Tri dni Istroconu a Comics Salónu 2009 boli pre niekoho hektické, pre iného fascinujúce a pre ďalšieho možno nudné. Na jednom sa ale zhodujú všetci: Mnohí návštevníci, hostia a udalosti boli predovšetkým pastvou pre oči a objektívy fotoaparátov. Niekoľko dôkazov prináša malá fotoreportáž Tona Stiffela.
Kto chcel, mohol sa hneď na úvod CS/IC posilniť výbornými koláčikmi sympatických kuchárok Sestier zlopočestných. Spočiatku som si myslel, že tie koláčiky sú len „akože“, ale boli prekvapivo chutné…
Na CS/IC sa pohybovalo aj mnoho zaujímavo ladených párikov… tento bol asi v štýle ghotiky…
… tento zase v štýle hentai (fotka je zo soboty, no v piatok táto dievčina nešťastne sama pobehovala po CS/IC a neustále telefonovala… asi zháňala toho čerta).
Keby som stretol takýto párik na ulici po záverečnej, dobrovoľne by som odovzdal peňaženku, mobil a iné cennosti. Našťastie títo bojovníci boli na CS/IC v dobrej nálade.
Tri mladé sympatické Aziatky ušetrili na maskách.
Konkurovali im ale tri mladé sympatické a maskované Slovenky, ktoré každý deň prišli v iných kostýmoch, pričom odev striedali za čoraz odvážnejší. Ešte dobre, že con skončil, kým nedošlo k najhoršiemu – či najlepšiemu? (Ďalšie fotky k nahliadnutiu v mojom archíve).
Zdeněk Rampas zavítal na CS/IC s výstavou artefaktov, ktoré výstižne mapovali históriu CS fandomu, a s jedným malým (a drahým) 500 GB HD plným úžasných scifistických filmových skvostov. Na môj údiv mi ho Zdeněk bez zaváhania požičal. Klobúk dolu, Zdeněk.
Františka Vrbenská krstila svoju ázijskú fantasy Vítr v píniích, ktorej je spoluautorkou, pravým japonským „švestkovým“ vínom. Bolo sladké a veľmi lahodné. Najprv sa ho diváci zdráhali piť, no potom aj poháre vylízali…
Ak niekto z návštevníkov CS/IC zatúžil po peknej kresbe na koži, boli mu k dispozícií atraktívne a šikovné maliarky… Škoda, že rad na farebné pohladenie kože bol pridlhý.
Žeby nejaká inkarnácia Milly Jovovich z Resident Evilu? Každopádne, prítomní páni pri zazretí tejto slečny takmer zavarili foťáky, mňa nevynímajúc…
Režisérka Mariana Čengel – Solčanská a sympatická herečka Kristína Koprdová predstavili horúcu novinku na slovenskom filmovom nebi – historický film Lietajúci Cyprián, ktorý sa natáčal v Červenom kláštore. Režisérka hovorila veľmi pútavo a inteligentne a s herečkou sa chcel zase každý odfotiť.
Na tomto Jackovi Sparrowovi bolo zaujímavé to, že pod prepracovaným kostýmom sa ukrývala mladá dáma. Dalo sa to zistiť ale až pohľadom zblízka, prípadne prehmataním. K tomu druhému som sa ale neodhodlal. Jednak som verný svojej žene, a potom, čo keby to bol naozaj chlap?
X-Boxy, Playstationy a Bravie dostávali zabrať. Neuveriteľné, že v tej saune, ktorá na CS/IC panovala, dokázali vôbec fungovať. Ja som fungoval len vďaka chladenému pivu. Toho tam mali našťastie dosť.
Literárny workshop v podaní „starých“ slovenských scifistických rarít bol príjemný hneď z dvoch dôvodov: zaujímavo sa tam hovorilo o tom ako nepísať somariny a v miestnosti, kde sa workshop konal, boli až dve(!) prenosné klímy. Hotový raj!
A nabudúce? Snáď tých nádherných masiek, kostýmov a kulís bude už toľko, že ľuďom zovšednejú a senzáciechtiví fotografi budú svojimi objektívmi loviť obyčajných ľudí v civile ;-)