Ohnivé pero Q1 2010: Třesu se strachem před přízraky, že jednou bude ze mně taky...

25. september 1993

Milý Denníček.

Na raňajky som dnes mal vianočku s lekvárom a kakao. Kakao bolo studené. Po raňajkách sme išli na prechádzku. Videl som veveričku a dva holuby. Holuby sa škaredo bili. Poobede som nakreslil červený stromček. Na večeru som mal bábovku a šípkový čaj. Šípkovy čaj bol horúci. Popálil som si jazyk.


30. máj 1999

Zdarec starec Denník.

Dnes som to prvýkrát robil. Vôbec to nebolo také super ako som si myslel. A myslel som si to len preto, že sused Jofré mi vravel, že je to tá najlepšia vec na svete. Mňa to vôbec nebavilo. Asi som iný. Jofrému radšej nepoviem, že podľa mňa je šnupanie práškového cukru hovadina.


14. október 2005

Čaves Denník.

Prvý deň v novej práci. Dosť nuda. Nič ma nenechali robiť. Straaaašne pomaly mi to odsýpalo. Šéfik je zdá sa riaden pruďas. Myslím, že nikto ho nemá rád.


7. marec 2008

Denníku.

Niečo sa zmenilo. Neviem presne čo, ale cítim, že všetko nie je tak ako by malo byť.


1. august 2008

Denníku.

Voľačo sa so mnou deje. Som dosť často podráždený. Prudko reagujem na všetkých ľudí v mojom okolí. Občas sa správam skratovo.


5. september 2008

Denníku.

Nechala ma Janka. Vraj je to so mnou už na nevydržanie. Kurva! S ňou to už bolo na nevydržanie. Aj niektorí kamaráti mi hovoria, že som sa zmenil. Kokoti! Ale veď sa predsa meníme všetci.


13. október 2008

Denníku.

Je to stále horšie a horšie. Ak s tým niečo nespravím, asi niekomu (možno sebe?) ublížim.


20. október 2008

Denníku.

Vyhodili ma z práce.


28. október 2008

Denníku.

Mám isté podozrenie, ale ešte nič nemám potvrdené. Dúfam, že sa mýlim.


6. november 2008

Denníku!

Už som na to prišiel. Idú po mne. Neviem ako dlho. Spočiatku boli nenápadní, a tak som si to neuvedomoval. Ale teraz som si už istý. Chcú ma dostať. Minimálne do blázinca. Možno aj…na to radšej nechcem ani pomyslieť. Prenasledujú ma na každom kroku. Sú všade. Systematicky pracujú na tom, aby som sa zrútil. Vždy si ma nájdu. V obchode, v autobuse alebo len tak na ulici (sú dokonca ja v telke). Zdá sa, že majú nejaké nadprirodzené schopnosti. Dokážu vysielať vlny negatívnej energie. Je to hrozné. Človek z toho upadá do depresií, nič ho nebaví a stáva sa úplne letargickým. Ale touto energiou dokážu pôsobiť aj na iných ľudí a vyvolať tak voči vám negatívne emócie. Sú veľmi rafinovaní. Vyzerajú ako my. Aj sa tak správajú, ale ja viem kto sú…


8. november 2008

Denníku

Jedna (vyzeral(o?) ako žena; zatiaľ som nezistil ako sa rozmnožujú) z nich ma prenasledovala v autobuse. Štyri krát ma požiadala aby som ju pustil sadnúť si na to miesto, na ktoré som si práve sadol ja. Radšej som vystúpil skôr ako by došlo ku konfrontácii. Ešte nie som pripravený.


10. november 2008

Denníku.

V noci som ich pristihol u mňa v záhrade. Sedeli v kruhu a praktikovali akýsi rituál. Jedného som dostal, ale ostatní sa rozutekali. Pokúsim sa získať živý exemplár.


15. november 2008

Denníku!!

