Čo si má človek myslieť o filme, ktorý ešte pred oficiálnou svetovou premiérou dostane hodnotenie na www.imdb.com 9.7 bodov z 10? Buď sa dosť veľa ľudí zbláznilo alebo ide o čosi neskutočne geniálne. Musím povedať, že som sa skôr prikláňal k prvej variante a aj vzhľadom na celý ten bordel okolo LOTR-a mi to pripadá pochopiteľné. Takže do kina som šiel v očakávaní kvalitného filmu a pritom som mal stále teoretickú šancu, že som sa zmýlil, film bude neskutočne geniálny, Peter Jackson vytiahne z rukáva dvoch či troch žolíkov a ja z kina vyjdem po štvornožky. Z kina som vyšiel v pohode po dvoch a konštatujem, že som sa nemýlil. Prvý diel Pána prsteňov je podľa mňa vizuálne úžasný, na absolútne profesionálnej úrovni natočený film s nadpriemernými hereckými výkonmi, krásnou výpravou, zručnou kamerou a veľmi dobrými špeciálnymi efektami (až na jednu výnimku), z ktorého cítiť nadšenie všetkých zúčastnených. Ale to sme predsa všetci očakávali, nie?
Otázne bolo, či uvidíme aj nejakú „pridanú hodnotu“ vďaka účasti uleteného Petra Jacksona. Ťažko však môže veľmi vyskakovať ak mu dá niekto do rúk 300 miliónov bubáčikov a poverí ho sfilmovaním čohosi zbožňovaného fanúšikmi do takej miery, že sa hádajú o tom ako sa čo správne volá v niektorej z rečí Stredozeme. Nedočkáme sa žiadnych excesov alebo veľkých prekvapení – žiadne žolíky, iba spoľahlivé esá. Peter sa skrátka musel podvoliť a s najvyšším nasadením urobiť to, čo sa od neho očakávalo. Nič viac a rozhodne nič menej. Nekoná sa teda senzácia, na druhej strane všetko šliape skoro dokonale. Super film, ktorý však určite neobráti na ruby kinematografiu. Dejom filmu sa veľmi zaoberať nebudem. Ten je v podstate kazdemu jasny. Podotknem len, že bol „zakčnený“ v porovnaní s knihou. A samozrejme, v úvode sa oboznámite s príbehom, ktorý viedol k udalostiam Pána prsteňov. Najsilnejšou stránkou filmu je šťastná ruka pri obsadzovaní postáv. Takmer všetky postavy sú vynikajúco stvárnené – herci presvedčiví a uveriteľní vo svojich rolách. Viggo Mortensen ako Chodec/Aragorn je môj absolútny favorit – neviem prečo, ale má charizmu „jak sviňa“ a k tomu ešte väčšinou mastné, špinavé, strapaté vlasy, strnisko (ako ja), no, úplná paráda. Froda zahral 20-ročný Elijah Wood s profesionalitou ostrieľaného veterána (hoci mu občas – hlavne v úvode – nejako prehnane svietia tie jeho kukadlá, to však určite nie je jeho chyba). Ianov McKellenov Gandalf dokonale zodpovedá… blah, blah, blah…Prekvapila ma celkom Liv Tyler, ktorá vyzerá najmenej Liv-Tylerovsky zo všetkých svojich filmov. Dosť ma sklamal Hugo \„Agent Smith\“ Weaving. Z jeho Elronda máte pocit, že to je agent Smith z Matrixu, len má dlhé vlasy s vrkôčikmi a čierny oblek ma odložený v šatni. Jeho Elrond rozpráva presne tým istým spôsobom ako agent Smith. Tí, ktorí poznáte Matrix v origináli, viete o čom hovorím. Sean Bean trochu prehrával Boromira – jeho túžba získať Prsteň je príliš očividná, nikdy by nemohol byť členom Spoločenstva keď je to také zrejmé. Koho by som ešte spomenul je Orlando Bloom – Legolas. Keď som videl ako strieľa z luku, skoro som v kine skolaboval. Neviem, ako to ten chlap robí, ale keď je to nejaký špeciálny efekt, tak je bezkonkurenčne najlepší z celého filmu. Ale samozrejme, nikto zo spomenutých nesiaha po päty fenomenálnemu výkonu Petra Jacksona, ktorý neodolal a vo filme si zahral tiež – ako bezmenný obyvateľ Hôrky. Keď Frodo, Sam, Merry a Pippin prídu do Hôrky, prejdú bránou a kamera (Frodov pohľad) na pár sekúnd spočinie na dobre živenom, zarastenom, zmoknutom, dlhovlasom a asi aj podnapitom indivíduu, ktoré si zdravo odgrgne – to je Peter Jackson. Oscar za herca vo vedľajšej úlohe! Peter Jackson okrem predvádzania svojich tráviacich procesov predvádza aj svoju rodnú zem – Nový Zéland. A robí to čertovsky dobre. Nádherné scenérie snímané v širokých záberoch počas všetkých ročných období, od nížin až po horské končiare, vás správne navnadia na úvahy o ceste na Nový Zéland. Ťažko povedať, nakoľko boli tieto zábery počítačovo retušované, ale rozľahlosť človekom prakticky nedotknutých miest je úžasná. Aj fantastické