Tie krvavé roky 70-te

Grindhouse, r. Rodriguez/Tarantino, USA, 2007

Všadeprítomné napätie zatláčajúce zadky do sedadiel je vítanou zmenou oproti Rodriguezovmu počinu. Tarantino servíruje dospelú porciu netradičného a originálneho slasheru s dokonalou atmosférou 70-tych rokov. Rodriguezove pubertálne vyčíňanie v Planéte Terror nahrádza v Aute zabijak Tarantino triezvosťou a citom pre stupňovanie deja.

Projekt Grindhouse v tandemovom podaní známeho dua Tarantino / Rodriguez, aj keď nejde o žiadny kasový trhák, získal skvelé ohlasy od kritikov a rovnako aj od divákov. Duo T / R ako dlhoroční fanovia a zberatelia obdobných diel zo 60-tych a 70-tych rokov natáčali tento projekt v rovnakom fanovskom duchu, pre fanov a so všetkým, čo patrí k pravému dobovému si vychutnaniu grindhouse (exploitation – „vykorisťujúce“ filmy, v tomto význame ťažiace svoju poetiku z hraničných tém – sexu a násilia; grindhouse – špeciálne kiná premietajúce exploitation filmy, hlavne v dvojprogramoch ) filmov. Bohužiaľ, vďaka nízkym zárobkom sa distribúcia u nás rozhodla oba filmy uvádzať samostatne, čo je v duchu tohto projektu hriechom. Na znak protestu voči tejto distribútorskej nehoráznosti bude táto recenzia recenziou celého projektu, hlavne keď vôbec nie je jasné, kedy a či vôbec sa Grindhouse objaví v našich kinách.

Celú show otvára Rodriguez trailerom na film Machette s neodmysliteľným Danym Trejom, drsným humorom a nervy drásajúcou akciou. Je veľmi pravdepodobné, že sa film o chlapíkovi, s ktorým sa začali zahrávať nesprávny ľudia čoskoro dostane na DVD nosiče.

Po zahrievacom kole a malom predjedle, prichádza na rad prvý chod s názvom Planéta Teror (v orig. Planet Terror) v podaní šéfkuchára Roberta Rodrigueza s upozornením na neprístupnosť a s oznámením vedenia o možných chýbajúcich častiach snímku, čo je skvelý vtip spolu s doryhovaním a úmyselným poškodením kópie a v Rodriguezovej časti aj s prepálením filmovej cievky. Rodriguez, spolu s Tarantinom ako skalní fanúšikovia exploitation filmov majú napozeraných a vo svojich súkromných zbierkach uskladnených, neskutočné množstvo filmov tohto prúdu. Mnoho prvkov na svojej ceste k sláve čerpali práve z nich. Pohrávali sa so všemožnými aspektmi a fragmentmi klasických diel exploitation žánru, pričom je zarážajúce, že sa nikdy neuchýlili ku klasickému zombie flicku, ktorého sme sa mali možnosť nabažiť v Romeromovom, či Fulciho podaní.

A tak si Rodriguez naplno užil písania scenára a následné zrežírovanie prvého zombie filmu vo svojej kariére. Premisa vychádza z toho najväčšieho klišé zombie snímkou, aj tu je v hre vírus meniaci ľudské bytosti na kanibalistických bezmozgových požieračov. Nič nové pod zombie slnkom, nikoho neprekvapí ani vyvíjanie vírusu pre vojenské účely. Čo, ale prekvapí a zároveň poteší je skvelé cameo Bruca Willisa v roli nakazeného veliteľa a hviezdy seriálu Stratení, Naveena Andrewsa, čo by osoby zodpovednej za vírus a nadšeného zberateľa semenníkov svojich nepriateľov.

Planéta Teror je dynamickým, akčným a brutálnym nárezom vo všetkých slova zmysloch. Rodriguez zo spoločného rozpočtu nešetril, a svoje filmové dieťa vybavil pekelným infernom, brutálnymi make-upmi a CGI výpomocou. Rodriguez pozmenil konzistenciu a kvantitu vystreknutej krvi na jednu strelnú ranu a pridal humor drsnejší než šmirgeľpapier posypaný chilli. To všetko, zapečené v štýle 70-tych rokov, podáva pekne spolu a nás čaká filmová hostina, akú dosiaľ 21. storočie nepozná.

Lahôdkou pre nejedno mužské military oko je Rose McGowanová, ako go-go tanečnica s imputovaným kvérom vrhajúcim granáty. Spolu s Fredym Rodriguezom, ktorý kosí mozgožrútov bez rozdielu, či má po ruke poloautomatickú zbraň alebo len pár nabrúsených nožov, vytvárajú iskriace duo. Na mieru ušitá rola je pre Josha Brolina ako miestneho lekára, ošetrujúceho zvýšený výskyt vírusu a mŕtvol, ktoré mu zdrhajú z lôžok. Nesmieme opomenúť ani charizmatického šerifa Michaela Biehna, so svojimi dvoma zástupcami Tomom Savinim a Carlosom Gallardom, ktorí prispejú svojou troškou do mlynu, hlavne v podobe hlášiek a jedného masakru.

Rodriguez nám podáva vlastnú vymaznanú porciu makabróznej zombie akcie, pri ktorej sa nemusel párať s tým, či je vo filme priveľa násilia, sexu, sprostých slov, zvráteností, krvi, alebo čierneho humoru. Ako sa sám vyjadril – tak ako si on užil tvorbu Planéty Teror, užijú si ju aj diváci – len musia film brať s vysokým nadhľadom, rezervou a chuťou baviť sa pri krvavom adrenalínovom béč­ku.

