Čo si má človek myslieť o filme, ktorý ešte pred oficiálnou svetovou premiérou dostane hodnotenie na www.imdb.com 9.7 bodov z 10? Buď sa dosť veľa ľudí zbláznilo alebo ide o čosi neskutočne geniálne. Musím povedať, že som sa skôr prikláňal k prvej variante a aj vzhľadom na celý ten bordel okolo LOTR-a mi to pripadá pochopiteľné. Takže do kina som šiel v očakávaní kvalitného filmu a pritom som mal stále teoretickú šancu, že som sa zmýlil, film bude neskutočne geniálny, Peter Jackson vytiahne z rukáva dvoch či troch žolíkov a ja z kina vyjdem po štvornožky. Z kina som vyšiel v pohode po dvoch a konštatujem, že som sa nemýlil. Prvý diel Pána prsteňov je podľa mňa vizuálne úžasný, na absolútne profesionálnej úrovni natočený film s nadpriemernými hereckými výkonmi, krásnou výpravou, zručnou kamerou a veľmi dobrými špeciálnymi efektami (až na jednu výnimku), z ktorého cítiť nadšenie všetkých zúčastnených. Ale to sme predsa všetci očakávali, nie?
Otázne bolo, či uvidíme aj nejakú „pridanú hodnotu“ vďaka účasti
uleteného Petra Jacksona. Ťažko však môže veľmi vyskakovať ak mu dá
niekto do rúk 300 miliónov bubáčikov a poverí ho sfilmovaním čohosi
zbožňovaného fanúšikmi do takej miery, že sa hádajú o tom ako sa čo
správne volá v niektorej z rečí Stredozeme. Nedočkáme sa žiadnych
excesov alebo veľkých prekvapení – žiadne žolíky, iba spoľahlivé
esá. Peter sa skrátka musel podvoliť a s najvyšším nasadením urobiť to,
čo sa od neho očakávalo. Nič viac a rozhodne nič menej. Nekoná sa teda
senzácia, na druhej strane všetko šliape skoro dokonale. Super film, ktorý
však určite neobráti na ruby kinematografiu.
Dejom filmu sa veľmi zaoberať nebudem. Ten je v podstate kazdemu jasny.
Podotknem len, že bol „zakčnený“ v porovnaní s knihou. A samozrejme,
v úvode sa oboznámite s príbehom, ktorý viedol k udalostiam Pána
prsteňov.
Najsilnejšou stránkou filmu je šťastná ruka pri obsadzovaní postáv.
Takmer všetky postavy sú vynikajúco stvárnené – herci presvedčiví a
uveriteľní vo svojich rolách. Viggo Mortensen ako Chodec/Aragorn je môj
absolútny favorit – neviem prečo, ale má charizmu „jak sviňa“ a
k tomu ešte väčšinou mastné, špinavé, strapaté vlasy, strnisko (ako
ja), no, úplná paráda. Froda zahral 20-ročný Elijah Wood s profesionalitou
ostrieľaného veterána (hoci mu občas – hlavne v úvode – nejako
prehnane svietia tie jeho kukadlá, to však určite nie je jeho chyba). Ianov
McKellenov Gandalf dokonale zodpovedá… blah, blah, blah…Prekvapila ma
celkom Liv Tyler, ktorá vyzerá najmenej Liv-Tylerovsky zo všetkých svojich
filmov. Dosť ma sklamal Hugo \„Agent Smith\“ Weaving. Z jeho Elronda máte
pocit, že to je agent Smith z Matrixu, len má dlhé vlasy s vrkôčikmi a
čierny oblek ma odložený v šatni. Jeho Elrond rozpráva presne tým istým
spôsobom ako agent Smith. Tí, ktorí poznáte Matrix v origináli, viete
o čom hovorím. Sean Bean trochu prehrával Boromira – jeho túžba
získať Prsteň je príliš očividná, nikdy by nemohol byť členom
Spoločenstva keď je to také zrejmé. Koho by som ešte spomenul je Orlando
Bloom – Legolas. Keď som videl ako strieľa z luku, skoro som v kine
skolaboval. Neviem, ako to ten chlap robí, ale keď je to nejaký špeciálny
efekt, tak je bezkonkurenčne najlepší z celého filmu. Ale samozrejme, nikto
zo spomenutých nesiaha po päty fenomenálnemu výkonu Petra Jacksona, ktorý
neodolal a vo filme si zahral tiež – ako bezmenný obyvateľ Hôrky. Keď
Frodo, Sam, Merry a Pippin prídu do Hôrky, prejdú bránou a kamera (Frodov
pohľad) na pár sekúnd spočinie na dobre živenom, zarastenom, zmoknutom,
dlhovlasom a asi aj podnapitom indivíduu, ktoré si zdravo odgrgne – to je
Peter Jackson. Oscar za herca vo vedľajšej úlohe!
Peter Jackson okrem predvádzania svojich tráviacich procesov predvádza aj
svoju rodnú zem – Nový Zéland. A robí to čertovsky dobre. Nádherné
scenérie snímané v širokých záberoch počas všetkých ročných období,
od nížin až po horské končiare, vás správne navnadia na úvahy o ceste
na Nový Zéland. Ťažko povedať, nakoľko boli tieto zábery počítačovo
retušované, ale rozľahlosť človekom prakticky nedotknutých miest je
úžasná. Aj fantastické exteriéry ako Roklinka a Lothlorien sú ako
vymaľované – úplné kópie malieb na motívy Pána prsteňov (Alan Lee a
John Howe spolupracovali pri natáčaní, takže sa niet čo čudovať). To je
možno aj ich problém, vyzerajú ozaj nejako namaľované, nemáte pocit že to
je niečo skutočné.
