FINAL FANTASY: ESENCIA ŽIVOTA (Final Fantasy: The Spirits Within), r. Hironobu Sakaguchi, USA-Japonsko, 2001 (kino) Ako vraví ľudová múdrosť (vymyslená mnou samotným pod dojmom lahôdok z ostatnej červenákovskej zabíjačky), niekto má rád škvarky, iný zase kvarky. Toho prvého treba poslať na exkurziu do krematória, druhý potrebuje poriadnu hard sci-fi. Napríklad takú FINAL FANTASY. Teda, niežeby to bolo o kvarkoch, ale keď už som tú rýmovačku krvopotne vymyslel, predsa vás neochudobním o záblesk svojej geniality.
Tak, úvodnú predohru máme za sebou, teraz treba napísať čosi o deji filmu. Priznám sa, príbeh tohto filmu ma unavil. Niežeby nebol zaujímavý, to v žiadnom prípade, ale bolo pri ňom treba rozmýšľať – aaauuu! Zem okupovali mimozemšťania. Chvalabohu nenosia dredy a štipce na nosoch, lež sú nehmotní (a väčšinou aj neviditeľní) a kradnú ľuďom duše. Nikto nevie, čo s nimi robia, lebo v kráteri po meteorite, ktorým sa emzáci na Zem dostali, neboli nájdené žiadne maľované hrnčeky. Zvyšky civilizácie živoria v „mestských pevnostiach“, chránených pred Fantómami silovými poliami. V jednej takej pevnosti sa Aki Rossová (kočka, a navyše vzdelaná – smrtiaca kombinácia!) dá dokopy s vojensko-vedeckou skupinou Deep Eyes. Pod jej vedením sa títo plagiátori komanda z Votrelcov vydajú hľadať tzv. „esencie života“. Pomocou týchto záhadných ingrediencií sa dá prebudiť k životu Gaia, čo je duša Zeme, ktorá jediná môže bojovať s ničivou energiou Fantómov… ehm… alebo tak voľáko to bolo. Skrátka, FINAL FANTASY je pomerne inteligentná sci-fi, o ktorej môžu tí inťošskejšie založení diváci rozdumovať pri poháriku Walkera alebo iného snobského pitia (nie, Rastík, to vôbec nie je osobná narážka). Lenže kvalitná (hoci trochu Piaty element pripomínajúca) zápletka nie je na tomto filme to najzaujímavejšie. FINAL FANTASY vstúpi do histórie tým, že ide o prvý fotorealistický celovečerák animovaný počítačom. A je to skutočne pastva pre oči. Sľuby tvorcov, že po chvíli zabudnete, že sledujete animáciu, sa síce nenaplnia (predsa len ešte nie sú anatómia postáv, pohyby a gestá úplne dokonalé), ale aj tak ide o jasný vrchol súčasných možností digitálnych technológií. Výborné je hlavne to, že tvorcovia nemuseli praktizovať prerušovanú fantáziu a nechali svoje predstavy do divákových útrob vytrysknúť naplno. Vďaka tomu na plátne uvidíte všetko, po čom scifistovo srdce piští – bizarné cudzie svety, nevídané mimozemské kreatúry, ohromné kozmické lode, krásky po boku svalnatých borcov s obrovskými zbraňami, husté laserové prestrelky či neodmysliteľné vybuchujúce planéty. K tomu samozrejme pompézna hudba a vynikajúce zvukové efekty. Veru-veru, FINAL FANTASY mala na to, aby schytala plný počet bodov. Ale… Film má veľmi nevyrovnané tempo. Nadupané akčné scény (hlavne tá úvodná) sa striedajú s menej nadupanými (nekonečný útek z pevnosti atakovanej Fantómami). Dialógy sú väčšinou rozťahané ako staré trenírky a na môj vkus sa v nich zbytočne veľa mudruje. I napätia je tu poskromne (dokonca aj v tých najdramatickejších scénach), takže občas divákovi i zapraští čeľusť pri poriadnom zívnutí. Ešte škaredšou vadou na kráse filmu je celkom zbytočná, zjavne nasilu sem vtlačená postava záporáka, ktorý svojím nechutným podriadením sa klišé „v čiernej koži nahodený diabolský zloduch, ktorý chce všetko zničiť laserovým delom“ vytŕča z tohto solídne vystavaného príbehu ako oštep z detskej hlavy (a k môjmu nesmiernemu sklamaniu mu nepomôže ani chuťovkový hlas a jasne identifikovateľné gestá skvelého Jamesa Woodsa). Ale nech je, ako chce, FINAL FANTASY je kúsok ako stvorený pre milovníkov klasickej sci-fi. Síce nie je až taký dobrý ako tie posolené škvarky s krajcom bieleho chleba, ale napríklad japoncofilov, ktorí bez mangy a anime nemôžu žiť (len malá výstraha – zabudnite na biele podkolienky) uspokojí dokonale. Zájdite si naň, lebo niečo podobné asi tak ľahko neuvidíte. Čísla (a tie filmových producentov zaujímajú predovšetkým) nepustia: film stál bezmála 120 miliónov dolárov, no za prvý víkend v amerických kinách zarobil iba úbohých 11 melónikov. Je teda reálny predpoklad, že pôjde o najhorší prepadák roka. To by mohol byť škrt cez rozpočet snahám o natočenie ďalších počítačovo animovaných dospeláckych filmov. A ešte niečo: slogan z plagátov „nádherný animovaný film…“ berte s rezervou, aby ste nedopadli ako istá pani, ktorá sa posadila vedľa mňa s dvomi asi trojročnými dievčatkami, a keď tie pri prvom útoku Fantómov začali kričať od strachu, musela s nimi z kina doslova ujsť. Asi nemali rady kvarky. Hodnotenie: 8/10  Michal Jedinák