exteriéry ako Roklinka a Lothlorien sú ako vymaľované – úplné kópie malieb na motívy Pána prsteňov (Alan Lee a John Howe spolupracovali pri natáčaní, takže sa niet čo čudovať). To je možno aj ich problém, vyzerajú ozaj nejako namaľované, nemáte pocit že to je niečo skutočné. S čím sa poriadne tvorcovia filmu pohrali je práca s kamerou. Zábery su z najrôznejších a chvíľami poriadne netradičných uhlov a výborne zostrihané. Niekedy rozmýšľate ako do čerta dostali tú kameru tam, kde je. Šikovne je používaná aj pri snímaní interakcie medzi hobitmi a postavami normálneho vzrastu a dokazuje, že nemusíte vždy použiť špeciálne počítačové triky ak máte vynaliezavého kameramana. Napríklad záber známy z traileru keď jednotliví členovia spoločenstva prechádzajú cez vrchol kopca po ceste, ktorá je z jednej strany lemovaná kameňmi. Všimnite si, ako sa šikovne kamera posúva podľa toho, kto je práve v scéne, aby navodila dojem rôznej výšky. Jednoduché, lacné a účinné. Trocha zvláštny pocit som mal v prvej hodine filmu, keď sa mi zdalo, že sa tvorcovia celkom nerozhodli, akú výšku by mali mať hobiti v porovnaní s Gandalfom. Niekedy sú poloviční, inokedy dvojtretinoví alebo trojštvrtinoví… Po prvej hodine sa to už akosi ustáli kdesi pri dvoch tretinách ak sa nemýlim. Keď sú už špeciálne efekty použité, tak sú v drvivej väčšine veľmi kvalitné. Dlhé, neprerušované lety kamery rozľahlými fantastickými priestormi museli riadne požierať peniaze z rozpočtu. Stále však je vidieť na počítačovo generovaných postavách čosi neopísateľné, čo ich oddeľuje od pocitu absolútnej reálnosti. Nechápte to zle, Glum je fakt dobre urobený, ale je skrátka počítačový. Alebo v tomto prípade funguje môj mozog a hovorí mi, že ak to je počítačové, tak to nemôže byť dobré? Najslabším momentom filmu bol, aspoň pre mňa, súboj Spoločenstva s akousi čudnou príšerou v Morii pri Balinovom hrobe. Scéna začína ako súboj s orkami a ako každý jeden súboj s orkami, je všetko vynikajúce, až do momentu, keď pribehne veľká gumovo vyzerajúca, neskutočne trápna príšera. Vôbec by tam nechýbala keby tam nebola, práve naopak. Ehm, hudba. Pokiaľ hudba podfarbuje dej, nemá chybu – zapadne a neruší. Problém však je, keď sa stáva spolunositeľom deja, konkrétne v úvode na tancovačke počas oslavy Bilbových narodenín. Totálna írska ľudová muzika a celý čas som tŕpol strachom, že spoza kríka vyskočia The Corrs alebo Lord of the Dance a roztočia to v štýle ZZ-Top v Návrate do budúcnosti. Čakal som, že hudba hobitov bude mať v sebe čosi originálne, čo vám dá pocit že to je aspoň máličko hobitské. Po vizuálnej stránke ma trochu sklamala predstava Sarumanovej veže, ktorá vyzerá ako futuristický výčin postmoderného architekta zvonka a zvnútra ako nejaká čudesná prázdna miestnosť v modravom svetle. Žiadne povaľujúce sa zvitky so zaklínadlami, zaprášené knihy, pavučiny v kútoch kamenných stien alebo presýpacie hodiny. Nič takéto. Žeby som bol príliš konvenčný? Príjemné bolo aj sledovať spôsob, akým jednotlivé rasy a postavy rozprávali – odlíšené boli prízvukom. Gimli pekne drsne trpaslícky vyslovuje s výrazným R, hobiti majú britský prízvuk. Elfovia hovoria nejako „čudne“, v podstate mám pocit, že všetci herci stvárňujúci elfov sa museli naučiť rozprávať tak, ako Cate Blanchett (Galadriel) rozpráva vždy. Glum pekne sičí „My dear preciousssss“ a najviac sa mi páčilo, ako všetci svorne vyslovujú starobylé slová (pomenovania osôb, miest atď.) – cítiť z toho tisícročia. Zaznie samozrejme aj originálna elfština pekne s titulkami. Znie to skrátka celé krásne a pritom sa nemuselo chodiť za Jar-Jarom na Jamajku. Keď to mám zhrnúť – Pán prsteňov je výborný film s pár malými muchami, ktorý sa príjemne pozerá, jeho tri hodiny vás neutrápia. Každý nadšený tolkienista si ho pozrie aj viac ráz uchvátený vizuálnou krásou a postavami, s ktorými budete žiť, smiať sa, báť sa a zomierať. A hlavne vás navnadí na ďalšie diely a o to predsa celý čas išlo nie?
Teda silných 9/10 lebo zasa prevrat v kinematografii sa nekoná. (Mám pocit, že keby mal Peter Jackson úplne voľné ruky, našli by ste tu 10/10.) Michal Jedinák