S čím sa poriadne tvorcovia filmu pohrali je práca s kamerou. Zábery su
z najrôznejších a chvíľami poriadne netradičných uhlov a výborne
zostrihané. Niekedy rozmýšľate ako do čerta dostali tú kameru tam, kde je.
Šikovne je používaná aj pri snímaní interakcie medzi hobitmi a postavami
normálneho vzrastu a dokazuje, že nemusíte vždy použiť špeciálne
počítačové triky ak máte vynaliezavého kameramana. Napríklad záber
známy z traileru keď jednotliví členovia spoločenstva prechádzajú cez
vrchol kopca po ceste, ktorá je z jednej strany lemovaná kameňmi. Všimnite
si, ako sa šikovne kamera posúva podľa toho, kto je práve v scéne, aby
navodila dojem rôznej výšky. Jednoduché, lacné a účinné. Trocha
zvláštny pocit som mal v prvej hodine filmu, keď sa mi zdalo, že sa
tvorcovia celkom nerozhodli, akú výšku by mali mať hobiti v porovnaní
s Gandalfom. Niekedy sú poloviční, inokedy dvojtretinoví alebo
trojštvrtinoví… Po prvej hodine sa to už akosi ustáli kdesi pri dvoch
tretinách ak sa nemýlim.
Keď sú už špeciálne efekty použité, tak sú v drvivej väčšine veľmi
kvalitné. Dlhé, neprerušované lety kamery rozľahlými fantastickými
priestormi museli riadne požierať peniaze z rozpočtu. Stále však je
vidieť na počítačovo generovaných postavách čosi neopísateľné, čo ich
oddeľuje od pocitu absolútnej reálnosti. Nechápte to zle, Glum je fakt dobre
urobený, ale je skrátka počítačový. Alebo v tomto prípade funguje môj
mozog a hovorí mi, že ak to je počítačové, tak to nemôže byť dobré?
Najslabším momentom filmu bol, aspoň pre mňa, súboj Spoločenstva s akousi
čudnou príšerou v Morii pri Balinovom hrobe. Scéna začína ako súboj
s orkami a ako každý jeden súboj s orkami, je všetko vynikajúce, až do
momentu, keď pribehne veľká gumovo vyzerajúca, neskutočne trápna
príšera. Vôbec by tam nechýbala keby tam nebola, práve naopak.
Ehm, hudba. Pokiaľ hudba podfarbuje dej, nemá chybu – zapadne a neruší.
Problém však je, keď sa stáva spolunositeľom deja, konkrétne v úvode na
tancovačke počas oslavy Bilbových narodenín. Totálna írska ľudová muzika
a celý čas som tŕpol strachom, že spoza kríka vyskočia The Corrs alebo
Lord of the Dance a roztočia to v štýle ZZ-Top v Návrate do budúcnosti.
Čakal som, že hudba hobitov bude mať v sebe čosi originálne, čo vám dá
pocit že to je aspoň máličko hobitské.
Po vizuálnej stránke ma trochu sklamala predstava Sarumanovej veže, ktorá
vyzerá ako futuristický výčin postmoderného architekta zvonka a zvnútra
ako nejaká čudesná prázdna miestnosť v modravom svetle. Žiadne
povaľujúce sa zvitky so zaklínadlami, zaprášené knihy, pavučiny
v kútoch kamenných stien alebo presýpacie hodiny. Nič takéto. Žeby som
bol príliš konvenčný?
Príjemné bolo aj sledovať spôsob, akým jednotlivé rasy a postavy
rozprávali – odlíšené boli prízvukom. Gimli pekne drsne trpaslícky
vyslovuje s výrazným R, hobiti majú britský prízvuk. Elfovia hovoria
nejako „čudne“, v podstate mám pocit, že všetci herci stvárňujúci
elfov sa museli naučiť rozprávať tak, ako Cate Blanchett (Galadriel)
rozpráva vždy. Glum pekne sičí „My dear preciousssss“ a najviac sa mi
páčilo, ako všetci svorne vyslovujú starobylé slová (pomenovania osôb,
miest atď.) – cítiť z toho tisícročia. Zaznie samozrejme aj originálna
elfština pekne s titulkami. Znie to skrátka celé krásne a pritom sa
nemuselo chodiť za Jar-Jarom na Jamajku.
Keď to mám zhrnúť – Pán prsteňov je výborný film s pár malými
muchami, ktorý sa príjemne pozerá, jeho tri hodiny vás neutrápia. Každý
nadšený tolkienista si ho pozrie aj viac ráz uchvátený vizuálnou krásou a
postavami, s ktorými budete žiť, smiať sa, báť sa a zomierať. A hlavne
vás navnadí na ďalšie diely a o to predsa celý čas išlo nie?
Teda silných 9/10 lebo zasa prevrat v kinematografii sa nekoná.
(Mám pocit, že keby mal Peter Jackson úplne voľné ruky, našli by ste tu
10/10.) Michal Jedinák