Podarilo sa to! Jedného som vlákal do pasce. Suché chlebové kôrky sú osvedčený recept. Kvôli nim sú schopní urobiť čokoľvek. Začínam so skúmaním objektu.


16. november 2008

Denníku.

V noci boli všade okolo môjho domu. Ráno som pred dverami našiel jablko prepichnuté ihlicou na štrikovanie.


18. november 2008

Denníku.

Skúmaný jedinec je, zdá sa, mužského pohlavia (jeho pohlavné orgány vykazujú takmer sto percentnú zhodu s ľudskými. Ide teda buď o dokonalú kópiu alebo sa do tejto podoby vyvinuli). Zdá sa, že morfologicky sme takmer jeden druh.


19. november 2008

Denníku.

Všetky programy na všetkých kanáloch v bedni sú len relácie pre Nich. Neviem ako to dokázali. Pomaly preberajú kontrolu.


20. november 2008

Denníku.

Zintenzívnili činnosť. Musím si dávať väčší pozor. Teraz ich je všade ešte viac. Nechápem ako je možné, že ostatní ľudia to nevidia. Vždy keď vyjdem z domu čakajú na mňa. Kráčajú predo mnou tak, že ich nemôžem obísť. Ak idem po úzkom chodníku, ide vždy jeden jeho stredom. Nijako sa nedá predbehnúť. Neostáva mi iné, len sa vliecť celú cestu jeho tempom. Privádza ma to do šialenstva. Ak je chodník trocha širší, sú dvaja alebo aj traja (vždy podľa potreby). Tvoria nepreniknuteľnú hradbu. Som si istý, že ani ten najskúsenejší slalomár by pomedzi nich neprekľučkoval. Rovnako si počínajú aj v obchodoch. Sú skvelo zohratí a ich taktika je dokonalá. Pomocou nákupných vozíkov dokážu blokovať regál, ku ktorému sa chcem dostať aj celé hodiny. Striedajú sa a všetko robia premyslene. Ak aj občas vznikne v záplave vozíkov škára, ktorou by som mohol prekĺznuť, nemám žiadnu šancu. Ich reflexy sú neuveriteľné (skúmaný exemplár vykazuje vo všetkých testoch viac než nadpriemerné výsledky; pri simulácii nastupovania do MHD aj pri „love“ akciového tovaru bol rýchlejší ako útočiaca kobra). Nie je možné, aby mal človek takú krátku reakčnú dobu.


22. november 2008

Denníku.

Dnes ma v obchode blokovali obzvlášť dlho. Boli agresívni. Útočili na mňa vozíkmi a nákupnými košíkmi. Myslel som, že je so mnou koniec. Vysilený som padol na zem a dúfal v rýchlu smrť, keď vtom náhle prestali. Domov som sa ledva doplazil, celé telo mám posiate modrinami a odreninami, na troch miestach krvácam. Asi mám zlomenú ľavú ruku. Boli u mňa! Neviem ako, ale podarilo sa im prejsť cez môj bezpečnostný systém. Všetko ostalo tak ako som to zanechal, vzali iba moje poznámky o nich a oslobodili skúmaný objekt. Denník nosím stále so sebou, takže sa k nemu nedostali. Doma sa už necítim bezpečne.


23. november 2008

Denníku.

Noc som strávil chodením po meste. Stále ma sledovali. Boli všade, kam som sa pohol. Neodhodlali sa k žiadnemu činu, len ma pozorovali. No aj to stačilo. Som na dne.


24. november 2008

Denníku.

Neviem ako dlho to ešte vydržím. Viem však určite, že živého ma nedostanú…


25. november 2008

Denníku.

Stratil som už veľa kamarátov… nemám čas…už niet kam ujsť…sú všade…prevzali kontrolu…politici sú len nastrčené figúrky v ich rukách…nechcem sa stať jedným z nich…musím to ukončiť skôr ako sa aj zo mňa stane… Dôchodca.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

1. februára 2010
Erik Milec