažení… Jaj, otázka sa týkala Poviedky? Tak to je príjemný pocit. Cenu poroty mi udelil Pavol Rankov, čo beriem ako poctu. Umiestniť sa v konkurencii 842 poviedok je, myslím, dosť slušný výkon. Na hyenu určite.
Nezanevrieš po tomto úspechu na fantastiku, resp. neskončíš s písaním fantastických textov?
No, kým sa spamätám po tom sťahovaní, kým ma prestane všetko bolieť a kým dám všetky tie veci na miesto, niečo to potrvá. Ale písať budem ďalej. Aha, otázka sa týka úspechu v mainstreame, či ako sa tomu hovorí? Nie, ani tak nezanevriem. Už len preto, že pravidelne korčuľujem na hrane žánru, čo mi stále niekto otrepáva o hlavu. ;-) Keď vybočím z fantastiky úplne, nerobím si z toho ťažkú hlavu, takisto, ako sa nebudem trápiť tým, že zabehnem do čistej SF. Píšem si skrátka svoje a hotovo.
Na čo sa teda môžeme od teba tešiť v najbližšej budúcnosti?
V najbližšej budúcnosti budem vybaľovať všetko, čo som krvopotne zabalil, poumývam, poupratujem, a potom budem dvadsaťštyri hodín v kuse spať. A čo sa týka tvorby, ťažko povedať. Keďže mám rozpísaných vždy niekoľko vecí, je otázne, čo sa mi podarí dopísať skôr. Takže nič nesľubujem. Akurát, že si poukladám šatstvo do skrine a umyjem dlážku, kúpim si štipce na prádlo a kilo cukru, olej ešte mám…  Juraj MadMaxon