 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Predstavte si, že sa ubytujete v cudzom štáte, cudzom hoteli plnom cudzích ľudí, avšak vy sa ani omylom ako cudzinec necítite.
To bol Fénixcon…
Že sa takmer nezmestíte do výťahu, pretože ho obsadili štyria polonahí indiáni so svojím meter širokým bubnom. A spolu s nimi si smerom na siedme poschodie spontánne zanôtite jednu z ich plytkého ale širokého repertoáru Heaaa-hoaaa.
To bol Fénixcon.
Že si k vám sadne žijúca mŕtva nevesta s vlasmi ako daždivé ráno a tvárou modrou ani nezábudky. A vám sa to ešte páči.
Že za hodinu preletíte dejinami Slovanov v podaní Rastislava Webera, ktoré v praxi nedokážu zosumarizovať ani študovaní dejepisári.
Že sa kurzu Ako uloviť scifistu zúčastní v radoch divákov viac chlapov ako žien. (No niet sa čo čudovať. Predsa každá zvedavá fandomáčka má Michelline rady už dávno naštudované z Fantázie, kým chlapi si na vysvetlenie zložitého fungovania vecí medzi vesmírom a nežnejším pohlavím radšej počkajú osobne.)
Že hviezda všetkých dobrých conov – Andrzej Sapkowski bude arogantne reagovať na každú otázku svojich verných a nekonečne tolerantných uctievačov. A naopak – že večer si k vám Andrzej prisadne a budete si bezprostredne vymieňať vzájomné skúsenosti z rybárčenia.
Že v tombole môžete vyhrať hoc aj obrázok Pikačua alebo kukláčsku masku.
Že sa nájde aj taká statočná žena, ktorá dokáže mať celý večer na sebe dvanásťkilovú tepanú zbroj.
Že sa ráno prebudíte a vedľa vás leží úplne cudzia osoba, lebo usporiadatelia boli takí zlatí, že vám bez vášho vedomia ušetrili náklady na ubytovanie.
Že na treťom poschodí v hoteli Avanti v Brne to vyzerá úplne inak ako na siedmom a vy preto musíte chvíľami tuho rozmýšľať, či sa stále nachádzate v jednej a tej istej budove a koľko ste toho v rámci pitného režimu dodržali.
Že sa ešte dokáže – veľmi dlho po ukončení všetkých foriem štúdia – zorganizovať bujará fotríkovská chodbovica.
Že celý víkend nevystrčíte vonku ani nos, pretože je vám tak dobre medzi svojimi cudzincami.
Že si môžete kúpiť dvadsaťtriročné odznaky z českých conov.
Že si na plné hrdlo zaspievate Prší, prší spolu s ďalšími 300 ľuďmi.
Že tri dni nebudete vnímať ani čas, ani priestor, ani seba.
Že sa váš ručne vyrobený kostým na chvíľku stane vašim civilným odevom.
Že si v mesiaci december dokážete oddýchnuť a zabudnúť na pozemské starosti aj bez toho, aby boli Vianoce.
Že… A ešte kopec iného.
Dosť! Už si to nemusíte predstavovať. Toto všetko sa naozaj stalo.
To bol Fénixcon 2005!
Foto © Rasťo „Marbh“ Weber