Vydavateľstvo Slovart dnes patrí k najväčším slovenským vydavateľstvám a jeho katalóg obsahuje veľké množstvo diel fantastickej literatúry. Sapkowski je ich druhý, no zďaleka nie posledný autor fantasy. S jeho riaditeľom Jurajom Hegerom sme sa preto porozprávali o vzťahu ich vydavateľstva k fantastike. Nasledujúce otázky sú vybrané z rozhovoru, ktorý nájdete vo Fantázii 30.
Teoretici fantastiky sa zaoberajú tým, prečo sa žánre sci-fi a fantasy (v porovnaní s napr. detektívkami) až na výnimky tak málo na Slovensku predávajú a vydávajú. Aké vidíte príčiny vy?
- Je zaujímavé, že aj vo svete (konkrétne poznám situáciu v Británii) majú tento problém a zdá sa, že naň našli odpoveď. Veľa „bežných“ čitateľov totiž nechce čítať niečo, čo má nálepku sci-fi alebo fantasy. Keďže vo všetkých krajinách tvoria väčšinu čitateľov ženy, zdajú sa im tieto žánre príliš technické alebo špeciálne a do oddelení s touto literatúrou ani nechodia. Zistilo sa však, že keď im je dobrá fantasy ponúkaná ako „normálna“ kniha, prečítajú si ju s chuťou (sci-fi je na tom trochu horšie). Reakciou vydavateľov a kníhkupcov teda je umiestnenie tzv. „literárnej“ fantasy medzi bežnú beletriu a snaha o taký vzhľad obálok, aby vopred príliš nepripomínali niečo nezrozumiteľné. Výsledkom je zlepšenie predaja a získanie nových „verných“ čitateľov. Myslím, že o niečo podobné sa teraz ako vydavateľstvo pokúšame my – sme vnímaní ako literárne vydavateľstvo a máme dostatočne dobrý distribučný systém na to, aby sme napr. Sapkowského dostali k čitateľom, ktorí sa sami nepovažujú za fanúšikov fantasy. Veža bláznov je v podstate historický román a jeho prostredníctvom možno niektorí čitatelia objavia aj Zaklínača a neskôr fantasy ako takú.
Váš kolega Koloman Kertész Bagala v rozhovore pre Fantáziu konštatoval, že fanúšikovia sci-fi často prehliadajú literárnu kvalitu fantastiky, pričom vyzdvihujú to, že text patrí do sci-fi a fantasy. Mnoho poviedok a románov podľa neho nespĺňa náročnejšie kritériá. Súhlasíte s ním?
Kolega Kali Bagala má asi lepší prehľad o slovenskej fantastike a sci-fi než ja. Na druhej strane, naše vydavateľstvo sa od jeho líši aj tým, že sa netajíme názorom, že hlavným zmyslom práce autora a vydavateľa je dostať knihu k čitateľovi. Kali niekedy vydáva knihy, ktorým málokto rozumie a len budúcnosť ukáže, ktorým z nich sme nerozumeli, pretože sú geniálne, a ktorým preto, že sú nezaujímavé. Ak sa čitateľovi niečo páči, v žiadnom prípade si nemienim nárokovať právo odsudzovať ho za to, že mne sa to nepáči. Inou vecou je, že rukopisy, ktoré dostávame, sú často veľmi zlé. Platí to však všeobecne a nie iba pre žánre sci-fi a fantasy.
Prezradíte niečo z ďalších plánov vášho vydavateľstva v oblasti fantastiky?
Už v máji by mal byť v predaji Čarodej zememorí, prvý diel klasického cyklu Ursuly Le Guinovej. Ďalšie dva diely budú nasledovať na jeseň a v zime. Priateľov sci-fi snáď poteší, že na jeseň konečne vyjde prvý slovenský preklad Stopárovho sprievodcu galaxiou od Douglasa Adamsa. Viem, že ho mnoho ľudí u nás čítalo v češtine, ale súčasne verím, že sa jedná o klasiku, ktorá si nájde aj nových čitateľov. A verní fanúšikovia tohto kultového diela si zrejme slovenský preklad prečítajú už len zo zaujímavosti, ako sa prekladateľ popasoval s textom. Za seba musím povedať, že sa mi preklad Patricka Franka páči ešte viac než český.