FINAL FANTASY: ESENCIA ŽIVOTA (Final Fantasy: The Spirits Within),
r. Hironobu Sakaguchi, USA-Japonsko, 2001 (kino)
Ako vraví ľudová múdrosť (vymyslená mnou samotným pod dojmom lahôdok
z ostatnej červenákovskej zabíjačky), niekto má rád škvarky, iný zase
kvarky. Toho prvého treba poslať na exkurziu do krematória, druhý potrebuje
poriadnu hard sci-fi. Napríklad takú FINAL FANTASY. Teda, niežeby to bolo
o kvarkoch, ale keď už som tú rýmovačku krvopotne vymyslel, predsa vás
neochudobním o záblesk svojej geniality.
Tak, úvodnú predohru máme za sebou, teraz treba napísať čosi o deji
filmu. Priznám sa, príbeh tohto filmu ma unavil. Niežeby nebol zaujímavý,
to v žiadnom prípade, ale bolo pri ňom treba rozmýšľať – aaauuu! Zem
okupovali mimozemšťania. Chvalabohu nenosia dredy a štipce na nosoch, lež
sú nehmotní (a väčšinou aj neviditeľní) a kradnú ľuďom duše. Nikto
nevie, čo s nimi robia, lebo v kráteri po meteorite, ktorým sa emzáci na
Zem dostali, neboli nájdené žiadne maľované hrnčeky. Zvyšky civilizácie
živoria v „mestských pevnostiach“, chránených pred Fantómami silovými
poliami. V jednej takej pevnosti sa Aki Rossová (kočka, a navyše
vzdelaná – smrtiaca kombinácia!) dá dokopy s vojensko-vedeckou skupinou
Deep Eyes. Pod jej vedením sa títo plagiátori komanda z Votrelcov vydajú
hľadať tzv. „esencie života“. Pomocou týchto záhadných ingrediencií
sa dá prebudiť k životu Gaia, čo je duša Zeme, ktorá jediná môže
bojovať s ničivou energiou Fantómov… ehm… alebo tak voľáko to bolo.
Skrátka, FINAL FANTASY je pomerne inteligentná sci-fi, o ktorej môžu tí
inťošskejšie založení diváci rozdumovať pri poháriku Walkera alebo
iného snobského pitia (nie, Rastík, to vôbec nie je osobná narážka).
Lenže kvalitná (hoci trochu Piaty element pripomínajúca) zápletka nie je na
tomto filme to najzaujímavejšie. FINAL FANTASY vstúpi do histórie tým, že
ide o prvý fotorealistický celovečerák animovaný počítačom. A je to
skutočne pastva pre oči. Sľuby tvorcov, že po chvíli zabudnete, že
sledujete animáciu, sa síce nenaplnia (predsa len ešte nie sú anatómia
postáv, pohyby a gestá úplne dokonalé), ale aj tak ide o jasný vrchol
súčasných možností digitálnych technológií. Výborné je hlavne to, že
tvorcovia nemuseli praktizovať prerušovanú fantáziu a nechali svoje
predstavy do divákových útrob vytrysknúť naplno. Vďaka tomu na plátne
uvidíte všetko, po čom scifistovo srdce piští – bizarné cudzie svety,
nevídané mimozemské kreatúry, ohromné kozmické lode, krásky po boku
svalnatých borcov s obrovskými zbraňami, husté laserové prestrelky či
neodmysliteľné vybuchujúce planéty. K tomu samozrejme pompézna hudba a
vynikajúce zvukové efekty. Veru-veru, FINAL FANTASY mala na to, aby schytala
plný počet bodov. Ale…
Film má veľmi nevyrovnané tempo. Nadupané akčné scény (hlavne tá
úvodná) sa striedajú s menej nadupanými (nekonečný útek z pevnosti
atakovanej Fantómami). Dialógy sú väčšinou rozťahané ako staré
trenírky a na môj vkus sa v nich zbytočne veľa mudruje. I napätia je tu
poskromne (dokonca aj v tých najdramatickejších scénach), takže občas
divákovi i zapraští čeľusť pri poriadnom zívnutí. Ešte škaredšou
vadou na kráse filmu je celkom zbytočná, zjavne nasilu sem vtlačená postava
záporáka, ktorý svojím nechutným podriadením sa klišé „v čiernej
koži nahodený diabolský zloduch, ktorý chce všetko zničiť laserovým
delom“ vytŕča z tohto solídne vystavaného príbehu ako oštep z detskej
hlavy (a k môjmu nesmiernemu sklamaniu mu nepomôže ani chuťovkový hlas a
jasne identifikovateľné gestá skvelého Jamesa Woodsa).
Ale nech je, ako chce, FINAL FANTASY je kúsok ako stvorený pre milovníkov
klasickej sci-fi. Síce nie je až taký dobrý ako tie posolené škvarky
s krajcom bieleho chleba, ale napríklad japoncofilov, ktorí bez mangy a anime
nemôžu žiť (len malá výstraha – zabudnite na biele podkolienky)
uspokojí dokonale. Zájdite si naň, lebo niečo podobné asi tak ľahko
neuvidíte. Čísla (a tie filmových producentov zaujímajú predovšetkým)
nepustia: film stál bezmála 120 miliónov dolárov, no za prvý víkend
v amerických kinách zarobil iba úbohých 11 melónikov. Je teda reálny
predpoklad, že pôjde o najhorší prepadák roka. To by mohol byť škrt cez
rozpočet snahám o natočenie ďalších počítačovo animovaných
dospeláckych filmov. A ešte niečo: slogan z plagátov „nádherný
animovaný film…“ berte s rezervou, aby ste nedopadli ako istá pani,
ktorá sa posadila vedľa mňa s dvomi asi trojročnými dievčatkami, a keď
tie pri prvom útoku Fantómov začali kričať od strachu, musela s nimi
z kina doslova ujsť.
Asi nemali rady kvarky.
Hodnotenie: 8/10  Michal Jedinák