To ta bojova pechota...

Votrelci sú môj obľúbený film. Vojnová scifi sa tiež dá čítať. Prvé knihy Jiřího Kulhánka mám rád. Priama akcia akcia, sem-tam troška krvy mi nevadí. Róbert Fabián a jeho Mariňáci na mňa zaúčinkovali ako presný zásah plazmovým kanónom.

Votrelci sú môj obľúbený film. Vojnová scifi sa tiež dá čítať. Prvé knihy Jiřího Kulhánka mám rád. Priama akcia akcia, sem-tam troška krvy mi nevadí. Róbert Fabián a jeho Mariňáci na mňa zaúčinkovali ako presný zásah plazmovým kanónom.

Príbeh, ako to už býva, nie je zložitý. A načo aj. Odľahlá kolónia geológov sa prestala ozývať. Elitná jednotka mariňákov je jediná poruke a onedlho so svojou materskou loďou parkuje na obežnej dráhe. Po vylodení prieskumného družstva nájdu komplex v 100% stave ale opustený. Príčinu im čoskoro vysvetlí zostatok kolonistov, ktorí sa zabarikádovali v bezpečí pri hlavnom reaktore. Na obežnej dráhe poručík zachytí núdzové vysielanie a zostatok jednotky s plnou poľnou a plne vyzbrojenými výsadkovými loďami nabehnú na planétu. Krátka naháňačka s neznámym organizmom ich čoskoro presvedčí o tom, že sa stali obeťami tajného experimentu, v ktorom sa neráta s tým, že by ho mal niekto prežiť. No panáci na veliteľstve pozabudli na to, že mariňáci sú elita medzi elitou a svoje životy nedarujú lacno.

Fabián sa nechal výrazne inšpirovať vojnovou scifi a hlavne spomínanými Votrelcami. Už samotný opis cvičnej akcie v úvode knihy doporučujem kombinovať so sledovaním filmovej legendy a budete mať malé dejavú. Materská loď je riadená známou matkou a aj v skupine mariňákov ľahko identifikujete základné charaktery, potrebné pre rozvedenie štandardných dejových situácií.

Keďže dejová štruktúra je štandardná je iba na autorovi, ako sa dokáže do veci vložiť, aby neskĺzol do nudy a klišé. Fabián to dokázal. Kniha má potrebné tempo. V úvode som sa zoznámil s bojovou jednotkou a ani som sa nenazdal a Regulus bol nad cieľovou planétou. Tá ozajstná sranda sa začala až prvým bojovým stretnutím a potom dej naberal stále vyššie a vyššie obrátky. Takmer som cítil potrebu niečím sa nadopovať (rovnako ako hlavní hrdinovia) aby som stíhal hltať desiatky stránok sqelej akcie. Pretože šťastena a samozrejme aj výcvik sú na strane mariňákov, nemôže sa kniha skončiť ich prehrou. Aj keď nie všetci sa dožijú šťastného konca a keď neviem, či sa šťastným koncom dá nazvať vyhnanstvo na plne vyzbrojenej bojovej lodi, s ktorou nevedno kam letieť s celou armádnou mašinériou vpätách.

Budem si naozaj veľmi pozorne všímať ďalšie počiny tohto nádejného autora a dúfam, že tvrdý svet komercie ho nezláka a nezačne produkovať rozťahané a rozkúskované ságy. Držme mu palce. Mariňáci zaujmú čestné miesto v mojej poličke medzi Vládcami strachu a Cestou krve.

10/10&nbsp


11. decembra 2001
Fandom SK - PR