Mostíkom medzi oboma snímkami sú trailery na neexitujúce filmy. Prvý trailer, režírovaný Robom Zombie, s názvom She Werewolf of the SS, zapadá do subžánru nazisploitation. V tomto prúde sa nenachádza toľko titulov ako v iných, ale Zombie vynikajúco navnadil atmosféru kultovej Ilsy. Rýchle prestrihy na krásky v esesáckych uniformách, Nicolasa Cagea v roli Fu Manchu a Uda Kiera ako Franza Hessa nenechajú nikoho na pochybách, že by sa oplatilo vidieť celý film. Trailer na She Werewolf of the SS je veľmi provokatívne a šokujúce dielko, od ktorého má údajne Zombie natočeného toľko materiálu, že by to stačilo aj na celý film.

V ďalšej ukážke sa predstaví Edgar Wright s trailerom Don´t, s typickými vyskakujúcimi titulkami Don´t a smrteľným hlasom rozprávača. Wright čerpá inšpiráciu vo viktoriánskych a gothic hororoch britskej proveniencie. Trailer je koncipovaný na veselšiu strunu, takže neprekvapí ani účasť Simona Pegga a úškrn diváka sprevádzajúci celý trailer.

A posledným pánom na holenie pred snímkom Quentina Tarantina, je u nás nie príliš uznávaný Eli Roth. Jeho Thanksgiving, ladený formou slasheru 70-tych rokov je brutálny a zábavný zároveň. Fanúšikov žánru potešia hlavne drsné vtipy (trampolína, dievča bez nohavičiek a náhle sa objaviaci nôž). Thanksgiving sa sviatočnou témou sa približuje snímkam ako Čierne Vianoce, či Valentín v kombinácii s pôvodným Texaským masakrom motorovou pílou.

Fanfáry…tramtadadá, a je to tu, Tarantino a jeho Auto zabijak (dementnejší názov distribúcia nemohla vymyslieť – v orig. Death Proof). Diváci po zhliadnutí prvého snímku očakávajúci podobnú úroveň aj u Tarantina padnú doslova na riť. Tarantino rovnako ako Rodriguez – zarytý fan exploitation filmov, si svoju polovičku vychutnal a to rovno od podlahy. Vynikajúco je vykreslená atmosféra 70-tych rokov so všetkým, čo k tomu patrí (naštval ma len so scénou s mobilom, tú si mohol odpustiť) a tarantinovskými ,,trademarkami”. Nechýbajú teda dlhé dialógové scény, brilantné hlášky, ani obtiahnuté zadky jemne sa pohupujúce v rytmu hudby z jukeboxu.

Režisér začína jemným štartom, pričom sa neustále prejavuje jeho talent písať skvelé dialógy. Vrcholom je hlavne cca 10-minútová scéna ženského klebetenia bez strihu, debata sa točí aj okolo Vanishing Pointu. Quentin vytvoril nefalšovaný chick-flick na demonštráciu ženskej sily a nasranosti vo svojej rýdzej podobe (vynikajúci odkaz na kultovú klasiku I Spit on Your Grave). Ženská sila sa ale neprejavuje len v silných rečiach o penisoch a rýchlych autách.

Hybridný exploitation so skvelou gradáciou deja, aj napriek absencii množstva akcie v porovnaní s Planétou Teror, jemne prechádza do slasheru. A čo je najlepšie, v úlohe maniakálneho zlosyna sa objaví Kurt Russel, ktorý si vychutnáva každú vetu a každý záber, až do okamihu názornej ukážky ženskej sily, kedy začne radikálne prehrávať. Russel až chirurgicky presne zvládol svoju postavu a v decentných dávkach dáva najavo svoje zabijácke úmysly. Poteší aj sexy výkon najdrsnejšej postavy z ženskej bandy, Rosarie Dawson.

Záverečná naháňačka je vyšperkovaná do posledného záberu, vynikajúca režisérska precíznosť spolu s grandióznym finále a hereckým výkonom Kurta Russela odkazujú na časy Úteku z New Yorku, či Bullitovho prípadu. Všadeprítomné napätie zatláčajúce zadky do sedadiel je vítanou zmenou oproti Rodriguezovmu počinu. Tarantino servíruje dospelú porciu netradičného a originálneho slasheru s dokonalou atmosférou 70-tych rokov. Rodriguezove pubertálne vyčíňanie v Planéte Terror nahrádza v Aute zabijak Tarantino triezvosťou a citom pre stupňovanie deja. Auto zabijak je vzkriesením exploitation filmov zlatej éry v 21. storočí. O kvalite Quentinovho snímku svedčí aj jeho prezentácia na tohtoročnom festivale v Cannes.

Grindhouse: Planéta Teror, USA, 2007, 86 min.

Réžia: Robert Rodriguez. Scenár: Robert Rodriguez. Hrajú: Rose McGowan, Freddy Rodriguez, Josh Brolin, Marley Shelton, Jeff Fahey, Michael Biehn …

Grindhouse: Auto zabijak, USA, 2007, 87 min.

Réžia: Quentin Tarantino. Scenár: Quentin Tarantino. Hrajú: Kurt Russel, Rosario Dawson, Vanessa Ferlito, Jordan Ladd, Rose McGowan…


30. augusta 2007
Martin Kudláč